Malá zmena v kúpeľni môže prospieť zdraviu aj peňaženke. Vyskúšať ju môžete už dnes večer
Menej energie na ohrev vody a povzbudenie po zobudení znejú lákavo. Výskum zo Švajčiarska naznačil aj zdravotné prínosy, no pri čítaní výsledkov rozhoduje niekoľko podstatných detailov.
Dermatológovia, imunológovia a odborníci na verejné zdravie varujú, že príliš časté umývanie narúša ochranné bariéry kože, ničí prospešné mikroorganizmy a môže zvýšiť náchylnosť na choroby
Za ranné prebudenie pod sprchou sa platí aj vtedy, keď voda netečie dlho. Časť účtu tvorí jej ohrev a práve tu sa dá ušetriť bez nákupu nového zariadenia. Čím menej treba vodu zohriať, tým menej tepla spotrebuje. Otázka, či chladnejšia sprcha pomôže aj zdraviu, už má zložitejšiu odpoveď.
Video
Silvia Horecká zasvätila viac než polovicu svojho života gastronómii. Špecialistka na jedlo a výživu navštívila aj redakciu Pravdy
Silvia Horecká sa s nami zhovárala v relácii Ide o nás.
Psychologička Lena Glaserová z Bazilejskej univerzity sa na tento zvyk pozrela cez motiváciu. Zaujímalo ju, čo človeka presvedčí, aby sa opakovane vzdal príjemnej teplej vody. Samotný prísľub nižších emisií totiž nemusí stačiť na to, aby pri zmene vydržal.
„Keď ľudia vidia osobný úžitok zo zmeny svojho správania a nemajú pocit, že sa niečoho vzdávajú alebo o niečo prichádzajú, sú viac motivovaní vytrvať,“ vysvetľuje psychologička.
Účastníci výskumu takúto odmenu opisovali ako väčšiu bdelosť či sviežosť po osprchovaní. Niektorých tešilo aj samotné prekonanie nepohodlia. Ide o ich skúsenosť, ktorá pomáha vysvetliť príťažlivosť návyku, nie o zdravotný účinok zaručený každému.
Úspora sa začína aj pri miernom ochladení
„Studená sprcha nie je práve príjemná, ale je to malá zmena, ktorú treba urobiť,“ približuje Glaserová. Ekologický význam zmeny sprchovacích návykov prirovnáva k recyklácii. Konkrétny výsledok však ovplyvňuje množstvo vody aj spôsob, akým ju domácnosť ohrieva.
Univerzita uvádza príklad so 45 litrami vody. Pri znížení teploty zo 40 na 15 °C vychádza úspora približne 1,3 kWh tepelnej energie na jednu sprchu.
Pre nižšiu spotrebu pritom netreba hneď siahnuť po najstudenšom nastavení. Vlastný orientačný prepočet ukazuje rozdiel aj pri poklese o päť stupňov.
Zníženie teploty pri 45 litroch vody | Menej tepla na jednu sprchu | Pri jednej takejto sprche denne počas 30 dní |
|---|---|---|
Zo 40 na 35 °C | približne 0,26 kWh | približne 7,8 kWh |
Zo 40 na 15 °C | približne 1,31 kWh | približne 39,2 kWh |
Vlastný orientačný výpočet z množstva vody, rozdielu teplôt a mernej tepelnej kapacity vody. Nezahŕňa straty pri ohreve a rozvode.
Ide o teplo potrebné na ohriatie vody. Rovnaké číslo preto nemusí predstavovať úsporu nakúpenej elektriny, napríklad pri tepelnom čerpadle. Sumou na faktúre pohne aj tarifa a účinnosť zariadenia.
V univerzitnom zhrnutí dosiahla odhadovaná úspora emisií počas dvanástich týždňov približne 15 kilogramov CO₂ na osobu. Autori ju pre predstavu porovnávajú so storočkilometrovou jazdou autom. Tento údaj však nemožno automaticky preniesť na každú slovenskú kúpeľňu s iným zdrojom tepla.
Najnižšia teplota nie je povinný cieľ
Pri pokusoch o chladnejšie sprchovanie má zdravotný stav prednosť pred odhodlaním. Lekárka Melissa Youngová z Cleveland Clinic odporúča postupné ochladzovanie. Ľuďom so srdcovými problémami či poruchami rytmu radí studeným sprchám sa vyhnúť.
Ani Glaserová nepovažuje domáce sprchovanie za súťaž v odolnosti. „Voda nemusí byť každý deň rovnako studená. Necítime sa každý deň rovnako statočne a to je v poriadku,“ hovorí. „Je dôležité počúvať svoje telo a venovať pozornosť tomu, ako sa cítite. Ale niekedy sa oplatí trochu posúvať.“
Miernejšie ochladenie má význam pre spotrebu energie. Z toho však ešte nevyplýva, že prinesie rovnaké zdravotné výsledky ako sprchovanie skúmané vo výskume.
Menej absencií neznamená automaticky silnejšiu imunitu
Zdravotná časť Glaserovej dizertácie spojila údaje z troch experimentov vo Švajčiarsku. Analýza zahŕňala 719 účastníkov. Do výskumu vstupovali zdraví dospelí vo veku 18 až 65 rokov, ktorí sa dovtedy pravidelne nesprchovali studenou vodou. Sledovanie trvalo dvanásť týždňov.
Pri pravidelnom studenom sprchovaní vychádzalo o 31 % menej hlásených dní pracovnej absencie pre chorobu. Dní s príznakmi ochorenia bolo o 26 % menej. Rozdiel medzi týmito ukazovateľmi je podstatný: človek môže mať príznaky a napriek tomu pracovať.
Dôležitý detail sa skrýva aj v spôsobe porovnávania. Výskumníci pri analýze rozdelili ľudí podľa skutočného správania. Za pravidelných používateľov považovali tých, u ktorých studené sprchy tvorili najmenej 70 %. Skupiny sa tak líšili od pôvodného náhodného zaradenia.
Chorobnosť aj pracovnú absenciu navyše uvádzali samotní účastníci. Celý pozorovaný rozdiel preto nemožno s istotou pripísať studenej vode. V dizertácii autorka označuje príslušný rukopis ako predložený časopisu Journal of Health Psychology.
Tvrdenia o univerzálne silnejšej imunite by išli ďalej než tieto zistenia. Aj Cleveland Clinic upozorňuje, že výskum viacerých pripisovaných zdravotných výhod studených spŕch zostáva obmedzený.
Čo sa po troch mesiacoch nevedelo
Pre dlhodobý prínos rozhoduje aj to, či nový zvyk prežije samotný experiment. Práve na túto otázku zatiaľ odpoveď chýba. Nie je známe, či sa účastníci studenou vodou sprchovali aj po skončení sledovania.
Počas výskumu mnohí prestávali najmä v prvých dvoch týždňoch, potom odchodov ubúdalo. „To naznačuje, že si ľudia postupne zvykajú,“ hodnotí Glaserová. Tí, ktorí pokračovali, opisovali postupné zlepšovanie telesnej aj psychickej pohody. Zistenia však nevypovedajú rovnako o ľuďoch, ktorí pri návyku nezostali.
Nejasné zostalo aj to, či si účastníci nepohodlie nevynahrádzali inou spotrebou, ktorá by časť ekologického prínosu vymazala.
Pri hodnotení celej zmeny tak rozhoduje viac než jediný odvážny vstup pod ľadovú vodu. Podstatné je, aký návyk z neho vznikne, koľko energie skutočne ušetrí a či vyhovuje zdravotnému stavu konkrétneho človeka.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗