Donecká oblasť žije v tieni frontu: Zákaz vychádzania trvá 19 hodín denne, evakuácia pokračuje

Len približne 64 500 ľudí zostáva na ukrajinskom území Doneckej oblasti, ktoré má Kyjev stále pod kontrolou. Kramatorsk a Slavjansk, vzdialené od frontovej línie približne desať kilometrov, čelia čoraz intenzívnejším útokom, výpadkom elektriny a problémom so zásobovaním vodou i teplom.

Predseda Doneckej oblastnej vojenskej administratívy Vadym Filaškin v rozhovore pre portál Glavkom upozorňuje, že samotný pobyt doma už ľudí nedokáže ochrániť. Jediným skutočným riešením je podľa neho evakuácia. Donecká oblasť na východe Ukrajiny patrí k najviac ohrozeným regiónom pokračujúcej ruskej agresie. Bezpečnostná situácia sa v posledných mesiacoch výrazne zhoršila a každodenný život obyvateľov čoraz viac určujú ostreľovanie, dronové útoky a obmedzenia pohybu. Ukrajina má v súčasnosti pod kontrolou približne 26,3 percenta územia regiónu. Zatiaľ čo v auguste 2024 tam žilo približne 460 000 ľudí, dnes ich zostáva už len okolo 64 500. Masívny odchod obyvateľstva je dôsledkom neustáleho zvyšovania vojenského tlaku a snahy zachrániť civilné životy.

Tzv. pevnostný pás v Doneckej oblasti, Ukrajina 15. novembra 2026 podľa DeepState Tzv. pevnostný pás v Doneckej oblasti, Ukrajina 15. novembra 2026 podľa DeepState

Najvýraznejšie sa zhoršenie bezpečnostnej situácie prejavuje v Kramatorsku a Slavjansku. Obe mestá sa nachádzajú približne desať kilometrov od frontovej línie a čelia pravidelným útokom riadenými leteckými bombami, delostrelectvom a bezpilotnými lietadlami. Práve drony FPV predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre civilistov aj evakuačnú dopravu. Útočia na vozidlá, obytné domy či miesta, kde sa zhromažďujú ľudia, napríklad trhoviská, obchody a poštové pobočky. V reakcii na zhoršujúce sa podmienky zaviedli úrady od 1. novembra na takmer celom kontrolovanom území Doneckej oblasti zákaz vychádzania v trvaní 19 hodín denne. Obyvatelia môžu vychádzať len počas päťhodinového časového okna. Podľa Filaškina má opatrenie obmedziť pohyb civilistov, zabrániť zhromažďovaniu ľudí na verejných miestach a uľahčiť evakuáciu. Výnimky platia pre pracovníkov nevyhnutných služieb, zdravotníkov, baníkov, poľnohospodárov a dobrovoľníkov, ktorí majú príslušné priepustky. Na dodržiavanie režimu dohliadajú policajné a vojenské hliadky. Civilisti môžu bez osobitného povolenia opustiť svoje obydlia aj v prípade presunu do úkrytu počas leteckého poplachu.

Predseda oblastnej vojenskej administrácie však zdôrazňuje, že zákaz vychádzania nemožno považovať za dostatočnú ochranu. Nebezpečenstvo totiž hrozí vo dne aj v noci a ani pobyt v dome nezaručuje bezpečnosť pred leteckými bombami, raketami či delostreleckými útokmi. „Jediný spôsob, ako ochrániť seba a svojich blízkych, je evakuácia,“ upozorňuje Filaškin. V oblastiach aktívnych bojov podľa neho stále žije viac než 51 000 civilistov, prevažne ľudí stredného a staršieho veku. Osobitne kritická je situácia rodín s deťmi. V pätnástich obciach Kramatorského okresu, z ktorých bola nariadená povinná evakuácia detí spolu s rodičmi alebo zákonnými zástupcami, zostáva podľa údajov k 10. novembru 2026 ešte 1 273 detí. Úrady, polícia, dobrovoľníci, učitelia a sociálne služby sa snažia presvedčiť rodiny, aby odišli do bezpečnejších oblastí. Ak sa nedokážu evakuovať samy, pomáhajú im špeciálne policajné jednotky Biely anjel a Fénix. Rodiny následne smerujú do tranzitných centier, kde dostávajú materiálnu, zdravotnú a sociálnu pomoc. V prípadoch, keď rodičia napriek vážnemu ohrozeniu odmietajú odísť a vystavujú deti nebezpečenstvu, umožňuje legislatíva ich dočasné vyňatie z rodiny.

Rozsah evakuácie v regióne je značný. Od začiatku roka 2026 opustilo Kramatorskú hromadu takmer 55 600 ľudí. Kým na začiatku roka tam žilo približne 80 000 civilistov vrátane 4 500 detí, k 10. novembru zostávalo viac než 20 000 obyvateľov, z toho 334 detí. Z kontrolovaných území Doneckej oblasti bolo od februára 2022 do novembra 2026 evakuovaných viac než 1,47 milióna civilistov. Medzi nimi bolo vyše 217 000 detí a približne 48 500 osôb so zdravotným postihnutím. Evakuovaní nachádzajú útočisko v rôznych častiach Ukrajiny, napríklad v Chmeľnyckej, Žytomyrskej, Vinnickej či Ľvovskej oblasti. Niektorým pomohli humanitárne organizácie dostať sa až do Nemecka a Dánska. Odchod obyvateľstva zásadne mení aj ekonomický a spoločenský život regiónu. Podnikateľská činnosť síce úplne nezanikla, no počet aktívnych podnikateľov a daňovníkov výrazne klesá. K 1. októbru bolo v Doneckej oblasti registrovaných viac než 183 000 podnikateľských subjektov, dane však reálne odvádzalo približne 23 500 súkromných daňovníkov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ich počet znížil o 21 percent. Príjmy súkromného sektora z daní a poplatkov dosiahli za prvých deväť mesiacov roka 2,56 miliardy hrivien, čo predstavuje medziročný pokles o štvrtinu.

Hromada (presnejšie územná hromada, ukr. територіальна громада – terytoriaľna hromada) je základná územnosprávna jednotka miestnej samosprávy na Ukrajine, ktorá vznikla v rámci rozsiahlej reformy decentralizácie v rokoch 2015 až 2020. Z hľadiska fungovania štátu ide o obdobu slovenskej obce alebo mesta, avšak s podstatne väčším územným rozsahom a širšími kompetenciami, keďže jednu hromadu zvyčajne tvorí jedno väčšie mesto alebo mestečko spolu s niekoľkými okolitými dedinami.

Zhoršujúca sa situácia sa premieta aj do rozpočtov miestnych samospráv. Celkové príjmy verejných rozpočtov v regióne dosiahli za január až september 13,4 miliardy hrivien, pričom miestne rozpočty získali viac než 2,9 miliardy. Ich príjmy sa však medziročne znížili o 14,3 percenta. Dôležitým zdrojom financovania zostáva malé podnikanie, ktoré napriek nepriaznivým podmienkam prispieva k zachovaniu základného fungovania miestnych komunít. Veľkou výzvou je aj zabezpečenie základných služieb pred začiatkom zimy. V súčasnosti je v Doneckej oblasti bez elektriny 276 sídiel. Opravárenské tímy obnovujú dodávky všade tam, kde to bezpečnostná situácia umožňuje. Ešte komplikovanejšie je zásobovanie vodou. V niektorých obciach je dostupná nepretržite, inde len podľa harmonogramu alebo prostredníctvom cisternového dovozu. Intenzívne ostreľovanie poškodzuje aj energetickú a vykurovaciu infraštruktúru v Kramatorsku a Slavjansku. Úrady preto pripravujú záložné riešenia vrátane pripojenia kotolní na generátory a zabezpečenia alternatívnych zdrojov tepla pre domácnosti.

Napriek vojenskému tlaku sa oblastná administrácia snaží zachovať fungovanie miestnych komunít aj mimo územia regiónu. Presídlené samosprávy, úrady, občianske združenia a humanitárne centrá poskytujú pomoc vnútorne vysídleným obyvateľom a udržiavajú kontakty s ich pôvodnými domovmi. V rámci projektu „Plece k plecu: zjednotené komunity“ uzavreli predstavitelia Doneckej oblasti viac než 120 memoránd o spolupráci s komunitami z 18 ukrajinských oblastí. Partnerstvá sa zameriavajú na humanitárnu pomoc, bývanie pre vysídlencov, presídľovanie inštitúcií a zachovanie sociálnych a kultúrnych väzieb. Osobitnou prioritou zostáva podpora ukrajinských ozbrojených síl a ochrana kritickej infraštruktúry. Len od začiatku roka smerovali z oblastných zdrojov na potreby armády takmer dve miliardy hrivien. Filaškin zároveň zdôrazňuje, že opevňovanie miest a obranných pozícií pokračuje nepretržite, konkrétne informácie o stave obranných línií však z bezpečnostných dôvodov nemožno zverejňovať.

Evakuácia (v súvislosti s vojnou na Ukrajine) predstavuje organizovaný, štátom a miestnymi orgánmi riadený odsun civilného obyvateľstva, zraniteľných skupín, ako aj strategických inštitúcií a materiálnych hodnôt z oblastí priamych bojových operácií, intenzívneho ostreľovania alebo hroziacej okupácie do bezpečnejších regiónov v rámci Ukrajiny (čím z obyvateľov stávajú vnútorne vysídlené osoby) alebo do zahraničia. Z hľadiska medzinárodného humanitárneho práva a ukrajinskej legislatívy ide o základný nástroj ochrany životov a zdravia civilistov v podmienkach ozbrojeného konfliktu.

V ukrajinskej praxi sa rozlišuje niekoľko stupňov evakuácie podľa miery ohrozenia. Najmiernejšou formou je dobrovoľná evakuácia, keď štát, samosprávy a dobrovoľnícke organizácie poskytujú obyvateľom bezplatnú prepravu, tranzitné centrá, finančnú podporu a dočasné ubytovanie, no samotné rozhodnutie odísť zostáva na občanovi. Vyšším stupňom je povinná evakuácia, ktorá sa vyhlasuje uznesením vlády pre celé regióny a ukladá úradom povinnosť aktívne organizovať odsun, pričom občan má právo odmietnuť ho len formou písomného vyhlásenia, ktorým na seba preberá plnú zodpovednosť za vlastný život.

Najprísnejším režimom je nútená evakuácia, ktorá sa na Ukrajine uplatňuje výlučne voči rodinám s deťmi v obciach bezprostredne pri frontovej línii. Tento mechanizmus vychádza zo zásady, že rodičia nemajú právo vystavovať maloletých smrteľnému nebezpečenstvu. Ak rodičia odmietnu s dieťaťom opustiť zónu aktívnych bojov, zákon umožňuje príslušným orgánom odobrať dieťa z rodiny a presunúť ho do bezpečia k príbuzným alebo do dočasnej starostlivosti štátu, kým sa rodičia nerozhodnú za ním presťahovať.

Osobitnou kategóriou je takzvaná evakuácia úradov a infraštruktúry (často označovaná ako relokácia), pri ktorej sa do tylových oblastí presúvajú miestne samosprávy, vojenské administrácie, nemocnice, archívy, vzdelávacie inštitúcie a priemyselné podniky. Tieto štruktúry následne v bezpečnejších častiach krajiny zakladajú humanitárne centrá a naďalej poskytujú administratívnu a sociálnu podporu svojim vysídleným obyvateľom.

Donecká oblasť tak čelí súbežne vojenskej, humanitárnej aj ekonomickej kríze. Kým obrancovia sa snažia udržať front a ochrániť mestá, civilisti sa musia rozhodovať medzi zotrvaním v domovoch a odchodom do neistoty. Pre tisíce ľudí je evakuácia jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť každodennému ohrozeniu života. Podľa Vadyma Filaškina pritom dôvody, pre ktoré obyvatelia odmietajú opustiť svoje domovy, zostávajú pochopiteľné, no bezpečnostná situácia sa mení tak rýchlo, že rozhodnutie odísť už nemožno odkladať.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅