17. november a sila nášho pasu

Vybavovanie víz je odnepamäti brzdou cestovného ruchu. Nehovoriac o komplikovaných podmienkach spred roka 1989, keď bola Európa rozdelená železnou oponou a cestovateľov zo socialistických krajín bolo v krajinách s konvertibilnou menou ako šafranu.

V zásade to platilo aj opačne, ale počet západných turistov v socialistických krajinách s výnimkou Juhoslávie a Maďarska bol slabý. Dôvodom bola nielen vízová povinnosť, ale aj povinná výmena západných valút pri cestách západných turistov do ČSSR, NDR, Poľska či iných totalitných štátov za veľmi nevýhodný kurz. Suma nasilu vymenenej západnej meny sa odvíjala od predpokladaného počtu dní, ktoré valutový turista plánoval stráviť v danej krajine.

Silu cestovného pasu v medzinárodnom porovnaní každoročne uvádza Henley Passport Index. Predstavuje počet krajín, do ktorých môže držiteľ cestovného pasu cestovať bez víza. Podľa tohto rebríčka je slovenský pas dnes siedmy najsilnejší vo svete. Dokonca sme na tom dnes lepšie ako USA, Chorvátsko či Estónsko. Počet krajín, kde sa dá cestovať bez víz, je až 183. V zásade ide o pobyty kratšie ako 90 dní, čo štandardne postačuje na väčšinu súkromných ciest, ktoré nemajú pracovný charakter.

Video

Protest opozícia súhrn

Nežná revolúcia otvorila pre občanov ČSSR dovtedy zväčša nepoznané cestovateľské horizonty nielen postupným rozširovaním počtu krajín s bezvízovým stykom, ale aj z dôvodu zrušenia nenávidených povinných vycestovacích doložiek na cesty do kapitalistickej cudziny a Juhoslávie. Zrušenie colných a devízových vyhlásení a uvoľnenie reštrikcií pri vývoze valút do cudziny v priebehu roku 1990 bolo už iba čerešničkou na torte pri odstraňovaní posledných bariér.

Prvou krajinou, ktorá zrušila pre občanov ČSSR v decembri 1989 vízovú povinnosť, bolo Rakúsko. Ústretovosť bola spojená od decembra 1989 dokonca s možnosťou bezplatného cestovania vlakom do Viedne, bezplatnou električenkou a voľným vstupom do múzeí.

Do roku 1989 bolo možné cestovať z nesocialistických štátov bez víz iba do Fínska, Peru a Pakistanu. Aj pri ceste tam však bolo potrebné predložiť na hraniciach socialistických štátov vycestovaciu doložku vystavenú na každú cestu bezpečnostnými orgánmi krajiny. Z pohľadu vízovej povinnosti bola cesta do Peru, riadeného revolučnou vojenskou vládou, pre držiteľov nášho pasu jednoduchšia ako cesta do Rakúska.

Československo sa v 80. rokoch stalo atraktívnym cieľom početných nákupných zájazdov turistov z Juhoslávie. Výnimkou pre nich neboli ani nákupy elektrospotrebičov, náradia, šijacích strojov, odevov, športových potrieb a posteľnej bielizne. V zásade išlo o veci, ktoré boli na oficiálnom zozname československej colnej správy s tovarmi zakázanými vyvážať z ČSSR. Ich vývoz bol reálne možný len cez podplatených colníkov.

Československo ako nákupný raj pre týchto turistov bol spojený vždy s nelegálnou výmenou západonemeckých mariek, rakúskych šilingov a dinárov na čiernom trhu. Dináre boli tiež jedinou socialistickou menou, vymeniteľnou u nás bez obmedzenia za tuzexové bony. Čiastočná konvertibilita dinára bola aj dôvodom, prečo naši občania mohli túto dlhodobo inflačnú menu získať výmenou za Kčs len na základe devízového prísľubu ŠBČS.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅