Keď v Bratislave namiesto viníc budú banánové sady. DPOH uviedlo prvú sci-fi komédiu Tomáša Hudáka
Bratislavské DPOH prichádza s originálnym nápadom: sci-fi hrou o tom, ako by hlavné mesto mohlo vyzerať v roku 2099. Divadlo dalo urobiť prieskum medzi obyvateľmi Bratislavy a ich veselé i vážne predstavy dalo ako podklad Tomášovi Hudákovi.
Obľúbený stand-up komik na základe odpovedí z prieskumu napísal svoju divadelnú hru. Volá sa Bratislava 2099.
Sci-fi na divadelnej scéne už dlho nebolo. Uvedomoval si to aj autor hry Tomáš Hudák, ktorý sám vlastne milovníkom sci-fi nie je, zato k Bratislave si za 27 rokov, čo tu rodený Košičan žije, vybudoval blízky vzťah. Do práce sa pustil s rešpektom, lebo kým pri stand-upe hneď cíti reakcie publika a môže podľa nich vystúpenie korigovať, pri texte na papieri ohlasy nevidí.
Ako priznal na tlačovke, zadania sa najskôr zľakol - veď predpovedať budúcnosť je ako veštiť z krištáľovej gule. Zameral sa radšej na to, čo v Bratislave aj o vyše 70 rokov zostane tak, ako teraz, čo by si mesto nemalo nechať vziať. "Potom šlo všetko ľahšie, už som aj vedel, kto bude čo hrať," dodal.
Video
Bratislava v roku 2099? Juraj Hrčka, Lenka Libjaková a Katka Gurová hrajú v sci-fi komédii Tomáša Hudáka
Hrá sa sci-fi o Bratislave budúcnosti ľahšie Bratislavčanovi Hrčkovi alebo jeho cezpoľným kolegyniam? Čo by v Bratislave malo ostať aj o 70 rokov?
Zdroj: Pravda
Autor: Katarína Sedláková
Vzápätí režisérka inscenácie Alena Weisel Lelková priznala, že Tomáša Hudáka spoznala osobne až teraz a on netušil, že ho má rada. "Nie som autoritatívna režisérka, rada pracujem tímovo. Najviac sa mi páčilo, že hra vychádza z predstáv Bratislavčanom o svojom meste, to sa mi zdal skvelý moment."
Dramaturg inscenácie Mário Drgoňa prezradil, že v prieskume položili obyvateľom veľa otázok, nielen o tom, ako bude mesto vyzerať či ako sa budú ľudia prepravovať, ale aj či ešte ľudia budú chodiť do divadla.
Adelin hlas z rádia
A tak sa hra na scéne Zuzany Čupajovej, ktorá akoby vypadla z akého televízneho sci-fi seriálu, hneď na začiatku lieta aeromobilmi. Zistíme, že v roku 2099 je z Bratislavy metropola so všetkými vymoženosťami, už niekoľko rokov je oddelená od zvyšku Slovenska a tvorí samostatný štát. Rodina Zárubovcov patrí k tým šťastnejším v meste, luxusom je totiž znesiteľná teplota a čistá voda. Hlas Adely Vinczeovej z rádia (stále znie rovnako mlado ako v roku 2026) totiž oznámi, že dnes je 47 a pol stupňa. Karpatské kopce lemujú namiesto vinohradov banánové sady, nad mestom sa týčia fascinujúce výškové budovy.
Lenka Libjaková ako Alica Zárubová má práve narodeniny a jej otec Richard (Juraj Hrčka) jej ako nadšenec technického pokroku chce dať perfektný darček - humanoidného robota Fedora (Róbert Sipos). Akurát nevie, ako sa ten skvelý vynález zapína.
Vzápätí sledujeme Alicinu mamu, maliarku Evu (Katarína Gurová), ktorá sa v komunitnej záhradke snaží maľovať. Popritom fajčí, čo je na verejnosti zakázané, ako ju upozorní policajt v podaní Ivana Šándora. Žiaľ, je to len priestupok, čo na zatknutie nestačí. Eve sa nové časy nepáčia. Doma majú komorníka Sašu (Tadeáš Bolo), no manžel na ňu nemá čas a venuje sa len svojim banánovníkom, z ktorých vyrába banánové víno.
Neskôr sa na scéne zjaví hackerka Morena, ktorá chce odovzdať vírus rebelom z geta. Tí zrejme uniesli vojvodu Svätopluka Devínskeho a podnikajú sabotáže v banánových závodoch. Divák sa ani chvíľu nenudí, baví sa na dialógoch postáv v zábavných sci-fi kostýmoch Evy Lukáčovej.
Vystretý ako robot
Jednou z naj vydarenejších postáv je robot Fedor v podaní Róberta Siposa. Herec na tlačovke priznal, že ešte nikdy nehral v jednej hre tri postavy - okrem Fedora sa prevtelí aj do Svätopluka Devínskeho a Evinho dávneho ctiteľa Ivana Chabadu. Spýtali sme sa ho, ako sa mu hrá práve humanoidný robot.
"Je to zábava, zároveň aj vďačná rola, človek sa v nej môže trochu schovať. Spočiatku som premýšľal, ako budú vyzerať roboti v roku 2099. Treba asi nájsť parametre, ktoré budú príbuzné súčasnému človeku. Rozprával som sa o tom aj s chatom GPT aj s hercami. Pokiaľ ide o pohybovú štylizáciu, uvedomil som si, že úplne stačí chodiť vystretý a už nevyzeráte ako človek. Dnes sa to nenosí, no pôsobí to priveľmi dokonalo, roboticky," odpovedal s úsmevom rodák z Topoľčian.
Bolo mu trochu ľúto, že nevidel výsledky prieskumu o Bratislave, podľa vlastných slov ich mal už "implementované v texte". A na otázku, čo by mu v Bratislave budúcnosti chýbalo, odvetil: "Bol by som smutný, ak by sa z Bratislavy vytratil vinič - nie kvôli vínu, som už tri roky abstinent, ale mám rád hrozno ako ovocie. Ale ak by v Bratislave rástli banány, bol by som tiež rád. Za všetkých, ktorí príležitostne pijú, však dúfam, že banánové víno nikdy nenahradí víno z hrozna."
Foto:
Bara Podola pre DPOH
Juraj Hrčka ako Richard Záruba, riaditeľ Bratislavských banánových závodov.
Keby ostal aj Dunaj
Ako vidno, v hre neúčinkujú len Bratislavčania, ale aj ich kolegovia z iných miest. Bratislavský rodák Juraj Hrčka však pozýva ľudí z celého Slovenska, aby si hru prišli pozrieť: "Nie je to len o Bratislave, je to o Slovensku v roku 2099." Lenka Libjaková, ktorá v novinke hrá jeho dcéru, vyhlásila, že spolupráca bola fantastická a lepšieho otca si ani nemohla priať. Všetci vraj do hry mohli prinášať aj vlastné nápady, čo aj robili, no tvrdia, že ich treba vidieť naživo. Chvália aj Martina Štefánika, ktorý dotvoril hru aj hudobne.
Juraj Hrčka potom dodal, že by určite chcel, aby v Bratislave v roku 2099 zostali zachované v budúcnosti divadlá, "aspoň tri, vrátane DPOH a Národného divadla. A bolo by fajn, keby ostal aj Dunaj." Jeho kolega Ivan Šándor dodal: "V hre ma zaujali vzťahy, tie boli pred sto rokmi rovnaké ako dnes a rovnaké budú iste aj o sto rokov. Len dúfam, že policajti sa zmenia."
Foto:
Bara Podola pre DPOH
Katka Gurová a Juraj Hrčka ako manželia Zárubovci
A keďže hra je o budúcnosti, ktorú ovládajú stroje, opýtali sme sa hercov aj na umelú inteligenciu. Lenka Libjaková povedala: "Nebojím sa jej, umelá inteligencia môže všetko riadiť a my sa môžeme venovať len tým úžasným veciam ako je divadlo a umenie." Katka Gurová si myslí: "Iste môže byť AI veľký prínos, ale mali by sme sa učiť s ňou narábať, aby sme sa jej nemuseli báť." A Juraj Hrčka dodal: "Teraz vidíme výhody, ale bol by som opatrný, určite AI nie je len zábava."
Nato Libjaková položí filozofickú otázku: "Existuje väčšia hrozba ako sme my sami?" A Juraj Hrčka odpovie: "Za všetkým je človek, ktorý to zapne aj vypne." Katka Gurová sa podobne ako autor hry Tomáš Hudák obáva, aby ľudia neboli pri všetkom tom robotickom pokroku osamelí, ale to sa deje už teraz. A nakoniec všetci divákov vyzvú: "Príďte sa pozrieť na živých hercov do divadla."
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗