USA zaspali, Rusko a Čína im ušli. Američania vyvíjajú ničivú technológiu, no odborníci upozorňujú na nepríjemnú pravdu

Spojené štáty plánujú investovať desiatky miliárd dolárov do vývoja a obstarávania hypersonických zbraní, ktorými sa snažia zmenšiť technologický náskok Ruska a Číny. Ambiciózne projekty však sprevádzajú meškania, výrobné problémy a rastúce náklady. Viacerí odborníci zároveň upozorňujú, že nové zbraňové systémy nemusia americkej armáde priniesť také výrazné výhody, aké deklaruje obranný priemysel.

Americké palubné stíhacie lietadlo F/A-18F Super Hornet s dvojicou vyvíjaných hypersonických rakiet Blackbeard počas skúšobného letu 18. septembra 2026 v americkom štáte Maryland.

Rozvoj hypersonických zbraní patrí medzi priority amerického ministerstva obrany. Washington sa obáva predovšetkým pokroku Číny a Ruska, ktoré už niektoré moderné hypersonické systémy zaviedli do operačnej služby. Spojené štáty napriek dlhoročnému vývoju zatiaľ podľa správy Kongresovej výskumnej služby (CRS) aktualizovanej 13. novembra 2026 nedisponujú operačne zavedenou zbraňou tejto kategórie.

Na technologické zaostávanie upozornila aj správa think-tanku Atlantic Council z októbra 2025, ktorú pripravila skupina bývalých vysokopostavených predstaviteľov amerických ozbrojených síl a odborníkov zo zbrojárskeho priemyslu.

Autori varovali, že rýchly pokrok amerických protivníkov predstavuje vážnu výzvu pre vojenskú prevahu Spojených štátov. Washington preto vyzvali, aby urýchlil vývoj a zavádzanie hypersonických zbraní.

„Nastal čas rozhodne konať, odstrániť zaostávanie v hypersonických technológiách a zabezpečiť ochranu záujmov krajiny do budúcnosti,“ uvádza správa Atlantic Council.

Video

USA ukázali novú hypersonickú zbraň. Super Hornet vzlietol s raketami Blackbeard

Americké námorníctvo zverejnilo zábery zo skúšobného letu stíhacieho lietadla F/A-18E/F Super Hornet s hypersonickými raketami Blackbeard na základni Patuxent River v štáte Maryland. Test bol ďalším krokom vo vývoji rakiet určených na presné údery na veľké vzdialenosti a ich príprave na dosiahnutie počiatočnej operačnej spôsobilosti (EOC).

Zdroj: US Navy

Nie všetci odborníci však považujú tieto investície za nevyhnutné. Ako upozorňuje americký portál Responsible Statecraft, niektorí bezpečnostní analytici spochybňujú, či hypersonické rakety skutočne poskytnú Spojeným štátom zásadné vojenské výhody oproti existujúcim zbraňovým systémom.

Rýchlosť päťnásobne vyššia ako zvuk. Hypersonické zbrane však majú slabiny

Hypersonické zbrane dosahujú rýchlosť najmenej Mach 5, teda päťnásobok rýchlosti zvuku. Na rozdiel od klasických balistických rakiet môžu počas letu výrazne meniť trajektóriu a pohybovať sa vo výškach, ktoré komplikujú ich včasné odhalenie radarovými systémami.

Moderné hypersonické zbrane sa rozdeľujú predovšetkým na hypersonické klzáky (HGV), ktoré do potrebnej výšky vynáša raketa, a hypersonické strely s plochou dráhou letu (HCM), využívajúce vysokorýchlostné motory.

Ich hlavnou prednosťou je schopnosť zasiahnuť vzdialené alebo silne chránené ciele v krátkom čase a sťažiť činnosť protivzdušnej a protiraketovej obrany. Samotná hypersonická rýchlosť však nie je novinkou, pretože ju počas časti letu dosahujú aj konvenčné balistické rakety.

Americký Kongresový rozpočtový úrad (CBO) vo svojej analýze z roku 2023 upozornil, že hypersonické zbrane stále čelia závažným technologickým problémom vrátane extrémneho tepelného zaťaženia počas letu.

Podľa CBO by obstaranie a prevádzka hypersonických rakiet mohli stáť približne o tretinu viac než porovnateľné balistické systémy vybavené manévrujúcimi hlavicami. Výraznú výhodu by hypersonické zbrane poskytovali predovšetkým pri útokoch na mimoriadne dobre chránené a časovo citlivé ciele.

Úrad zároveň konštatoval, že proti väčšine v súčasnosti dostupných systémov protiraketovej obrany by mohli byť porovnateľne účinné aj lacnejšie balistické alternatívy.

Čína a Rusko majú náskok

Najväčší pokrok v zavádzaní moderných hypersonických zbraní dosiahli podľa dostupných informácií Čína a Rusko.

Čína disponuje napríklad mobilným raketovým systémom DF-17, ktorý využíva hypersonický klzák. Podľa databázy Missile Threat amerického think-tanku Center for Strategic and International Studies (CSIS) má odhadovaný dolet 1 800 až 2 500 kilometrov a jeho klzák dosahuje rýchlosť Mach 5 až 10. CSIS systém označuje za operačný, pričom jeho zavedenie do služby datuje do roku 2019.

DF-17 je súčasťou širšieho čínskeho úsilia o rozvoj raketových kapacít, ktorými môže Peking ohrozovať americké vojenské základne a ďalšie dôležité ciele v západnom Pacifiku.

Rusko podľa CRS zaviedlo strategický hypersonický klzák Avangard v decembri 2019 a námornú hypersonickú strelu Cirkon v roku 2023. Vo vojne proti Ukrajine zároveň používa aerobalistické rakety Kinžal, ktoré Moskva takisto označuje za hypersonické.

Skúsenosti z ukrajinského bojiska však ukazujú, že vysoká rýchlosť automaticky neznamená nezraniteľnosť. Ukrajina v máji 2023 oznámila úspešné zostrelenie rakety Kinžal americkým systémom Patriot, čo následne potvrdil aj Pentagon. Tento úspech však nemožno automaticky vzťahovať na všetky typy hypersonických zbraní.

Vývoj podobných systémov deklarujú aj Irán a Severná Kórea. Ich tvrdenia o konkrétnych schopnostiach však zostávajú v značnej miere nezávisle neoverené.

Video

Rusko odpálilo hypersonickú strelu Cirkon

Archíve video zo septembra 2025.

Zdroj: MO RF

Potrebujú USA miliardové hypersonické rakety? Experti majú vážne pochybnosti

Výskumníčka Kelly Grieco z amerického Stimson Center upozorňuje, že motivácia Ruska, Číny a Iránu pri vývoji hypersonických zbraní sa od amerických strategických potrieb odlišuje.

Podľa nej tieto krajiny vnímajú americkú vojenskú prevahu a rozširovanie systémov protiraketovej obrany ako hrozbu pre vlastnú bezpečnosť. Hypersonické rakety preto môžu slúžiť predovšetkým ako odstrašujúci prostriedok, ktorý im umožní ohroziť dôležité americké vojenské ciele aj napriek existujúcej obrane.

Pre štáty s obmedzenejšími vojenskými možnosťami tak môže mať investícia do menšieho počtu technologicky vyspelých rakiet strategický význam.

Spojené štáty sa však podľa Grieco nachádzajú v odlišnej situácii. Ich ozbrojené sily disponujú rozsiahlym arzenálom konvenčných zbraní, moderným letectvom a schopnosťou uskutočňovať presné údery na veľké vzdialenosti.

Výskumníčka preto tvrdí, že pri mnohých vojenských operáciách by boli rovnako účinné aj lacnejšie balistické rakety vypúšťané vo väčších počtoch. Zároveň upozorňuje, že americká jadrová triáda už zabezpečuje dostatočné jadrové odstrašenie, ktoré by vývoj hypersonických zbraní zásadne neposilnil.

Pentagon míňa miliardy, výsledky meškajú. Americké programy narážajú na problémy

Napriek pochybnostiam Washington plánuje ďalšie rozsiahle investície. Podľa správy CRS zo septembra 2026 požiadalo americké ministerstvo obrany na fiškálny rok 2027 o 37,9 miliardy dolárov (približne 34,4 miliardy eur) na širšiu kategóriu útočných a obranných hypersonických programov vrátane obstarávania, výskumu a vývoja.

Z tejto sumy pripadá 5,4 miliardy dolárov (približne 4,9 miliardy eur) na vybrané konkrétne zbraňové projekty. Ide o rozpočtové požiadavky, nie o všetky definitívne schválené výdavky.

Medzi najdôležitejšie americké programy patrí Long-Range Hypersonic Weapon (LRHW), známy ako Dark Eagle. Ide o pozemný mobilný raketový systém s udávaným doletom približne 2 776 kilometrov, ktorý má americkej armáde umožniť uskutočňovať presné konvenčné údery na veľké vzdialenosti.

Jeho raketovú technológiu spoločne rozvíjajú armáda a námorníctvo, ktoré pripravuje vlastnú verziu pod označením Conventional Prompt Strike (CPS). Tá sa má stať výzbrojou torpédoborcov triedy Zumwalt a neskôr aj ponoriek triedy Virginia.

Vývoj zaznamenal dôležitý úspech 26. marca 2026, keď americká armáda a námorníctvo uskutočnili úspešnú skúšku spoločnej hypersonickej rakety na základni Cape Canaveral na Floride.

Napriek tomu projekty čelia vážnym problémom. Americký Úrad pre vládnu zodpovednosť (GAO) v júli 2026 upozornil, že modernizácia troch torpédoborcov triedy Zumwalt na používanie rakiet CPS mešká 24 mesiacov. Prvé letové skúšky priamo z týchto lodí sa presunuli z roku 2025 na rok 2027.

Problémy sa týkajú aj výroby. Podľa GAO dokázala spoločnosť Lockheed Martin v čase kontroly vyrobiť maximálne šesť až sedem rakiet CPS ročne, hoci požadovaná výrobná kapacita predstavuje 12 kusov.

Náklady navyše rastú. GAO v apríli 2026 odhadoval priemernú cenu jednej rakety CPS na približne 67 miliónov dolárov (60,8 milióna eur).

Pentagon pritom plánuje investovať najmenej 50 miliárd dolárov (45,4 miliardy eur) do vývoja, testovania, výroby a zavádzania súvisiacich hypersonických systémov pre pozemné a námorné sily. GAO zároveň konštatoval, že ministerstvo nemá dostatočne koordinovanú investičnú stratégiu medzi jednotlivými programami.

Otázniky pretrvávajú aj nad bojovou účinnosťou. Úrad amerického ministerstva obrany pre operačné testovanie a hodnotenie (DOT&E) vo výročnej správe z marca 2026 uviedol, že pri programe CPS zatiaľ nie je dostatok údajov na úplné posúdenie jeho účinnosti, spoľahlivosti a odolnosti v realistických bojových podmienkach.

Miliardový biznis s hypersonickými zbraňami. Zbrojárske firmy získavajú lukratívne zákazky

Rozsiahle americké investície prinášajú príležitosti nielen tradičným zbrojárskym spoločnostiam Boeing, Lockheed Martin a Northrop Grumman, ale aj technologickým startupom.

Podľa údajov citovaných portálom Responsible Statecraft vzrástli investície rizikového kapitálu do hypersonického sektora z 220 miliónov dolárov (približne 199,6 milióna eur) v roku 2024 na 1,2 miliardy dolárov (1,09 miliardy eur) v roku 2025.

Jedným z nových účastníkov trhu je americká spoločnosť Castelion, ktorá vyvíja hypersonickú strelu Blackbeard s dôrazom na lacnejšiu a sériovú výrobu.

Americké námorníctvo v septembri 2026 oznámilo výrobnú objednávku pre Castelion v celkovej hodnote až 200 miliónov dolárov (181,4 milióna eur). Program má rozšíriť možnosti presných úderov lietadiel operujúcich z amerických lietadlových lodí.

Podľa odborníkov však rastúce investície súkromného sektora ešte nezaručujú, že nové hypersonické systémy prinesú zodpovedajúci vojenský úžitok.

Nové preteky v zbrojení? Experti varujú pred nákladnou rivalitou s Ruskom a Čínou

Výskumníčky Kelly Grieco a Julia Gledhill zo Stimson Center upozorňujú, že pokračujúce investície môžu vyvolať ďalšie preteky v zbrojení medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou.

Každá z mocností by sa v takom prípade snažila získať technologickú prevahu vývojom stále pokročilejších útočných zbraní a obranných systémov, čo by mohlo výrazne zvýšiť vojenské výdavky bez zodpovedajúceho posilnenia bezpečnosti.

Gledhill zároveň poukazuje na to, že financovanie hypersonických technológií je rozdelené medzi viacero programov a rozpočtových položiek. Celkovú výšku amerických investícií preto nie je jednoduché presne vyčísliť.

Ako príklad rozsiahlych a technologicky náročných obranných projektov uvádza aj iniciatívu Golden Dome, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump. Jej cieľom je vybudovať viacvrstvový systém protiraketovej obrany využívajúci aj vesmírne technológie. Gledhill tento projekt prirovnáva k americkej Strategickej obrannej iniciatíve z 80. rokov, známej ako Hviezdne vojny.

Odborníci zároveň upozorňujú na širšie bezpečnostné riziká. Podľa CRS môžu hypersonické zbrane skrátiť čas na vyhodnotenie raketového útoku a svojou nepredvídateľnou trajektóriou zvýšiť riziko nesprávnej interpretácie zámerov protivníka. V krajnom prípade by tak mohli prispieť k neúmyselnej eskalácii vojenského konfliktu.

Hoci teda USA v zavádzaní hypersonických zbraní za Čínou a Ruskom preukázateľne zaostávajú, rozsah skutočných vojenských výhod ich rivalov zostáva predmetom diskusie. Samotné operačné zavedenie zbrane totiž ešte nemusí znamenať jej vyššiu spoľahlivosť alebo účinnosť v bojových podmienkach.

Podľa Grieco môže americké úsilie dobehnúť konkurentov súvisieť aj s politickou a vojenskou kultúrou, v ktorej sa technologické zaostávanie považuje za neprijateľné.

„Zdá sa, že predstava zaostávania vyvoláva nepokoj,“ uviedla pre Responsible Statecraft.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅