Ukrajinský veterán: Rusi nájdu vaše slabé miesto a zaútočia. Čo si myslí o Ficovej zahraničnej politike?

Sám bol na fronte a teraz chce svetu ukázať príbehy ukrajinských vojakov, ktorí skončili v ruskom zajatí. „Venujem sa tomu posledného pol roka. Urobil som 19 rozhovorov, ktoré sú všetky publikované v angličtine, pretože sme ich preložili pomocou umelej inteligencie. Plánujem v tom pokračovať a pripraviť rozsiahlu správu o tejto téme,“ povedal pre Pravdu Mychajlo Dankanyč, ktorý v Bratislave vystúpil na konferencii Stratcom Under Pressure (Strategická komunikácia pod tlakom), ktorú zorganizoval projekt Hoaxy a podvody.

Vojnový veterán Mychajlo Dankanyč.

Ukrajinský veterán zachytáva diskusie na YouTube kanáli True War Crime (Skutočný vojnový zločin).

Video

PRAVDA VO SVETE - Rusista Tomáš Glanc: Ukrajina ohrozuje Putina aj tým, že ukazuje Rusom inú cestu. Putinova vojna je aj bojom o dejiny

Príbehy zo zajatia

„V jednotlivých ruských väzenských zariadeniach môžu používať rôzne metódy, ktorými sa pokúšajú zajatcov zlomiť. Niekedy sa im to, žiaľ, podarí. Niektorí ľudia spáchali samovraždu alebo povedali čokoľvek, čo od nich chceli počuť, a podobne. Napríklad nedostatok jedla je jedným zo spôsobov mučenia. Viacerí bývalí väzni hovorili, že jedlo dostali iba na jednu alebo dve minúty a bolo veľmi horúce. Spálili si teda ústa, ktoré sa im nehojili, lebo každý deň dostali príliš teplú stravu. Ale jeden z mužov mi povedal, že najviac sa počas zajatia bál, že keď sa vráti domov, pocit hladu ho už nikdy neopustí. Mnohí vraveli, že radšej znášali bitku, len aby ich nenechali bez jedla. Keď vás bijú, nejako to vydržíte. Ale keď nemáte čo jesť, hlad je taký strašný, že si to človek nedokáže ani predstaviť,“ uviedol Dankanyč.

Ruskí väznitelia boli podľa Ukrajincov neraz pod vplyvom propagandy.

„Strážcovia si môžu dovoliť čokoľvek, a preto používajú mučenie a ďalšie podobné metódy. Prečo to robia? Pretože vo vlastných hlavách majú pocit, že spravili niečo dobré. Myslia si, že bojujú proti nacistom či niečo také. Niekedy sa však stretnú s niečím, čo nezapadá do toho, čomu veria. Napríklad poznám príbeh Alexandra Lazarenka. Narodil sa a žil veľmi blízko ruských hraníc v Charkovskej oblasti. Hovorí po rusky a Rusko mal vždy rád. V zajatí strávil približne 40 mesiacov. Počas výsluchov opisoval, že predtým, ako sa dostal do zajatia, bol vo Ľvove ako slobodný človek, nikto sa k nemu nesprával zle a všetko bolo v poriadku. Nevidel nikoho, kto by hovoril o Banderovi, nacistoch alebo niečom podobnom. Keď si stráže vypočuli podobné príbehy od ďalších dvadsiatich ľudí, začali chápať, že niečo nesedí medzi tým, čo im hovorili, a tým, aká je skutočnosť. Napriek tomu sa však aj tak správali tak, ako sa správali,“ vysvetlil Dankanyč.

Ďalší zajatec mu zase porozprával príbeh, ako nastúpil do nového väzenia. Počas prijímacieho procesu ho ako obyčajne bili a videl príslušníkov špeciálnych jednotiek, z ktorých cítil zápach vodky.

Anketa

Podarí sa v roku 2026 dohodnúť mier na Ukrajine?

Celkovo hlasov: 20397

„Povedal mi, že mu vtedy napadlo, že ak v tých ľuďoch ešte zostalo niečo ľudské, museli to utopiť v alkohole, aby dokázali spraviť to, čo robili,“ uviedol Dankanyč.

Otázkou je, nakoľko Rusi naozaj veria nezmyslom týkajúcim sa Ukrajiny. A je o nich presvedčený aj šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý vojnu ospravedlňuje tvrdeniami o denacifikácii či o tom, že Ukrajinci a Rusi sú v podstate jeden národ?

„Čo sa týka jeho, tak to nemôžem povedať s istotou. Pravdepodobne tomu verí, pretože má okolo seba ľudí, ktorí mu neustále hovoria: Áno, pán prezident. Nikto mu nepovie, že niečo nie je v poriadku, že robí chyby alebo že hovorí nezmysly. Nikto si mu nedovolí povedať niečo také,“ myslí si Dankanyč.

Rozdeľuj a panuj

Propaganda a šírenie dezinformácií však patria medzi mimoriadne dôležité nástroje kremeľskej vojnovej mašinérie.

„Na Ukrajine sa to začalo v roku 2014, keď sa na nás spustili hybridné útoky. Väčšina Ukrajincov, možno až 90 percent, bola prekvapená, pretože sme nikdy neočakávali, že Rusko, ktoré sme považovali za priateľskú a bratskú krajinu, bude robiť niečo také. Ľudia začali rozmýšľať nad tým, prečo sa to deje, a analyzovali situáciu. V roku 2019 sme začali zakazovať médiá, ktoré šírili ruskú propagandu a ruské naratívy. Postupne sa tento proces rozširoval a dnes na Ukrajine nenájdete médium, ktoré by to robilo,“ ozrejmil Dankanyč.

Ukrajinec však pripúšťa, že v Európe to takto nefunguje. „Vy Európania hovoríte, že s Ruskom nie ste v otvorenom konflikte. A je to pravda. Ale v ruskej doktríne nájdete veľmi jasnú mapu jednotlivých krokov. Prvým je ovplyvňovanie nepriateľa prostredníctvom dezinformácií a naratívov. Cieľom je čo najviac rozdeliť spoločnosť krajiny, ktorú plánujete napadnúť. Tento trik je starý ako ľudstvo samo. Je založený na zásade rozdeľuj a panuj. A presne to sa deje v mnohých štátoch Európskej únie. Rusi útočia, rozdeľujú spoločnosť a snažia sa to dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Nedávno sme mali veľmi dobré podujatie vo Viedni. Diskutovali sme o tom, ako môžu Rusi podporovať krajnú pravicu aj krajnú ľavicu súčasne. Odpoveď bola veľmi jednoduchá: peniaze,“ ozrejmil Dankanyč.

Expert vraví, že Rusi sa usilujú nájsť slabé miesto každej spoločnosti, a preto prispôsobujú svoju propagandu a dezinformácie konkrétnym otázkam.

„Napríklad v Nemecku je jednou z tém migrácia, ktorú si osvojila jedna z politických strán. Rusi sa potom snažia šíriť čo najviac informácií, dezinformácií a nepravdivých správ súvisiacich s migráciou. Na Slovensku to môže byť niečo iné. Rusi nájdu vaše slabé miesto a budú sa snažiť šíriť čoraz viac dezinformácií na túto tému. Chcú, aby sa v spoločnosti rozprúdila diskusia, aby sa o nej hovorilo a aby sa jej ľudia venovali. Následne to môžu využiť napríklad na podporu vzniku novej politickej strany alebo na posilnenie už existujúcej,“ objasnil Dankanyč.

Ukrajina bojuje o prežitie, a teda situácia je trochu iná ako v Európe. Pokiaľ nehovoríme o niečom, čo je trestným činom, vždy bude aspoň časť dezinformačného obsahu patriť do rámca slobody prejavu. A aj ukrajinskí novinári neraz upozorňujú na to, aké je to dôležité.

„V prvom rade je to proces. Neexistuje žiadna zázračná pilulka, ktorá by vyriešila všetko a zabezpečila, že vo svete už nebudú žiadne dezinformácie. Možno keby boli poškodené všetky dátové centrá v Rusku, bolo by ich oveľa menej. Musíme však začať pri našich deťoch. Musíme pochopiť, že našou úlohou ako rodičov nie je chrániť ich pred svetom, ale naučiť ich, aby sa dokázali chrániť samy. Potrebujeme preto vyučovacie hodiny, ktoré im vysvetlia, ako dezinformácie fungujú. To je základ,“ zdôraznil Dankanyč.

Ako hovorí, dôležité sú aj osobné príklady. „Keď sme plánovali cestu do Francúzska, na sociálnych sieťach sme videli množstvo informácií o nepokojoch, protestoch a podobne. Prvá otázka, ktorá mi napadla, bola: Je teraz bezpečné ísť do Paríža? Opýtal som sa preto našich partnerov vo Francúzsku, či je tam bezpečne. Odpovedali mi, že úplne. Keď sme tam prišli, nevideli sme nič z toho zlého, o čom sme predtým čítali na sociálnych sieťach. Často to hovorím aj v súvislosti s Ukrajinou. Ak chcete najlepšie bojovať proti dezinformáciám, choďte na miesto, o ktorom premýšľate, a presvedčte sa o situácii na vlastné oči. Alebo si aspoň nájdite niekoho, kto tam je alebo tam bol a môže vám podať svedectvo. Pomôže vám to pochopiť, aká je skutočná situácia za obrazom, ktorý vám ukazujú na sociálnych sieťach,“ uviedol ukrajinský veterán.

Pohľad na Slovensko

Rozhovor s Dankanyčom vznikol 5. novembra, teda presne v deň, keď sa v Ľvove stretla ukrajinská vláda so slovenskou. Zároveň však nedávno slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár navštívil Moskvu, kde rokoval aj s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. A aj slovenskí vládni politici pravidelne šíria tvrdenia podporované Kremľom. Napríklad opakujú, že je potrebné pozerať sa na príčiny či korene konfliktu, ako nazývajú ruskú vojnu, alebo že v roku 2022 existovala možnosť dosiahnuť na Ukrajine mier, ale Západ ho nechcel.

„Nuž, myslím si, že súčasná slovenská vláda sa snaží osloviť obe strany. Na Ukrajine máme výraz, že sa niekto usiluje sedieť na dvoch stoličkách naraz, čo je zvyčajne komplikované. Či je to dobrý nápad, alebo nie, ukáže čas. O určitý čas budete mať voľby a sami uvidíte. Niektorí ľudia však zrejme nechodili na hodiny dejepisu. Keby sme napríklad v roku 1939 hovorili, že sa musíme pozrieť na korene konfliktu a odovzdať časť Československa nacistickému Nemecku, zrejme by to nebol veľmi populárny názor. Ľudia si môžu hovoriť, čo chcú, ale realita je jasná. Nemôžete poprieť, kto je okupant a agresor a kto obeť. Takže áno, myslím si, že musíme zabezpečiť, aby sa naše deti v školách lepšie učili dejepis,“ reagoval Dankanyč.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Svet,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅