Televízna legenda, ktorá zmenila športové prenosy. Jeho posledný trik označili za nemožný
Bola to populárna relácia, ktorá bola len o niekoľko dní mladšia ako televízne vysielanie na Slovensku.
Za zrodom športového spravodajstva stál Radoslav Siváček.
To sa začalo 3. novembra 1956. O jedenásť dní neskôr sa objavil na obrazovkách program, ktorý čoskoro patril medzi najobľúbenejšie: Góly - body - sekundy. Dnes, v sobotu 14. novembra, uplynulo od jeho prvého vydania sedemdesiat rokov.
Za zrodom športového spravodajstva stál Radoslav Siváček. V čase ich prvého vysielania mal dvadsať päť a už vtedy skúsenosti s rozbiehajúcim sa televíznym vysielaním v Československu. Rodák z Myjavy vynikal mimoriadnou profesionálnou všestrannosťou. Bol postupne redaktor, komentátor, moderátor i režisér.
Najskôr mu učaroval rozhlas, kde pôsobil ako zvukový režisér. Od začiatku mal vzťah k technike, ale postupne sa vypracoval na komentátorského priekopníka. K televízii pričuchol v polovici päťdesiatych rokov.
Jeho cesta k nej sa začala v Prahe, kde v roku 1953 nastúpil na základnú vojenskú službu. V Armádnom rozhlase sa spriatelil so známym českým komentátorom Vítom Holubcom, ktorého celé generácie poznali aj vďaka jeho legendárnej uvítacej vete pred začiatkom každého futbalového prenosu: Športu zdar a futbalu zvlášť! Už v prvej polovici päťdesiatych rokov pôsobil v športovej redakcii Československej televízie.
Garrincha sa pýtal, či bude snežiť
Keď televízia robila na Slovensku prvé nesmelé krôčiky, Siváček už patril medzi skúsených borcov. Kariéru rozbiehal za rozhlasovým mikrofónom a pred príchodom do Bratislavy získal cennú prax v pražskom televíznom štúdiu. V roku 1955 pomáhal Holubcovi, keď komentoval dva zápasy veľkonočného futbalového turnaja v Prahe. V nasledujúcom roku si už odkrútil jedenásť atraktívnych prenosov....
Hneď na prvý spomínal s hrdosťou v hlase. Do Prahy zavítal brazílsky tím Botafogo a 9. júla 1955 sa stretol so Slaviou, ktorá vtedy hrala pod názvom Dynamo Praha. V brazílskych dresoch žiarili veľké hviezdy vtedajšieho svetového futbalu - Nilton či Djalma Santos, ale najmä jedna z najväčších legiend v celej histórii - Garrincha.
,,Navštívil som ich v hoteli, sedel s nimi v izbe," spomínal v našom rozhovore Siváček. ,,Dostal som za úlohu urobiť takzvaný foršpan, čo bolo niečo podobné ako upútavka. Garrincha ešte nebol taký známy. Spolu s ďalšími spoluhráčmi sa ma pýtal, či bude snežiť. Bolo síce leto, ale veľmi chladno a Brazílčania po ceste narazili niekde na sneh, ktorý videli prvý raz. Nebudem klamať, ani ja som vtedy o brazílskom futbale príliš veľa nevedel, pre nás bol pojmom najmä Leonidas. Brazílčania boli neuveriteľne skromní, to bol najsilnejší dojem, ktorý som z nich mal. Ale na trávniku skvelí futbaloví žongléri. Na ich hru sa dalo naozaj pozerať."
Na pôde pražskej redakcie vznikla športová spravodajská relácia. Pri jej zrode bola trojica mužov: okrem Holubca a Siváčka ešte režisér Miroslav Hladký. Podieľali sa aj na jej názve: Branky - body- vteřiny. Traduje sa, že jej názov vymysleli spoločnými silami.
,,Z Radovho rozprávania viem, že boli na návšteve u Holubca a kuli plány. Už sa blížil termín prvého vysielania športovej relácie a uvažovali, ako ju nazvať. Vtedy jeden z trojice navrhol, aby každý povedal jedno slovo. Tak vznikol názov Branky - body - vteřiny," potvrdzuje televízna legenda Dušan Gabáni, neskôr dlhoročný Siváčkov spolupracovník a priateľ.
Predal motorku, kúpil televízor
Od 11. marca 1956 sa Siváček zapísal v Prahe do televíznych dejín ako jeden z prvých tvorcov a moderátorov relácie Branky-body-vteřiny. Keď potom nastúpil 1. júla 1956 v Bratislave ako prvý a jediný pracovník športovej redakcie, mal v hlave jasný plán. Pripravoval pôdu, aby sa športový spravodajský prehľad vyrábal aj v Bratislave.
,,Vtedy televízia vysielala iba v stredu a sobotu. Prvé slovenské Góly-body-sekundy sa objavili na obrazovke v stredu 14. novembra. Sám som ich odmoderoval a pripravil aj všetky obrazové príspevky," približoval.
Trvali viac ako desať minút. Priniesli okrem čítaných správ aj krátke reportáže z uplynulého víkendu: futbalovú ligu z Trnavy, kde nastúpila Žilina, prípravu Slovana proti Malackám a zábery z krasokorčuliarskej revue To je moja melódia.
Gabáni mal vtedy desať rokov a spomína si aj na začiatky televízneho vysielania na Slovensku. ,,Netrvalo to príliš dlho a mali sme televízor aj doma. Otec predal motorku a kúpil prijímač, ktorý sa volal Ametyst. Už keď som končil základnú školu v Skalici, kde som vyrastal, sníval som o tom, že niekedy budem pracovať v televízii. Zaujímal ma šport a, samozrejme, sledoval som reláciu Góly - body - sekundy, ktorá bola od začiatku veľmi obľúbená. To som ešte netušil, že raz sa stanem aj ich tvorcom a moderátorom," vraví Gabáni, ktorý v júni oslávil osemdesiatku a viac ako polstoročie bol zviazaný s prácou v televízii.
Už štyri dni po odvysielaní prvých slovenských GBS sa udiala ďalšia historická udalosť televízneho vysielania. Dva týždne po tom, čo sa z veže na Kamzíku premiérovo šíril televízny signál a začalo vysielať štúdio Bratislava, uskutočnil sa prvý priamy prenos.
Na obrazovkách sa objavil ťahák, aký si súčasný slovenský futbal môže len zbožne želať. Derby hviezdnych tímov Slovan - Červená hviezda. Na Tehelnom poli narazili na seba 18. novembra 1956 na jednej strane Schrojf, Vičan, Vengloš, Pažický, Tegelhoff v drese Slovana, na druhej Urban, Kačáni, Laskov, Buberník vo farbách ČH. Viedli ich veľké trénerské osobnosti - Leopold Jim Štastný a Karol Borhy. V silnej československej lige bojovali bratislavské tímy o titul. Nečudo, že bolo beznádejne vypredané. V hľadisku sa tlačilo vyše 50 tisíc ľudí.
Slávne derby pre 202 prijímačov
Zápas, ktorý nemal víťaza (1:1, góly Pažický - Buberník), snímali štyri kamery. Za mikrofónmi hneď vedľa čiary v strede ihriska stáli pred obrovskou debnou, v ktorej strede svietila malá obrazovka, legendárni komentátori. Rado Siváček a Štefan Mašlonka.
Futbalový šláger sa vysielal pre 202 televíznych prijímačov. ,,Asi to bolo úplne presné číslo," potvrdzoval Siváček. ,,Viem to podľa toho, že práve v tom čase som sa stal 202. televíznym koncesionárom na Slovensku. Televízor som dostal zadarmo, ako vedúci pracovník športovej redakcie bratislavského štúdia. Nemôžem však vylúčiť, že zopár ľudí malo televízor, ktorý nebol oficiálne evidovaný. Mohli už viac ako rok chytať televízny signál z Viedne."
Šancu sledovať stretnutie mali iba fanúšikovia v širšom okruhu Bratislavy, ktorý siahal maximálne po Nitru. ,,Ľudia sa na televízor dívali ako na zázrak. Pred každým sa v podobných prípadoch schádzali početné skupinky ľudí," dodáva Siváček.
Iba tak sa mohlo stať, že bratislavský súboj videlo na obrazovkách až niekoľko tisíc ľudí. Presné číslo nik nepozná. Isté je len to, že televíznych divákov bolo menej ako tých, čo sa tiesnili priamo na tribúnach štadióna Tehelného poľa...
,,Pred prenosom som prežíval napätie," spomína Siváček. ,,Cítili sme historickosť chvíle a veľmi nám záležalo, aby všetko dobre dopadlo. Vtedy dobre znamenalo, že prenos sa uskutočnil bez prerušenia, bez porúch a výpadkov kamier. Úlohu hralo často aj počasie. Stávalo sa, že technici nenadviazali zo štadióna spojenie, ako sme v tom čase hovorili, netrafili na vežu. O niečo neskôr, už po futbalovom stretnutí sme neodvysielali ohlásený ligový hokejový zápas z bratislavského zimného štadióna. To bolo sklamanie! Mal som vtedy pocit, že sa zrúti svet."
Mašlonka bol televízny externista, pracoval v agentúre ČTK a pripravil množstvo zaujímavej štatistiky. Neskôr táto dvojica zvládla viacero ďalších prenosov. Pred prvým futbalovým sa poctivo pripravovali nielen po komentátorskej stránke, stretli sa s oboma trénermi, debatovali s hráčmi. Siváček sa sústredil aj na technické zabezpečenie. To bola jeho silná doména.
Ako prvý začal opakovať góly
Zomrel v septembri 2008, a keď sme sa niekoľko mesiacov pred jeho skonom stretli v jeho petržalskom byte a rozprával o vzrušujúcich začiatkoch televízneho vysielania i jeho bohatej kariére, v obývačke mal rozložených niekoľko prehrávačov, videí, televízorov... Na dôchodku sa venoval amatérsky udržbe a oprave elektoniky pre okruh svojich známych a priateľov.
Túto jeho technickú zručnosť vyzdvihuje aj Dušan Gabáni. ,,Rado bol skvelý organizátor a aj technicky zdatný človek, čo využíval v čase, keď televízia u nás zapúšťala korene. Stále prichádzal s novými nápadmi, niečo vymýšľal. Už vtedy nainštaoval aj v byte rôzne vychytávky. Mal rôzne zvuky zvončeka pri dverách, podľa toho vedel, kto prichádza. Alebo v izbe dupol na zem a ozvala sa hudba. A čo je podstatné, novinky prinášal aj v prenosoch."
Svoju komentátorskú dráhu ukončil skoro - ako 41-ročný. Na vtedy mimoriadne sledovaných Pretekoch mieru absolvoval etapu z Prahy do Karlových Varov v roku 1972. Po nej sa dozvedel, že zomrel jeho otec. Odcestoval na pohreb a do pelotónu sa už nevrátil. Nezažil v tom ročníku ani jedinečné víťazstvo Vlastimila Moravca. Komentovaniu sa už nikdy nevenoval. Vynikal však ako zdatný televízny publicista, autor mnohých relácií a tiež režisér, ktorý dirigoval stovky prenosov.
Často experimentoval a mnohí vraveli, že pre neho nebolo nikdy nič nemožné. Ako prvý v Československu a možno aj v Európe začal po skončení prvého polčasu vo futbale opakovať v prestávke najdôležitejšie momenty stretnutia. V súboji Československo - Francúzsko na Tehelnom poli v apríli 1979 dotiahol myšlienku opakovania gólu z pohľadu viacerých kamier.
V tom čase to bolo spojené s nesmiernymi technickými ťažkosťami. Jeden z jeho kolegov to označil ,,za pokus odniesť sám seba v lavóre". Rado Siváček to dokázal...
Historické dátumy slovenského televízneho športu
14. november 1956: prvý raz sa vysielala z Bratislavy športová relácia Góly - body - sekundy.
18. november 1956: prvý priamy prenos - z futbalového derby Slovan - Červená hviezda.
19. máj 1957: prvý priamy prenos z medzištátneho podujatia - futbal Československo - Juhoslávia v Bratislave.
20. január 1958: prvý priamy prenos do zahraničia - ME v krasokorčuľovaní v Bratislave.
21. október 1962: prvý športový prenos z východného Slovenska - Medzinárodný maratón mieru z Košíc.
22. február 1970: prvý farebný prenos z Československa do sveta, aj prvý farebný prenos v Československu vôbec - MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗