Rakúsko vyhlasuje koniec zhovievavosti voči zvedom, za špionáž hrozí až desať rokov väzenia
Rakúska vláda schválila rozsiahle sprísnenie trestnej legislatívy, ktoré má postihovať nielen klasickú špionáž proti štátu, ale aj operácie namierené proti Európskej únii a medzinárodným organizáciám. V pozadí zmien je aj rastúca aktivita zahraničných spravodajských služieb, predovšetkým Ruska.
Rakúsko sa rozhodlo zásadne zmeniť svoj doterajší prístup k zahraničnej špionáži. Rada ministrov 11. novembra 2026 schválila návrh novely trestnej legislatívy, ktorá výrazne rozširuje okruh špionážnych aktivít postihnuteľných podľa zákona a zároveň zvyšuje trestné sadzby. Podľa predstaviteľov vlády reaguje Viedeň na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, agresívnejšie pôsobenie zahraničných tajných služieb a nové technologické možnosti využívané pri spravodajských operáciách. Minister vnútra Gerhard Karner upozornil, že špionážne aktivity v Rakúsku narastajú a zahraničné spravodajské služby postupujú čoraz agresívnejšie. Štátny tajomník ministerstva vnútra Jörg Leichtfried zase zdôraznil, že špionáž už nemožno považovať za okrajový bezpečnostný problém. Spolu s dezinformáciami a extrémizmom podľa neho ohrozuje samotné základy demokracie a spoločenskej súdržnosti. Význam legislatívnej zmeny podčiarkla aj ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová. Rakúsko podľa nej nechce byť naďalej slabým miestom európskej bezpečnosti. V rozhovore pre portál Politico vyhlásila, že zhovievavý prístup Viedne k špionáži sa končí. Krajina má zostať miestom medzinárodného dialógu, nie však priestorom, v ktorom môžu zahraničné spravodajské služby bez dostatočných právnych následkov vykonávať svoje operácie.
Koniec právnej medzery, ktorá zvýhodňovala zahraničných špiónov
Doterajšia rakúska legislatíva obsahovala významnú medzeru. Trestne postihovala predovšetkým špionážnu činnosť vykonávanú v neprospech samotného Rakúska. Ak však zahraničné spravodajské služby pôsobili na rakúskom území a ich operácie boli namierené proti iným štátom alebo medzinárodným organizáciám, možnosti trestného stíhania boli podstatne obmedzenejšie. Práve túto situáciu chce vláda zmeniť. Nová legislatíva výslovne kriminalizuje špionáž proti Európskej únii a medzinárodným organizáciám, medzi ktoré patria Organizácia Spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Za špionáž namierenú proti týmto inštitúciám bude hroziť až päť rokov väzenia. Ešte výraznejšie sa sprísni postihovanie špionáže proti samotnému Rakúsku. Maximálna trestná sadzba sa zvýši z piatich na desať rokov odňatia slobody. Nové ustanovenia majú zároveň presnejšie vymedziť, za akých okolností možno považovať spravodajskú činnosť za poškodzovanie záujmov krajiny a kedy ju možno trestne stíhať. Zmeny sa neobmedzujú iba na tradičné získavanie utajovaných informácií. Trestnoprávny postih sa rozšíri aj na sabotáž, ovplyvňovanie zahraničnými spravodajskými službami a prenasledovanie disidentov v mene cudzích štátov. Sprísnia sa tiež tresty za vojenskú špionáž a počítačovú kriminalitu spojenú s činnosťou zahraničných spravodajských služieb.
Na muške sú aj jednorazoví agenti
Jednou z najvýznamnejších noviniek je kriminalizácia samotného verbovania agentov zahraničnými spravodajskými službami. Trestné bude nielen získavanie osôb na spoluprácu, ale aj prijatie ponuky na takúto činnosť. Rakúska vláda tým reaguje na rozšírenie takzvaných jednorazových agentov, ktorí sú najímaní na vykonávanie konkrétnych úloh bez toho, aby nevyhnutne poznali skutočné pozadie operácie alebo vedeli, komu v skutočnosti slúžia. Môže ísť napríklad o fotografovanie strategických objektov, sledovanie pohybu osôb, zhromažďovanie informácií o kritickej infraštruktúre alebo vykonávanie menších sabotážnych akcií. Takéto osoby nemusia mať žiadne predchádzajúce skúsenosti so spravodajskou činnosťou. Zahraničné služby ich môžu získavať na jednorazové úlohy, často bez priameho kontaktu s profesionálnymi agentmi. Práve táto decentralizácia komplikuje odhaľovanie a dokazovanie spravodajských operácií. Ministerka spravodlivosti Anna Sporrerová zdôraznila, že sprísnenie legislatívy má zároveň pomôcť chrániť kritickú infraštruktúru. Vyššie tresty sa preto dotknú aj poškodzovania cudzieho majetku, dát a narúšania funkčnosti počítačových systémov, ak sú tieto činy spojené s aktivitami zahraničných spravodajských služieb.
Viedeň pritvrdzuje voči Rusku
Hoci nová legislatíva nie je namierená výlučne proti jednej krajine, jej prijatie zapadá do širšej zmeny rakúskej politiky voči Rusku. Ako upozornil portál Politico s odvolaním sa na interný dokument, legislatívna reforma je súčasťou prehodnocovania doterajšieho prístupu Viedne k aktivitám ruskej rozviedky. Rakúska metropola má pritom v oblasti špionáže mimoriadne špecifické postavenie. Vďaka neutralite, členstvu v Európskej únii a skutočnosti, že nie je členom NATO, sa už počas studenej vojny stala významným miestom pôsobenia spravodajských služieb z východného aj západného bloku. Sídlia tu desiatky medzinárodných organizácií vrátane OSN, OBSE a MAAE, čo z Viedne robí strategicky dôležité centrum diplomatických a spravodajských aktivít. Neutralita a diplomatické postavenie krajiny však zároveň vytvorili prostredie, ktoré mohli zahraničné služby využívať na svoje operácie. Vláda preto zdôrazňuje, že diplomatický štatút nesmie slúžiť ako krytie pre špionážnu činnosť.
Rakúsko už v tomto smere podniklo konkrétne kroky. Od nástupu súčasnej vlády zamietlo v 63 prípadoch vydanie vstupných víz a vyhostilo osem ruských diplomatov. Celkový počet ruských diplomatov pôsobiacich v krajine sa od roku 2022 znížil približne o 23 percent. Štyria ruskí diplomati boli vyhlásení za nežiaduce osoby aj v nedávnom období. Išlo o troch pracovníkov ruského veľvyslanectva a jedného člena ruskej delegácie pre vojenskú bezpečnosť a kontrolu zbrojenia pri OBSE. Rakúske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vykonávali činnosti nezlučiteľné s ich diplomatickým štatútom, čo je v diplomatickom jazyku bežný spôsob oznámenia podozrenia zo špionáže. Viedeň navyše začiatkom roka vyvinula tlak na Rusko, aby odstránilo niektoré satelitné zariadenia umiestnené na svojich diplomatických nehnuteľnostiach. Rakúske úrady mali podozrenie, že by mohli slúžiť na spravodajské účely. Podľa informácií Politico boli následne odstránené najmenej tri takéto zariadenia. Moskva však na vyhostenie svojich diplomatov reagovala hrozbou odvetných opatrení. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Dmitrij Ljubinskij vyhlásil, že protiopatrenia budú primerané, ale pre Viedeň nevyhnutne bolestivé. Napätie medzi oboma krajinami tak môže v súvislosti s novou legislatívou ďalej narastať.
Rakúsky Bundesheer
Účinnosť od februára 2027, vojenská reforma zostáva otvorená
Schválený návrh teraz čaká pripomienkové konanie a následné parlamentné prerokovanie. Vláda počíta s tým, že nové pravidlá nadobudnú účinnosť vo februári 2027. Otvorenou otázkou zostáva aj reforma zákona o vojenských právomociach, známeho ako Militärbefugnisgesetz. Ministerstvo obrany vedené ÖVP už pred viac ako rokom predložilo návrh na rozšírenie právomocí vojenských spravodajských služieb, politická dohoda však zatiaľ nevznikla. Ďalší postup môže ovplyvniť rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdu o tom, či je sledovanie komunikačných aplikácií spravodajskými orgánmi v súlade so základnými právami. Ministerstvo obrany však odmieta, že by sa príprava vojenskej legislatívy mala nevyhnutne odkladať až do rozhodnutia súdu. Rakúsko tak stojí pred širšou bezpečnostnou premenou. Krajina, ktorá si desaťročia zakladala na neutralite a úlohe diplomatického sprostredkovateľa, sa snaží prispôsobiť realite, v ktorej sa špionáž prelína s kybernetickými útokmi, sabotážami a informačnými operáciami. Viedeň chce zostať miestom medzinárodného dialógu, zároveň však dáva najavo, že diplomatické postavenie a neutralita už nebudú poskytovať ochranu tým, ktorí na jej území vykonávajú nepriateľské spravodajské aktivity.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗