Kedysi 8XL, dnes XL. Lekár schudol vyše sto kíl a spálil svoje staré oblečenie

Tebe išiel krk od očí, povedal mu kamarát. Chirurg MUDr. Jozef Tvrdoň, primár Oddelenia urgentného príjmu Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec, vážil 220 kíl a nosil 8 XL.

MUDr. Jozef Tvrdoň schudol v roku 2026 vyše sto kíl.

Manželka v spálni cez neho nedovidela ani na skriňu. Mal vysoký tlak, zvýšený cukor, problémy s pohybom a pomaly už nevládal vyjsť po schodoch k pacientovi. Problém bol aj v tom, čo si obliecť. ,,To neboli saká, ale vrecia," hovorí.

Schudnúť sa odhodlával veľakrát, ale podarilo sa mu to až s pomocou injekčnej liečby obezity v roku 2026. ,,Svoje oblečenie som dal na kopu a spálil som ho," hovorí v úprimnej spovedi. ,,Už tie veci nikdy nechcem vidieť."

Pán doktor, vy ste od prvého januára tohto roka schudli viac ako sto kilogramov. To je hmotnosť jedného dospelého chlapa. Koľko ste vlastne vážili, keď ste mali najviac?

To je to, najväčší problém bolo vôbec sa odvážiť. Bežné osobné váhy majú váhový limit, takže som ich nemohol použiť. Tak som sa tajne odvážil u kamaráta na váhe v kovošrote, kde vážia železo.

 MUDr. Jozef Tvrdoň v rozhovore s Biankou Stuppacherovou začiatkom jesene 2026. Foto: Robert Hüttner MUDr. Jozef Tvrdoň v rozhovore s Biankou Stuppacherovou začiatkom jesene 2026.

Ako železný muž ste sa odvážili odvážiť?

Presne tak. Postavil som sa na ňu a keď som uvidel číslo 220 kg, zhrozil som sa. Avšak samotné číslo na váhe nebolo tým rozhodujúcim momentom, ktorý ma prinútil niečo zásadne zmeniť.

Čo teda bolo tým definitívnym, najdôležitejším impulzom?

Zdravotné problémy. Vysoký krvný tlak, cholesterol aj triglyceridy v nebesiach. A keď som si v sanitke na glukometri potajomky odmeral hladinu cukru, raz som mal aj hodnotu osem (opakovaná hodnota sedem nalačno už znamená diabetes - pozn. aut.). Začali ma bolieť kĺby a pri šoférovaní, pretože do práce dochádzam 70 km, som si musel hľadať polohu, aby som dokázal držať nohu na plyne. Zapínal som si tempomat. Problémom bola aj moja práca. Som primárom urgentného príjmu a popri tom slúžim na záchrannej zdravotnej službe. Keď musíte vybehnúť s výbavou na druhé či tretie poschodie k pacientovi, ktorý potrebuje okamžitú pomoc, nemôžete si povedať, že v polovici schodov si oddýchnete. Ale ja som už po tých schodoch nevládal vyjsť. Vtedy som si povedal, že ak to takto pôjde ďalej, budem musieť na záchranke prestať slúžiť. A potom som sa opýtal sám seba: A prečo by som mal? Prečo sa radšej nepokúsiť urobiť niečo so sebou?

Video

Chirurg z urgentu schudol tento rok viac ako sto kíl. Svoje oblečenie som spálil, hovorí

Chirurg MUDr. Jozef Tvrdoň, primár Oddelenia urgentného príjmu Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec, v relácii IDE O ZDRAVIE.

Človek by povedal, že lekár predsa musí vedieť, čo mu takáto hmotnosť môže spôsobiť. Ale ja poznám aj pľúcnych lekárov, ktorí fajčili alebo fajčia a diabetológov, ktorí tiež nie sú práve najštíhlejší.

Aj lekári sú len ľudia. To, že človek vie, čo je správne, ešte neznamená, že to aj sám dodržiava. Posledných osem až deväť rokov som mal extrémnu obezitu, ktorá ma obmedzovala prakticky vo všetkom. Až spätne som si naplno uvedomil, ako veľmi.

Boli ste obézny už od detstva?

Nie, v detstve som nebol obézny. Naopak, športoval som a hrával som volejbal na prvoligovej úrovni. Boli sme takmer poloprofesionálny tím, trénovali sme aj dvakrát denne. Zlom však prišiel na vysokej škole. Veľa som sedel, učil sa a postupne som začal jesť nevhodné potraviny. Keď sa človek učí, má pocit, že stále potrebuje prijímať energiu, aby to vydržal. Lenže päť keksíkov na večeru, k tomu mliečna ryža a ešte dve čokolády, to už nie je normálne jedlo. Veľký problém boli aj sladené nápoje. Dnes viem, že som si mnohé veci ospravedlňoval. Hovoril som si, že nemám čas na pohyb, že mám náročnú prácu, že som unavený. Zistil som, že to boli výhovorky. Teraz vstávam skoro ráno, chodím plávať a po práci si nájdem čas na cvičenie alebo rýchlu chôdzu.

Vaša manželka vtipne poznamenala, že teraz má pocit, že je vám neverná so svojím vlastným mužom. Veď vy ste úplne iný človek!

Áno, to je pravda. (Smiech.) Moja žena si ma brala ako ,,veľkého muža", sme spolu desať rokov a nikdy mi nič nevyčítala. Viem, že ju moja hmotnosť trápila. A - úprimne - poznám sa. Keby na mňa tlačila, aj tak by som si išiel svojou cestou. Ja som niektoré veci totiž nechcel počuť. Som trochu tvrdohlavý.

Veď sa aj voláte Tvrdoň.

Deti na ulici na mňa ukazovali prstom, vraj aký veľký ujo. A to som povedal slušne. Moja hmotnosť však obmedzovala aj moju rodinu. Nikam sme veľmi nechodili, sedeli sme doma, výlety neboli také, aké by mohli byť. A ja chcem byť pri svojich deťoch, žene a užívať si s nimi život.

Spomínali ste ešte jednu sarkastickú poznámku pani manželky. Vraj už cez vás vidí aj na skriňu v spálni.

Áno, keď som si ľahol na posteľ, moje brucho dohora a nič za ním. A teraz mi povedala: ,,Aha, ja už aj skriňu cez teba vidím! My máme skriňu!" A vraj mi konečne vidieť uši. Predtým akoby zanikali. Aj kamarát mi povedal, že ,,tebe išiel krk od očí". Dnes sú to úsmevné poznámky, ktoré človeka potešia, lebo mi pripomínajú, ako veľmi som sa zmenil.

Prvého januára 2026 ste si teda povedali, že tentoraz to už naozaj bude iné? Lebo tie predsavzatia schudnúť boli iste aj roky predtým.

Dával som si veľakrát tieto predsavzatia, ale vydržal som maximálne dva týždne. Tentoraz som si povedal, že dosť. Samozrejme, nestačilo iba rozhodnutie. Potreboval som aj liečbu, ktorá mi veľmi pomohla. Som za ňu vďačný. Dovtedy som sa opakovane pokúšal schudnúť, ale vždy som zlyhal najmä na nočnom prejedaní. To sa zmenilo.

Rozhodli ste sa pre injekčnú liečbu obezity. Pamätáte si, čo ste cítili, keď ste si podali prvú dávku? Nemyslím ten vpich, ale ten celkový pocit.

Spomínam si na to veľmi dobre. Injekciu som mal doma pripravenú už asi mesiac. Dokonca som si ju chcel podať už v decembri, ale mali sme ísť s rodinou na vianočné trhy do Viedne. Bál som sa, že budem mať nejaké nežiaduce účinky a pokazím im výlet. Preto som počkal až do 1. januára. Prvá dávka bola s istými obavami. Asi dva týždne som premýšľal, či sa neobjavia nejaké zdravotné komplikácie. Zároveň som však veril, že mi liečba pomôže. Pri 220 kilogramoch som už cítil, že sám, bez liečby, to nezvládnem. Potreboval som niečo, čo mi pomôže začať.

Je dôležité povedať, že táto liečba nezrýchľuje metabolizmus a nespaľuje tuky. Pomáha regulovať chuť do jedla a pocit sýtosti. Čo ste zmenili popri liečbe?

Od prvého dňa som začal riešiť aj stravu. Nemal som trénera ani výživového poradcu, ale ako lekár som si vedel naštudovať základné princípy. Začal som používať aplikáciu Kalorické tabuľky a zapisoval som si úplne všetko, čo som zjedol. Vďaka tomu som zistil, koľko energie prijímam a aké potraviny mi v jedálničku chýbajú. Prvé dva mesiace som sa sústredil iba na to. Za prvý mesiac som schudol 16 kíl. To ma veľmi motivovalo. Keď som si obliekol nohavice, ktoré mi odrazu začali byť veľké, videl som, že sa niečo deje. Keby sa výsledok nedostavil, možno by ma to opäť znechutilo. Keď som mal dole približne 40 kíl, manželka poznamenala: ,,To je, akoby odpadol šróbik z Titanicu." (Smiech.)

Čiže prvou ,,odmenou" nebolo číslo na váhe, ale priveľké šatstvo v skrini.

Presne tak. A keďže rád varím, začal som si pripravovať jedlá sám. Nemusel som úplne zmeniť to, čo jem, skôr som zmenil suroviny a spôsob prípravy. Namiesto veľkého množstva oleja som používal olivový olej a na panvicu som ho iba nastriekal. Sú to drobnosti, ale keď ich spočítate, dokážu urobiť veľký rozdiel v kalorickom príjme. Zmenil som aj výber potravín. Už sa nerozhodujem podľa toho, na čo mám chuť. Vyberám si to, čo mi pomôže udržať správny príjem živín a energie. Dbám na bielkoviny, vlákninu a zdravé tuky a sledujem aj množstvo sacharidov. Celý život som jedol to, čo som chcel. Tak teraz, v 46 rokoch, jem to, čo môžem.

A kedy prišiel pohyb? Pri 220 kilogramoch sa predsa nedá zo dňa na deň začať behať.

Začal som veľmi jednoducho. Kúpil som si domov činky a prvýkrát som cvičil asi desať minút. Manželka najprv nedôverčivo povzdychla, čo som to zase kúpil, ale ja som chcel začať. Postupne ma to bavilo čoraz viac a cvičenie sa predĺžilo na dvadsať či tridsať minút. Potom prišiel ďalší dôležitý moment. Asi po troch mesiacoch sme boli na výlete v Poprade a ráno som sa vybral na prechádzku. Zistil som, že dokážem ísť do kopca. Najprv som prešiel približne 500 metrov. Pre niekoho je to zanedbateľná vzdialenosť, ale pre mňa to bol obrovský úspech. Bol som šťastný, že som to dokázal. Predtým som bol rád, keď som zaparkoval čo najbližšie pri obchode. Ak syn zastal o dvadsať metrov ďalej, už som bol nahnevaný, pretože som vedel, že budem musieť dlhšie kráčať. Dnes chodím približne pätnásť kilometrov. Keď si spomeniem na tých prvých päťsto metrov, je to neuveriteľné.

Človek si neuvedomuje, koľko slobody mu obezita zobrala, kým ju nezačne získavať naspäť.

Presne. A postupne som pridal aj ďalšie aktivity. Plávam, posilňujem, chodím na rýchle prechádzky a s kolegami hrávam pingpong. Teraz dokážem preplávať dva kilometre, hoci predtým by som mal problém preplávať aj päťdesiat metrov. Pingpong je výborný šport. Človek sa pri ňom zapotí, zohýba sa, hýbe sa a ani nemá pocit, že musí absolvovať nejaký tréning. Zapojil som do toho aj kolegov v práci. Keď prídem do nemocnice, už sa niektorí prežehnajú a chystajú si rakety, pretože vedia, že ich budem nahovárať na hru. Je príjemné vidieť, že moja zmena motivovala aj ľudí v mojom okolí. Kedysi som bol v práci najväčší a teraz už nie som. Viete, čo sa mi napríklad stalo? Prešiel som cez prechodné dvere vnútri sanitky a šofér sa ma pýta: „Ty si uvedomuješ, čo si urobil?“ A ja, že čo? Vôbec som si to neuvedomil. A on vraví: „Ty si prešiel týmito dvierkami! Veď tadiaľ ja neprejdem!“ Nedávno ku mne počas kongresu prišiel primár z Banskej Bystrice: „To si ty?“ Podobné situácie zažívam aj v nemocnici. Sestrička ma raz vykázala z oddelenia, pretože ma nespoznala: ,,Doktor Tvrdoň? Veď ten je veľký! To nie ste vy!" Teraz sú to milé zážitky.

MUDr. Jozef Tvrdoň. Foto: Robert Hüttner MUDr. Jozef Tvrdoň.

Aké ste mali vedľajšie účinky injekčnej liečby obezity?

Závažné ťažkosti som nemal, objavila sa u mňa najmä zápcha. Pomohlo mi zvýšiť príjem vlákniny a tekutín. Zistil som aj to, že mastné jedlá mi nerobia dobre. Ten liek vás vlastne aj ,,vychováva". Keď som niečo také zjedol, cítil som ťažobu. Každý človek však môže reagovať inak a liečba patrí do rúk lekára. Ja som si od začiatku uvedomoval, že samotná injekcia nestačí. Je to len barlička a motivácia, ktorá ukáže, že to ide, že sa to dá. Aj ja som mal obdobie, keď sa ručička na váhe prestala hýbať nadol. Vtedy som pridal pohyb. Pri chudnutí je dôležitý príjem a výdaj energie, toto jednoducho neoklamete nikdy. Ak sa chudnutie zastaví, treba sa pozrieť na celkový režim a podľa potreby ho upraviť. Nedá sa však donekonečna len znižovať jedlo alebo pridávať tréning. Treba myslieť aj na regeneráciu.

Keď si spomeniete na svoju pôvodnú hmotnosť, čo vás dnes desí najviac?

Keď si uvedomím, ako som žil a čo všetko som nedokázal, je to až desivé. Mal som vysoký tlak, zvýšený cukor, vysoký cholesterol a triglyceridy, boleli ma kĺby. Cítil som, že moje telo už nefunguje tak, ako by malo. Teraz si dávam robiť krvné vyšetrenia a výsledky ma veľmi tešia. Hodnoty sa mi upravili a mám ich v norme. Aj krvný tlak sa zlepšil. Na odporúčanie kardiológa však naďalej užívam minimálne dávky antihypertenzív, pretože majú aj ochranný účinok na srdce.

Vaša premena sa však nekončí. Po takom výraznom schudnutí iste ostalo aj veľa prebytočnej kože.

Áno, koža mi veľmi ovisla. Keď som raz ukázal deťom, koľko jej mám, dokázali ju natiahnuť asi na štyridsať centimetrov. Už mi to prekáža aj pri športe. Musím nosiť sťahovacie tričká, aby sa mi koža pri pohybe nehýbala a neprekážala mi. Plánujem preto plastickú operáciu. Nejde mi len o estetiku, ale aj o praktické problémy a riziko zaparenín. Predbežne sme zákrok naplánovali na december.

Ako dlho plánujete brať liečbu? Nebojíte sa po jej vysadení jojo efektu?

Obávam sa toho, áno. Ale obezita je celoživotné ochorenie a zmena životného štýlu je niečo, čo už musím dodržať navždy. Niekedy to prirovnávam k alkoholizmu - človek, ktorý bol kedysi závislý od alkoholu, sa už nikdy nesmie napiť. Čo sa týka liečby, zatiaľ neviem povedať, ako dlho ju budem potrebovať. Verím, že dávky začnem postupne znižovať a raz sa možno zaobídem aj bez liečby. Nechcem sa vrátiť tam, kde som bol.

Čo by ste dnes povedali človeku, ktorý má 180 alebo 200 kilogramov, už viackrát sa pokúšal schudnúť a prestal veriť, že sa mu to môže podariť?

Povedal by som mu, že obezita je ochorenie a treba ju liečiť. Nie je to iba otázka vôle alebo toho, že si človek povie - od zajtra budem jesť menej. Potrebuje odbornú pomoc a liečbu. A veľmi dôležité je mať pri sebe niekoho, kto ho podporí a pomôže mu vidieť pokrok. Aj za mnou chodia ľudia, ktorí majú veľkú nadváhu a nevedia, ako začať. Jednému pacientovi sme rozobrali jedálniček a zistili sme, koľko kalórií prijímal len zo sladkostí a sladených nápojov. Keď začal robiť zmeny, prvé výsledky ho veľmi potešili. Keď vidia môj príklad a moje fotografie pred a po, potom uveria, že sa to dá.

Predtým ste nosili oblečenie veľkosti 8XL, ktoré ste kupovali v špecializovanom obchode. Čo nosíte dnes?

Dnes vážim 111 kg a nosím XL. Je to pre mňa stále neuveriteľné. Manželka kedysi vešala moje mokré tričká na sušiak a tri kusy ho zaplnili celý. A saká? To neboli saká, to boli vrecia. Priznám sa - svoje pôvodné oblečenie som spálil. Dal som ho na jednu kopu a podpálil, aby za mnou ostala nula. Už tie veci nikdy nechcem vidieť. Začal som znova od nuly a nechcem sa vrátiť. Nikdy.

🎧 Ak uprednostňujete počúvanie, rozhovor nájdete aj v zvukovej podobe:

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Zdravie,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅