Budíček pre Ukrajinu. Prístupový „vlak" do EÚ jej uteká, predbehlo ju už aj Moldavsko

Ak chce Ukrajina vstúpiť do Európskej únie, rozhodne musí pridať. Medzi štyrmi kandidátskymi krajinami, ktoré majú najväčšie šance na členstvo, sa totiž prepadla na posledné miesto. Predbehlo ju už aj Moldavsko. Brusel síce berie ohľad na to, že je Ukrajina vo vojne, lenže Kyjev už tri roky neprijal žiadne zásadné reformy. Vyplýva to zo správy o rozšírení, ktorú každý rok zverejňuje Európska komisia (EK).

Zhromaždenie Ukrajincov na podporu vstupu do Európskej únie, ktorú mnohí vnímajú ako záruku bezpečnosti.

Aj keď bol Brusel ku Kyjevu pomerne ústretový a jeho predpovede vyzneli optimisticky, ukrajinské médiá a odborníci už takí zhovievaví nie sú. Správu, ktorú EK zverejnila pred pár dňami, by mali Ukrajinci podľa nich vnímať ako „budíček", inak môže byť neskoro.

Video

Defilé: Zelenskyj a lídri EÚ prichádzajú na summit

Autor: Reuters

„Toto je naša šanca. Ak ju nevyužijeme, okno príležitostí sa zužuje. Zatiaľ sa ešte nezatvára, ale zužuje sa," varovala na fóre Otvorené Zakarpatsko Ivanna Klympušová-Cincadzeová, bývalá ukrajinská vicepremiérka a predsedníčka parlamentného výboru pre európsku integráciu.

„Musíme byť svätejší ako pápež a splniť očakávania nie na 100, ale na 110 percent, aby sme presvedčili všetkých skeptikov,“ dodala.

Tri roky bez reforiem

Eurokomisia so súhlasom všetkých štátov únie určila štyroch sľubných kandidátov na členstvo v EÚ: Čiernu Horu, Albánsko, Moldavsko a Ukrajinu.

Správa obsahuje aj plány a harmonogramy, ako asi každá krajina bude v procese integrácie napredovať. Je to vlastne podrobná analýza zmien, ktoré tieto štáty uskutočnili v predošlom roku, a ich pripravenosti na základe jednotlivých kapitol a kritérií.

Keďže všetkých kandidátov hodnotia podľa spoločnej metodiky, možno porovnať, aký pokrok dosiahli pri prijatí potrebných reforiem a ako zosúladili svoje právne predpisy s právom EÚ.

Na alarmujúce zaostávanie Kyjeva upozornil napríklad ukrajinský portál Jevropejska pravda. Aby mohol porovnať výsledky štyroch štátov, zameral sa na ich priemerné skóre.

Výsledok je podľa serveru nelichotivý. Ukrajina, ktorá bola ešte pred troma rokmi kdesi uprostred a len mierne zaostávala za kandidátskymi krajinami zo západného Balkánu, sa ocitla celkom na chvoste.

Za posledné tri roky nepresadila takmer žiadne reformy, takže ju predbehlo i Moldavsko, s ktorým v rovnakom čase získala nielen štatút kandidátskej krajiny (2022), ale spolu začali aj prístupové rokovania (v júni 2024).

„A to nie je jediný problém. Existuje riziko, že sa táto medzera stane nezvratnou, ak sa tempo reforiem okamžite nezrýchli," zdôraznil server. Ako vysvetlil, zatiaľ čo ostatné tri štáty vrátane Moldavska reformné úsilie výrazne zrýchlili, na Ukrajine sa, naopak, spomalilo.

Portál Jevropejska pravda pripomenul, že ak Kyjev rýchlo nezaberie, mohol by sa zopakovať scenár z roku 2013, keď sa Ukrajina i Moldavsko snažili o bezvízový styk s EÚ.

Ukrajinu vtedy viedol proruský prezident Viktor Janukovyč, ktorý sa zdráhal zaviesť požadované reformy, a tak bezvízový styk získal iba Kišiňov a Kyjev si na to musel počkať ešte ďalšie tri roky. Ak sa Ukrajina nepoučí, môže na to doplatiť, vystríhal server.

Výnimku pre Ukrajinu zamietli

Najbližšie k EÚ má Čierna hora, ktorá získala štatút kandidátskej krajiny už v roku 2010 a prístupové rokovania začala v júni 2012. Tie by sa ešte tento rok mohli skončiť a v januári 2028 by sa mohla stať 28. členom EÚ.

Na druhom mieste je Albánsko. Kandidátskou krajinou je od roku 2014 a prístupové rokovania, ktoré začalo v júli 2022, by mohlo uzavrieť o dva roky. To sú však odhady expertov, správa o nich nehovorí.

Tesne za Albánskom je Moldavsko - aj to by mohlo prístupovú zmluvu dotiahnuť v roku 2028. Kišiňov je veľkým prekvapením, pretože ešte pred troma rokmi bol outsiderom.

Video

Zelenskyj sa víta s lídrami EÚ: S niekým objatie, s iným len podanie ruky - Reuters

Zdroj: Reuters

Čierna hora mala v tom čase podľa portálu Jevropejska pravda priemerné skóre 3,1 bodu, Ukrajina 2,3 a Moldavsko 1,9. V súčasnosti má Čierna hora skóre 3,98, Moldavsko 2,8 a Ukrajina 2,5 bodu.

Ešte v roku 2025 sa Kyjev usiloval, aby Brusel zmenil postoj k rozširovaniu únie a súhlasil s „politickým pristúpením" Ukrajiny, teda skôr, ako tam stihnú prijať všetky reformy.

Argumentom bolo, že práve členstvo v rodine európskych štátov by Ukrajine, ktorá už piaty rok čelí veľkej ruskej invázii, poskytlo potrebné bezpečnostné záruky. Podľa Kyjeva to bolo i v záujme únie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte i v januári tohto roka vyhlásil, že jeho krajina chce do EÚ vstúpiť do konca budúceho roka. Táto myšlienka sa však neujala. Európski lídri dali najavo, že v prístupovom procese nebudú robiť výnimky a Kyjev musí presadiť reformy.

Je pritom zjavné, že Brusel voči Ukrajine robí ústupky. Ospravedlňuje to tým, že krajina je vo vojne. Ako však upozornil portál Jevropejska pravda, na to sa nedá vyhovárať donekonečna.

Ani vojna totiž poslancom nebráni v tom, aby schválili potrebnú stratégiu boja proti korupcii či reformu štátneho úradu vyšetrovania. Kyjev má resty aj v oblasti právneho štátu a ľudských práv.

Odpor členských krajín

EK je pri Ukrajine optimistická i preto, lebo zohľadňuje nielen legislatívne zmeny, ale aj úspechy občianskej spoločnosti. Do hodnotenia sa tak premietlo i to, ako Ukrajinci vlani masovo protestovali proti snahám vlády obmedziť právomoci protikorupčných orgánov.

Brusel očakáva, že pozitívne hodnotenie splnenia kritérií IBAR (pre základné politiky) dostane Ukrajina v prvej polovici budúceho roka.

Cieľom je, aby do konca roku 2027 uzatvorila sedem z celkových 33 prístupových kapitol (vzdelávanie a kultúra; duševné vlastníctvo; sociálna politika; podnikanie a priemyselná politika; veda a výskum; vonkajšie vzťahy; zahraničná, bezpečnostná a obranná politika).

IBAR zahŕňa i všetky úlohy súvisiace s právnym štátom a bojom proti korupcii, ktoré sú uvedené v tzv. zozname Kachka-Kos.

Nazvali ho podľa niekdajšieho podpredsedu ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Tarasa Kachku, ktorý v decembri minulého roka podpísal záväzok, že Kyjev splní desať kľúčových reforiem v oblastiach právneho štátu a boja proti korupcii. Ani jednu z nich dosiaľ nedokončil.

Hoci sú plány Kyjeva i Bruselu ohľadom vstupu Ukrajiny do EÚ veľmi ambiciózne, situáciu v skutočnosti komplikuje aj prístup členských štátov. Viaceré z nich nie sú totiž naklonené tomu, aby sa únia v krátkom čase rozšírila o Ukrajinu.

„Keď sa rozhliadnete okolo seba, uvedomíte si, že v mnohých krajinách politici neočakávajú, že sa Ukrajina pripojí do 10 rokov," objasnil pre agentúru Reuters Gerald Knaus z think-tanku Európska iniciatíva pre stabilitu.

Anketa

Mala by byť Ukrajina členom Európskej únie?

Celkovo hlasov: 40

Nahlas sa však o tom podľa neho nehovorí, lebo akýkoľvek signál, že EÚ neberie vstup Ukrajiny vážne, by mohol mať na Ukrajincov demoralizujúci účinok, „čo nechce vidieť nikto v Európe".

Členstvo každej kandidátskej krajiny navyše musí schváliť všetkých 27 štátov EÚ a pravicovo-populistické strany, ktoré v niektorých z nich získavajú prevahu, so vstupom Ukrajiny nesúhlasia.

Napríklad vo Francúzsku o tom možno rozhodne referendum, pričom prieskumy ukazujú, že väčšina obyvateľov také rozšírenie únie neschvaľuje.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅