Mávate toto na tanieri aj vy? Ak áno, váš jedálniček zrejme za veľa nestojí
Nie všetky ultraspracované potraviny treba odmietať.
Video
Gastroenterológ doc. MUDr. Peter Minárik: Ultraspracované potraviny sú veľký problém pre zdravie
Gastroenterológ doc. MUDr. Peter Minárik vysvetlil aj to, ako tieto potraviny rozpoznáme a čo všetko sa pod týmto pomenovaním skrýva. Vysielané 16.4.2026
Zdroj: Katarína Ondrejovičová
Čím väčší podiel ultraspracovaných potravín má človek vo svojom jedálničku, tým horšia býva celková kvalita jeho stravy. U dospelých sa ich vyššia konzumácia spája aj s mierne častejším výskytom nadváhy a obezity. Ukázala to štúdia švédskych vedcov, ktorá zároveň upozorňuje na nejednoznačnosť samotného pojmu ultraspracované potraviny.
Výskum uskutočnila Univerzita v Göteborgu v spolupráci so Švédskou potravinovou agentúrou. Vedci vychádzali z údajov národných prieskumov stravovacích návykov. Do analýzy zahrnuli dospelých vo veku od 18 do 80 rokov, dospievajúcich od 11 do 17 rokov a malé deti vo veku od jeden a pol do štyroch rokov.
Cieľom bolo zistiť, akú časť energetického príjmu obyvateľstva tvoria ultraspracované potraviny. Výskumníci sa pritom zamerali aj na problémy spojené s ich definovaním podľa medzinárodne používanej klasifikácie NOVA.
Klasifikácia NOVA
Viete, ktoré potraviny sú nespracované, spracované len minimálne a ktoré sú tie obávané ultraspracované výrobky? Pojem „ultraspracované potraviny“ sa objavil už v 80. rokoch, no výraznejšie sa presadil až po roku 2009 vďaka brazílskemu epidemiológovi Carlos Monteiro. On a jeho kolegovia priniesli poriadok do tohto zdanlivého chaosu a vytvorili klasifikáciu NOVA, ktorá delí potraviny na štyri skupiny.
NOVA 1 – nespracované a minimálne spracované potraviny: voda, domáci vývar, káva, čaj, ovocné šťavy a smoothie, mlieko, biely jogurt, ovocie, zelenina, červené mäso, ryby, hydina, morské plody, obilniny a múka, zemiaky, cestoviny, huby, strukoviny, orechy, semená, vajcia
NOVA 2 – spracované kulinárske prísady: cukor, rastlinné oleje, živočíšne tuky, kuchynská soľ
NOVA 3 – spracované potraviny: pivo, víno, kondenzované mlieko, biely sladený jogurt, zavárané ovocie, solené, údené či konzervované mäso a ryby bez aditív, strúhanka, remeselné pečivo, dezerty z vaječných bielok, chlieb – domáci alebo z pekárne, konzervovaná zelenina a iné rastlinné potraviny, konzervované strukoviny, orechové maslá, solené orechy, domáce omáčky – sladké aj slané
NOVA 4 – ultraspracované potraviny: destiláty, instantné a konzervované polievky, sladené nealkoholické nápoje, nealkoholické verzie alkoholických nápojov, nápoje v prášku, nutričné prášky a nápoje, sladkosti, mliečne dezerty a nápoje, zmrzlina, nanuky, mrazené jogurty, priemyselné dezerty, priemyselný syr, spracované mäsové výrobky, raňajkové cereálie, keksíky, koláče, pizza, hotové jedlá, solené snacky, balený chlieb, plnené cestoviny, zemiakové produkty, margaríny, alternatívy mliečnych a mäsových výrobkov, omáčky a dressingy
Táto klasifikácia zaraďuje medzi ultraspracované potraviny výrobky obsahujúce určité prídavné látky, ale aj viaceré priemyselne vyrábané produkty. Nezohľadňuje pritom vždy ich skutočnú výživovú hodnotu. Do jednej kategórie sa tak dostávajú napríklad sladené nápoje, údeniny, raňajkové cereálie, ale aj priemyselne vyrábaný celozrnný chlieb.
Čo považujeme za ultraspracované?
Podiel ultraspracovaných potravín v strave sa výrazne líšil podľa toho, akú definíciu vedci pri hodnotení použili.
Pri širšom vymedzení tvorili tieto potraviny v priemere 45 percent celkového energetického príjmu dospelých, 52 percent u dospievajúcich a 46 percent u malých detí.
Ak výskumníci použili prísnejšie kritériá a potraviny s nejednoznačným zaradením z kategórie ultraspracovaných vylúčili, podiel klesol na 23 až 29 percent celkového energetického príjmu.
„Ultraspracované potraviny v posledných rokoch priťahujú veľkú pozornosť, samotný pojem je však predmetom diskusií. Stále sa diskutuje o tom, aké náročné je správne zaradiť jednotlivé potraviny do tejto kategórie a čo vlastne takáto klasifikácia vypovedá o stravovaní človeka,“ uviedla Linnea Bärebringová, dietologička a docentka klinickej výživy na Univerzite v Göteborgu.
Výskum však priniesol aj pomerne jednoznačné zistenie. Dospelí, ktorých energetický príjem vo väčšej miere pochádzal z ultraspracovaných potravín, mali menej kvalitný jedálniček z hľadiska výživových hodnôt. U tejto skupiny vedci zaznamenali aj mierne vyšší index telesnej hmotnosti (BMI). Rovnakú súvislosť však pri dospievajúcich a malých deťoch nepozorovali.
Viac cukru, menej vlákniny
Ľudia, ktorí prijímali väčší podiel energie z ultraspracovaných potravín, konzumovali výrazne viac pridaného cukru. Naopak, v ich strave bolo menej vlákniny a celozrnných výrobkov.
„Zistili sme, že ľudia s vyšším podielom energie pochádzajúcej z ultraspracovaných potravín mali v jedálničku podstatne viac pridaného cukru, ale menej vlákniny a celozrnných potravín. Ide o spôsob stravovania, ktorý sa spája so zvýšeným rizikom ochorení, napríklad srdcovo-cievnych chorôb,“ vysvetlil Torsten Sällström, dietológ a doktorand na Univerzite v Göteborgu.
Horšie výživové zloženie stravy zaznamenali vedci aj u dospievajúcich, ktorí konzumovali väčšie množstvo ultraspracovaných potravín.
Pri malých deťoch však boli výsledky odlišné. Tie, ktoré ich jedli viac, mali zároveň vyšší príjem železa a vitamínu E. Jedným z vysvetlení je, že medzi ultra-spracované potraviny sa podľa klasifikácie NOVA zaraďujú aj obohatené výrobky určené deťom, napríklad instantné obilninové kaše a hotové kašovité príkrmy.
„Bolo by nešťastné, keby sa rodičia začali vyhýbať obohateným kašiam alebo obilninovým príkrmom len preto, že sú označené ako ultraspracované potraviny,“ upozornila Emma Pattersonová, odborníčka na výživu zo Švédskej potravinovej agentúry a docentka verejného zdravotníctva a výživy na Karolínskom inštitúte.
Nie všetky ultraspracované potraviny treba odmietať
Švédska potravinová agentúra už dlhodobo odporúča obmedzovať konzumáciu potravín, ktoré obsahujú veľa energie, no majú nízku výživovú hodnotu. Patrí medzi ne napríklad sladené nápoje, sladkosti, sladké pečivo, čipsy či spracované mäsové výrobky.
Neodporúča však automaticky vyraďovať všetky potraviny, ktoré možno podľa klasifikácie NOVA označiť za ultraspracované. Do tejto skupiny totiž patria aj výrobky s hodnotným nutričným zložením.
Výsledky štúdie tak naznačujú, že pri hodnotení potravín by nemal rozhodovať iba stupeň ich priemyselného spracovania. Dôležité je aj ich zloženie a skutočná výživová hodnota.
Čo sú to ultraspracované potraviny?
Ak by sme to chceli zjednodušiť, ide o rôzne polotovary, sladkosti, sladené nápoje, "hotovky" či slané snacky. Skrátka jedlo, ktoré by ste si doma nepripravili, pretože na ich výrobu sa používajú priemyselné technológie a pridávajú sa do nich suroviny, ktoré bežne doma nemáte: napríklad rôzne konzervanty, farbivá, emulgátory. Väčšinou majú aj vysoký obsah cukru či soli, tuku a nízky obsah vlákniny, vitamínov a minerálov.
Odborníci však upozorňujú na to, že aj ultraspracované potraviny s priateľskejším zložením môžu predstavovať problém pre naše zdravie. A teda nie len zoznam surovín, ale aj samotné priemyselné spracovanie môže nášmu telu škodiť. Výskum ďalej prebieha a experti odporúčajú konzumovať ultraspracované potraviny s mierou - alebo sa im vyhýbať úplne.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Zdravie,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗