Druhá svetová vojna očami Žiarovského: Mansteinov majstrovský obchvat a gigantické monštrá pri obliehaní Sevastopoľa

V roku 1941 sa Krym stal pre nemeckú armádu kľúčovým cieľom. Hitler sa obával sovietskych útokov z tohto polostrova na rumunské ropné polia a zároveň potreboval kryť pravé krídlo vojsk útočiacich na Kaukaz.

Ako odznelo v relácii Maroša Košíka Defense News, dobývanie Krymu sa však pre Wehrmacht zmenilo na extrémne krvavú a zdĺhavú skúšku.

Video

DEFENCE NEWS: Chruščovov dar je mýtus. Krym bol bremenom, ktorého sa Moskva zbavila

Hosťom Maroša Košíka v Defence News je vojenský publicista Andrej Žiarovský.

Sovietsky zväz sa na jar 1942 pokúsil o masívnu protiofenzívu na Kerčskom polostrove. Nemecký veliteľ 11. armády Erich von Manstein však ukázal svoje strategické nadanie pri operácii Trapeniak (Lov na dropa). Hoci mali Sovieti prevahu, Manstein ich nalákal do pasce.

„Mansteinov prieskum zachytil koncentráciu síl na sovietskom pravom krídle a mal dosť času na to, aby vytvoril pascu. Uplatnil svoje strategické schopnosti a útokom pozdĺž ľavého krídla odrezal veľkú časť sovietskych vojsk,“ opisuje v podcaste Andrej Žiarovský. Výsledkom bola katastrofa Červenej armády – okolo 200-tisíc sovietskych vojakov padlo do zajatia a Krymský front sa úplne zrútil.

Po vyčistení Kerču sa Manstein mohol plne sústrediť na samotný Sevastopoľ. Mesto sa bránilo takmer 250 dní a bežné útoky nepomáhali. Nemci preto museli nasadiť najťažšiu kalibrovú techniku, akú kedy svet videl. „Došlo k prisunutiu ťažkej delostreleckej techniky. Bol to železničný kanón Schwerer Gustav a Dora s kalibrom 80 cm. Ten kanón bol natoľko robustný, že musel spočívať na dvoch železničných tratiach,“ priblížil Žiarovský v Defense News.

Kanón Dora s kalibrom 80 cm Foto: Gemini AI Kanón Dora s kalibrom 80 cm

Projektily z Gustava vážili takmer 5 ton a dokázali drviť aj tie najodolnejšie betónové kryty. Spolu s 60 cm mažiarmi Karl-Gerät nakoniec rozstrieľali aj slávne podzemné pobrežné batérie Maxim Gorkij. „Manstein, majster manévru, zaviazol pri Sevastopole do pozičnej vojny a marshalskú palicu dostal paradoxne za dobývanie v štýle prvej svetovej vojny,“ dodáva Žiarovský.

Sevastopoľ padol v júli 1942 za cenu obrovských obetí na oboch stranách.

Maroš Košík sa témam obrany, bezpečnosti a geopolitiky venuje dlhodobo profesionálne aj osobne. Už od mladosti sa zaujíma o históriu, najmä vojenské dejiny a medzinárodné vzťahy, čo sa postupne premietlo aj do jeho novinárskej práce.

Systematicky sa venuje bezpečnostným otázkam, ozbrojeným silám, zbraňovým systémom, mierovým misiám a širšiemu geopolitickému kontextu. Ako redaktor sa osobne zúčastnil aj viacerých zahraničných misií po boku vojakov, okrem iného v Afganistane, Iraku, na Balkáne či na Cypre. V oblasti kolektívnej bezpečnosti považuje NATO za kľúčový pilier demokratického a slobodného sveta.

Práve kombinácia dlhodobého záujmu, odbornej novinárskej praxe a osobnej skúsenosti z terénu tvorí základ jeho moderátorského prístupu v relácii Defence News.

Pozrite si všetky vydania relácie Defence news.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅