Ako ochrániť úspory, keď sa svet začne triasť? Rady, ako sa pripraviť na možnú krízu či nebodaj vojnu

Nechceme strašiť ani vyvolávať paniku, ale svet patrí pripraveným. Ako byť teda pripravený, ak sa stane niečo zlé? Poradí ekonóm Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty EUBA.

Ilustračné foto.

Keď sa človek dostane do krízovej situácie, na prvom mieste je, samozrejme, život a zdravie. Hneď potom však nasledujú doklady a určite peniaze. Koľko hotovosti má zmysel držať napríklad doma pre prípad, že človek čelí obave z nejakého neočakávaného vývoja? A ak hovoríme o objeme hotovosti, v akých nominálnych hodnotách by mala byť?

Slabým miestom všetkých odporúčaní, najmä tých všeobecného charakteru, je to, že keď nastane udalosť, ktorej sa obávame, hovoria iba o akejsi minimálnej rezerve. V momente reálnej krízy sa takáto rezerva ukáže ako nedostatočná. Na druhej strane, ak tá obávaná udalosť nenastane, išlo o celkom zbytočne uložené peniaze, ktoré medzitým znehodnotila inflácia. Navyše, každá rezerva má vždy iba obmedzené trvanie. Neplatí, že nám vystačí do konca života. Skúsme sa však poučiť z chýb iných a pozrieť sa na to, čo sa stalo inde, keď nastala krízová situácia.

Konkrétne?

Na Cypre bola v roku 2013 banková kríza a ľudia sa nedostali k svojim peniazom. Tento stav trval desať dní, počas ktorých boli banky zatvorené. Bol tam obmedzený výber hotovosti tak z bankomatov, ako aj priamo z pobočiek. Bol obrovský problém nájsť bankomat, v ktorom ešte boli peniaze, pred bankomatmi sa tvorili dlhé rady a ľudia sa napriek obmedzeniam k svojim prostriedkom nedostávali. Tieto obmedzenia spočívali v tom, že denný výber hotovosti bol limitovaný, ak sa dobre pamätám, na 300 eur na deň. A tento stav trval až dva roky. Takže v praxi išlo o dva roky obmedzeného prístupu k hotovosti. Rezerva má byť vytvorená na prekonanie akútneho problému. Mesiac by mal byť dostatočne dlhý čas na to, aby sme dokázali preklenúť prvé problémy - napríklad si nájsť nový zdroj príjmu alebo počkať na reštartovanie systému. Nedá sa pripraviť na úplne všetky možné scenáre, ale mesačná rezerva mi pripadá dostatočná.

Video

Moje peniaze: Ako byť finančne pripravený na vojnu a veľkú krízu? 3 kroky pre prežitie a pokojný spánok

O tom, ako sa finančne a chladnokrvne pripraviť na najhoršie scenáre bez toho, aby sme podliehali panike, sme v relácii Moje peniaze hovorili s ekonómom Pavlom Škriniarom.

Koľko si teda presne máme doma držať?

Prepočítal by som to na mesačné výdavky. Čiže jeden mesiac výdavkov, pričom to považujem za takú hornú hranicu. Naozaj ide o to, na čo presne chceme tie peniaze použiť. Niektoré záväzky sú totiž automatizované - napríklad úhrada nákladov spojených s bývaním prebieha cez trvalé príkazy a inkasá. Ak nefunguje systém, máme sa na čo vyhovoriť: platba neprebehla, lebo zlyhal systém. Ak však platíme veci v hotovosti, mali by sme byť schopní uhradiť ich v hotovosti aj vtedy, keď nastane systémový problém.

Aká mena má v krízovom scenári najvyššiu hodnotu?

Máme veľké šťastie, že vlastníme svetovú menu, čiže euro, čo sa, naopak, o bývalej slovenskej korune povedať nedalo. Svetovú v tom zmysle, že ju jednak používa množstvo krajín a zároveň je akceptovaná aj v mnohých ďalších. So slovenskou korunou by ste v zahraničí nepochodili; s výnimkou blízkych pohraničných oblastí, ďalej od hraníc už určite nie. Je to tým, že cudzie peniaze by tam museli zmeniť za svoju národnú menu alebo inú valutu, a to vždy iba v nevýhodnom kurze. Máme teda extrémnu výhodu v držaní svetovej meny, ktorú akceptujú aj v zahraničí. Preto ani nevidím zásadný dôvod uvažovať nad držaním iných mien, keďže už samotné euro poskytuje takúto istotu. Ak sa vám však euro zdá nedostatočné, dáva zmysel uvažovať aj o americkom dolári.

Spomínali ste Cyprus a celkovo bankovú krízu. Má z tohto pohľadu zmysel vlastniť viacero účtov vo viacerých bankách?

Z vlastnej skúsenosti mám účty vo viacerých bankách. Dáva mi to zmysel už len preto, že sa mi v obchode viackrát stalo, že pri platbe kartou transakcia neprešla - nefungovali buď samotné terminály, alebo mala výpadok práve moja banka. Na druhej strane dnes existujú aj iné možnosti platenia, napríklad cez QR kódy. Prečo mi však držanie viacerých účtov dáva zmysel z pohľadu krízy? Ide o diverzifikáciu. Nechcem maľovať čerta na stenu v podobe krachu banky, po ktorom nastupuje Fond ochrany vkladov a človek je nejaký čas - napríklad ten mesiac - kvázi bez peňazí. To je ten extrémny prípad, ale na ten môžeme mať vytvorenú práve hotovostnú rezervu doma pod vankúšom. Keď už má niekto viacero bankových účtov, ja osobne som si ich vybral podľa toho, kde ma to stojí najmenej. Nemám drahé účty, mám iba tie lacné. A to je moja odpoveď na otázku, či to má zmysel: Áno, má. Druhú či tretiu banku si však treba vyberať tak, aby to stálo čo najmenej. Rovnako mi dáva zmysel využiť služby nejakej zahraničnej banky. Aj to má zmysel - ak by človek musel utekať, aby bol v danej krajine z pohľadu financií ako doma.

V spoločnosti panuje predstava, že univerzálnym platidlom všade na svete je zlato. Aká je však realita narábania so zlatom, ak s ním človek reálne uteká a odnáša si vo vrecku zlatú tehličku?

Skúsim ešte väčší extrém: diamanty. Sú ešte skladnejšie ako zlato, ale zásadný problém spočíva v speňažení tohto aktíva. Tak diamanty, ako aj zlato sú pekné a funkčné v štandardných situáciách. To znamená vtedy, keď ich bez problémov kúpite aj bez problémov predáte. Keď však nastanú extrémne situácie, štandardné postupy neplatia. Premena zlata na peniaze je vtedy síce nevyhnutná, ale vôbec nemusí byť výhodná. Záleží na tom, či máte zlato v jednej veľkej tehle, alebo sú to malé tehličky či mince. Ďalej záleží na tom, či je zlato zatavené v obale, čo poskytuje pomyselnú istotu originálu, alebo ide o voľný kov s razbou. Ten, kto by od vás také zlato v kríze kupoval, môže mať pochybnosti, či ide o skutočné zlato.

Predstavme si situáciu, že sa v krízovej situácii naozaj podarí preniesť zlaté tehličky cez hranice.

Ak zlato prenesiete, potrebujete ho niekomu predať. Keď prídete do obchodu a položíte vedľa seba niekoľko zlatých tehál, kupujúci môže mať oprávnené otázky: odkiaľ to zlato máte, prečo ho predávate, či nie je kradnuté, a bude od vás žiadať preukázanie pôvodu. Bude veľmi ťažké zaň získať trhovú cenu, aby to bolo výhodné po stránke ceny aj ďalších podmienok s tým súvisiacich.

Ekonóm Pavel Škriniar Foto: Katarína Škriniarová Ekonóm Pavel Škriniar

Mnoho ľudí má peniaze investované buď v ETF fondoch alebo v iných produktoch, prípadne na termínovaných účtoch. Ako rýchlo sa dá k týmto peniazom dostať a dá sa k nim dostať aj vtedy, keď je už človek v zahraničí?

Čo sa týka dostupnosti peňazí, obchodníci s cennými papiermi alebo brokeri potrebujú mať niekde fyzické servery a dôležité je, aby tieto servery fungovali. Hneď keď servery fungujú, môžem sa do svojho konta kedykoľvek prihlásiť. Dôležité však je, aby peniaze z odpredaja cenných papierov prišli na účet, ku ktorému mám prístup. Znova: ak by to bola slovenská banka, kam sa už nemôžem alebo nechcem vrátiť, vzniká problém. Ak to bude zahraničná banka, tento problém by nemal nastať. Podstatné je, aby mal obchodník alebo broker v systéme nadefinované účty, na ktoré môžete alternatívne presúvať peniaze.

To znamená, že ak človek investuje z určitého účtu, môže peniaze vybrať na akýkoľvek iný účet? Keby si v prípade úteku založil nový účet v zahraničí, čo má urobiť?

Záleží na podmienkach konkrétneho obchodníka či brokera. U niektorých je možné vybrať peniaze výhradne na ten účet, z ktorého boli do systému poslané, a peniaze poslané z iného účtu ani neakceptujú. Potom existuje kombinácia, kde sa síce posiela z jedného účtu, ale v systéme si môžete nadefinovať viacero účtov, na ktoré sa peniaze dajú odoslať - pričom si ich definuje sám klient. A napokon sú aj takí obchodníci, kde môžete posielať peniaze z akéhokoľvek účtu, ale v systéme musia byť vopred schválené a definované cieľové účty. Samotná speňažiteľnosť cenných papierov závisí aj od vzniknutej situácie. Pozrime sa opäť do histórie: pri páde dvojičiek v New Yorku sa obchodovanie na burze zastavilo na 10 dní. Dva týždne sme teda boli bez možnosti odpredať cenné papiere, pretože zavládla panika, obchodníci nevedeli, čo sa bude diať a všetci chceli naraz predávať. Zastavenie obchodovania malo utlmiť vyhrotené emócie.

Vyslovím vetu, s ktorou možno nie všetci budú súhlasiť: Slováci sú pomerne bohatí. Akurát, že to bohatstvo majú viazané v nehnuteľnostiach, keďže väčšina vlastní byt alebo dom. Lenže v prípade úteku nehnuteľnosť so sebou nevezmete a majetok zostáva na území Slovenska. Ako sa pri kríze pozerať na tento fakt?

Rozhodujeme sa podľa toho, čo poznáme. My sme tu mali veľmi dlhé obdobie bez toho, aby sme zažili vojnový konflikt. Nemáme preto pocit priameho ohrozenia, a to, že sa niečo dialo v minulosti alebo v našom okolí, nás nezasiahlo natoľko silne, aby sme menili svoje zvyklosti. Mať majetok skoncentrovaný v jednom aktíve je veľmi nebezpečné. Na druhej strane, vlastný domov by som nevnímal ako investíciu. Je to niečo, čo mi dáva pocit istoty, miesto, kam sa môžem vrátiť a čo využívam na svoju existenciu. Ako investíciu by som to teda nehodnotil. Ak je celkový objem úspor nízky, hodnota nehnuteľnosti bude vždy predstavovať obrovský podiel na majetku. Zamerať sa výhradne na kúpu nehnuteľností mi však pripadá veľmi rizikové. Diverzifikácia a rozloženie rizika nám umožňuje pri kríze využiť aspoň časť celkového majetku na to, aby sme dokázali prežiť určité obdobie. Ideálne je mať veľké množstvo rôznych aktív. Zopakujem: nedá sa pripraviť na všetky scenáre vývoja, ale čím viac častí majetok má, tým skôr nám z neho niečo ostane a z tohto zvyšku dokážeme preklenúť náročné obdobie.

V prípade naozaj veľkého konfliktu, keď by veľa Slovákov opustilo domovy a presunulo sa na druhý koniec krajiny alebo do zahraničia, by mnohí stále vlastnili nehnuteľnosť zaťaženú hypotékou. Aké pravidlá fungujú alebo by mohli fungovať, ak by ľudia odišli, no museli by ďalej splácať hypotéku na byt, ktorý nevyužívajú a možno už nikdy nevyužijú? Môže banka tento dlh odpustiť, alebo zasiahne štát?

Jedna vec je, ak vám zničia dom a klesne trhová hodnota nehnuteľnosti. Ako dlžník máte povinnosť dozabezpečiť úver - teda peniaze, ktoré ste banke dlžní.

Čo však človeku niekde v Španielsku nemôže byť jedno?

Áno, ale sme v Európskej únii. Pokiaľ bude Slovensko v EÚ, dosah na toho človeka tam nejakým spôsobom bude. Iné by bolo, ak by sme v Európskej únii neboli. Napríklad v USA nie vo všetkých, ale v niektorých štátoch platí, že riziko znehodnotenia nehnuteľnosti preberá na seba banka. Ak prestanete splácať, banka si vezme nehnuteľnosť a je už jej problémom, či má nehnuteľnosť vyššiu alebo nižšiu hodnotu než samotný dlh. Na Slovensku to takto nefunguje. Ak sa nehnuteľnosť zničí, povinnosť dozabezpečiť úver zostáva na dlžníkovi. Nič takéto sme však v modernej histórii nezažili. Zažili sme iné úpravy legislatívy, keď štát povedal bankám, že určité typy hypoték, napríklad tie vo švajčiarskych frankoch, kde nastal menový výkyv, idú na vrub bánk a nie klientov, ktorí špekulovali na vývoji cudzej meny. V každom prípade, ak niekto ujde a má nehnuteľnosť s hypotékou, mal by ju splácať naďalej, inak mu ju banka vezme. Otázka potom stojí tak, čo sa stane, ak dlží viac, než je aktuálna hodnota nehnuteľnosti.

Má zmysel držať peniaze v kryptomenách, ak sa človek pripravuje na scenár globálnej krízy, kde ide o život?

Kryptoaktíva sa mi páčia z toho dôvodu, že sú to nehmotné peniaze. Sú uložené v internetovom svete. Môžete si ich kúpiť v jednej krajine, prejsť cez hranice bez toho, aby niekto zistil, že nejaké kryptoaktíva máte, a v druhej krajine si ich môžete vybrať. Jedinou podmienkou je, že si pamätáte prístupové heslá a kódy, a zároveň funguje elektrina a internet. Z tohto pohľadu kryptoaktíva zmysel majú. Otázka z dlhodobého hľadiska je, či sa oplatí držať ich dlhodobo, ale to je už téma na inú diskusiu.

Ak by ste mali zhrnúť tri základné finančné kroky, ktoré by mal človek obávajúci sa krízy urobiť, aby sa mu lepšie spalo, ktoré by to boli?

Mať rezervu na krátky čas, mať rezervu na stredný čas a mať rezervu na dlhý čas. Znamená to mať peniaze v hotovosti a v banke, ktoré sú okamžite dostupné na riešenie náhlych situácií. Potom mať peniaze, ktoré prídu za nejaký čas – rádovo v dňoch až týždňoch. A napokon mať peniaze v štandardných cenných papieroch alebo aktívach s nižšou likviditou, ktoré zabezpečujú ochranu pred infláciou.

Rozmeňme to na drobné. Ak má niekto úspory 10 000 eur, koľko by mal držať v hotovosti, koľko v banke a koľko v investíciách?

Záleží na konkrétnom človeku, v akej situácii žije, aký má príjem a aké výdavky. Ak to mám zrelativizovať: dáva zmysel mať v hotovosti a v banke jeden mesiac výdavkov. Ďalšie dva až tri mesiace výdavkov by mali byť rýchlo dostupné - napríklad na termínovanom účte, sporiacom účte alebo v peňažnom fonde. Ďalšie peniaze už môžu byť zainvestované v štandardných finančných nástrojoch, ako sú podielové fondy či ETF fondy, ale stále s dostatočnou diverzifikáciou. Určite nie nákupom jediného dlhopisu alebo jednej nehnuteľnosti. Suma 10 000 eur je pomerne dosť peňazí na našetrenie, ale relatívne málo na minutie. Ak by ste za ňu kúpili iba jeden dlhopis alebo jednu nehnuteľnosť, mali by ste veľmi skoncentrované riziko – a to je pri takýchto sumách veľmi nebezpečné.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅