Jedlo a teplá voda nie sú samozrejmosťou: Slovenka Adela žije v Grónsku. Ako miestni reagovali na Trumpove výroky?
Hovorí sa, že ak zostanete aj cez zimu, oficiálne sa stávate súčasťou komunity. Kým väčšina z nás si pri predstave Grónska vybaví nekonečný sneh a nehostinnú krajinu, Slovenka Adela Bugyíková v ňom našla domov. V našom rozhovore prezradila, ako tam vyzerá každodenný život, ceny aj reakcie miestnych na Trumpove výroky.
Adela Bugyíková a polárna žiara v Grónsku.
V rozhovore sa dočítate:
Ako sa Adela dostala až do Grónska a čomu sa tam venuje?
Je Grónsko naozaj iba krajinou ľadu, snehu a nekonečnej zimy?
Ako miestni reagovali na Trumpove výroky o prevzatí Grónska?
Čo ju na živote v tejto krajine najviac prekvapilo?
Čo radí Slovákom, ktorí by chceli v Grónsku žiť a pracovať?
Ako sa Slovenka ocitne až v Grónsku? Čo vás priviedlo práve do tejto krajiny? Bol to plán, alebo skôr spontánne rozhodnutie?
Bolo to tak trochu z oboch. Celý život som inklinovala skôr k zime a chladu, no po návšteve dobrého kamaráta na Svalbarde som vedela, že sever je smer, ktorým sa chcem uberať. Sneh, ľad a jedinečný spôsob života na hranici civilizácie vás jednoducho chytia za srdce. Potom som už len písala emaily a snažila sa tento sen premeniť na skutočnosť.
Keď ste do Grónska prišli prvýkrát, čo vás najviac prekvapilo? Bolo niečo, na čo vás nikto vopred nepripravil?
Najvýraznejšia bola izolácia, ktorá však zároveň prináša aj zvláštny pocit slobody. Prekvapili ma ceny v porovnaní so Slovenskom, ale aj fakt, že nie všetko si človek môže jednoducho kúpiť v obchode. Najmä v zime môže byť problém zabezpečiť si aj základné potraviny a nikdy nemáte úplnú istotu, že budete mať každý deň teplú vodu. Na druhej strane je tu ľudskosť, srdečnosť a prirodzená dobrota miestnych ľudí. Práve tá dokáže vyvážiť mnohé každodenné nedostatky.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň? Čím sa v Grónsku živíte a ako sa vaša práca líši od toho, čo ste poznali na Slovensku?
Vždy som pracovala v oblasti hotelierstva a gastronómie, v hoteloch, reštauráciách, kuchyni či na recepcii. Každý deň vyzeral inak a niekedy som robila aj všetko naraz (smiech). Keďže išlo o menšie hotely, starali sme sa o ich kompletný chod. Od prípravy raňajok cez upratovanie izieb až po prácu na recepcii. Nikdy to nebol stereotyp, a práve to ma bavilo. Prácu by som veľmi neporovnávala, pretože záleží na konkrétnej pozícii. Ľudia, ktorí do Grónska odchádzajú pracovať, tam väčšinou idú z vlastného rozhodnutia, a preto si túto príležitosť vážia. Jediným výrazným rozdielom je asi prostredie, s výhľadom na ľadovce sa predsa len pracuje príjemnejšie.
Foto:
Adela Bugyíková
Zábery veľryby v Grónsku.
Koľko si dokážete zarobiť?
Mzda je individuálna a závisí od profesie. Napríklad miestni rybári to majú v zime náročnejšie, keďže more zamŕza a možnosti lovu sú obmedzené. V hotelierstve je príjem stabilnejší. Vo všeobecnosti sú však mzdy približne trojnásobne vyššie ako na Slovensku. Vzhľadom na miestne ceny to však nie je až také terno.
Ako je to teda v Grónsku s cenami, bývaním a dostupnosťou potravín? Je život tam finančne náročnejší než na Slovensku?
Život je v tomto smere náročnejší, pretože väčšina potravín sa musí dovážať, čo výrazne zvyšuje ich cenu. Kúpiť sa dá takmer všetko, no niekedy si priplatíte aj dvojnásobok. Najviac sa to prejavuje pri ovocí a zelenine. Miestni sa preto snažia byť čo najviac sebestační, lovia, rybárčia a živia sa najmä tým, čo si sami ulovia. V zime býva výber potravín ešte obmedzenejší. Zamrznutý oceán komplikuje zásobovanie loďami, a tak sú ľudia zvyknutí mať dostatočné zásoby pre prípad núdze.
Grónsko si mnohí predstavujú ako krajinu ľadu, snehu a nekonečnej zimy. Je to naozaj tak?
Trištvrte roka je to prakticky presne tak, ako si ľudia predstavujú (smiech). Polárna žiara nad hlavou cestou do práce a zima, z ktorej sa vám až zatají dych. Po zime však vždy vyjde slnko a v lete rozkvitnú kvety. Povedala by som, že Grónsko trochu vynecháva jar a jeseň. Buď je zima, sneh a tma, alebo slnko, kvety a zelená tráva. Medzi tým je len veľmi málo.
Ako zvládate tieto dlhé obdobia tmy a extrémne počasie? Zmenilo sa odvtedy vaše vnímanie zimy?
Zima mi vždy imponovala viac, takže predstava brodiť sa snehom cestou domov bola pre mňa viac než lákavá. A stále je (smiech). Pravdou je, že počas obdobia tmy ste odkázaní najmä na umelé svetlo. No všade navôkol je bielo, každú noc môžete za oknom pozorovať polárnu žiaru a zrazu je to celé o niečo jednoduchšie. Myslím, že mi pomáha najmä zvyk a dostatok aktivít. Ak sa totiž človek doma uzavrie bez akéhokoľvek programu, tma a izolácia ho môžu rýchlo pohltiť. U mnohých to môže viesť až k zimným depresiám.
Foto:
Adela Bugyíková
Adela Bugyíková fotí v Grónsku.
Akí sú Grónčania? Ako vás prijali a bolo pre vás náročné začleniť sa do miestnej spoločnosti?
Grónčania sú ľudia skôr skromní na slová, no veľkí na gestá. Niekedy vám stačí len mihnutie obočím a viete, že vás človek pozdravil, poďakoval alebo s vami súhlasí. Rodinné zázemie je pre nich všetkým a rodinné stretnutia bývajú veľmi emotívne. Sú tiež otvorení a pohostinní. Často organizujú takzvaný Kaffemik, malé oslavy plné tradičného jedla, koláčov a kávy, na ktoré býva neraz pozvaná aj celá dedina. Zároveň si však ľudia niekedy držia odstup, pretože mnohí prichádzajú len na sezónu. Hovorí sa, že ak zostanete aj cez zimu, oficiálne sa stávate súčasťou komunity.
Čo vás najviac prekvapilo na miestnych zvykoch, tradíciách či spôsobe života? Zažili ste aj kultúrny šok?
Najviac ma ohúrilo, ako veľmi sú ľudia spätí s prírodou. Jarné vítanie slnka po dlhej zime je krásnym príkladom toho, ako sa aj obyčajný východ slnka môže zmeniť na dedinský festival radosti. Ľudia chodia vysoko do hôr, kde spievajú a vítajú prvé slnečné lúče. Alebo keď sused uloví tuleňa či veľrybu, hoduje celá ulica. Tá ich jednoduchosť bytia je obdivuhodná. Núti vás spomaliť a naplno si užívať aj tie najmenšie radosti života.
Foto:
Adela Bugyíková
Adela Bugyíková na kajaku medzi ľadovcami v Grónsku.
Čo vám zo Slovenska najviac chýba? A naopak, čo ste si v Grónsku obľúbili natoľko, že by ste to už nechceli stratiť?
Rodina, priatelia a, samozrejme, aj tí grónski (smiech). Najväčšou nevýhodou života tak ďaleko od domova je vždy vzdialenosť od najbližších, a platí to obojstranne. Čo by som si však z Grónska chcela navždy odniesť, je tá radosť z maličkostí a bezstarostnosť bytia.
Grónsko sa v poslednom období dostalo do centra pozornosti svetovej politiky pre svoj strategický význam a záujem Spojených štátov. Ako toto dianie vnímajú miestni obyvatelia? Rozpráva sa o ňom aj v bežnom živote?
Táto téma pred časom dosť rezonovala a, samozrejme, osobne sa dotýkala asi každého miestneho obyvateľa. Ľudia o nej diskutovali a vymieňali si názory. Myslím, že svoj nesúhlas dokázali veľmi dobre vyjadriť a jasne sa postaviť za ochranu svojej krajiny. Grónsko je natoľko unikátne a jedinečné, že by bola škoda, keby sa dostalo do nesprávnych rúk. Mala som osobnú česť stretnúť sa a rozprávať s grónskym premiérom, čo mi len potvrdilo, že majú vo svojom čele človeka, ktorý rozumie svojej krajine, stojí za jej obyvateľmi a dáva im pocit istoty a bezpečia. Dnes je táto téma už viac-menej dôvodom na úsmev. Grónčania svoju krajinu milujú, sú na ňu hrdí a vždy sa za ňu budú stavať zo všetkých síl.
Zažili ste v Grónsku situáciu, keď ste sa naozaj báli alebo si uvedomili, aké nevyspytateľné dokáže byť tamojšie prostredie?
Úprimne, nikdy som sa v Grónsku nebála. Zažila som snehové búrky, mínusové teploty, upozornenia na výskyt ľadových medveďov v okolí, stanovanie uprostred ničoho či obrovské vlny, ktoré sa dvíhali nad úroveň celej lode. Napriek tomu ma nikdy neprepadol strach. Práve naopak, vždy som si len pomyslela, aké neuveriteľné je, že práve ja môžem toto všetko zažívať.
Viete si predstaviť, že by ste v Grónsku zostali natrvalo, alebo vás to stále ťahá späť na Slovensko?
Úprimne, v Grónsku by som pokojne zostala aj natrvalo. Ich spôsob života ma natoľko fascinoval, že sa mi hlboko vryl pod kožu a navždy tam zostane. Čo ma však stále ťahá na Slovensko, je rodina a priatelia. Grónsko je nádherné, no vzdialenosť a finančná náročnosť robia časté cesty domov pomerne komplikovanými. Môj život je však stále otvorený novým možnostiam, takže ktovie, kde nakoniec zakotvím.
Foto:
Adela Bugyíková
Krásna príroda v Grónsku.
Čo musí Slovák urobiť, ak chce odísť pracovať do Grónska? Ako si tam môže nájsť prácu a je celý proces náročný?
Samotný proces nie je až taký náročný. Myslím si, že človek musí byť predovšetkým presvedčený, že je to naozaj to, čo chce. Jednou z najjednoduchších ciest je práve sektor hotelierstva a gastronómie. Dnes máme vďaka internetu skvelé možnosti, takže stačí oslovovať hotely e-mailom a dúfať v pozitívnu odpoveď. Po prijatí pracovnej ponuky vám zamestnávateľ pomôže vybaviť pracovné povolenie na určitú dobu, ktoré následne schvaľujú príslušné dánske úrady. A potom už môžete začať svoje grónske dobrodružstvo.
Keby ste mali Slovákom vyvrátiť jeden najväčší mýtus o Grónsku, ktorý by to bol?
Grónsko nie je len sneh a ľad. A nie, ľudia nežijú v iglu (smiech). V lete je Grónsko zelené a posiate kvetmi, v zime vám nad hlavou tancujú polárne žiary. Život je tam jednoduchší, no napriek tomu dokážete žiť naplno a vyťažiť maximum z každého dňa.
Video
Nepýtaj sa otázky, na ktoré sa bojíš počuť odpoveď, hovorí Ján Dobrík. Synova choroba ho zmenila, otcovský strach cítil už pred ňou
Herec Ján Dobrík v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom hovorí o svojej kariére, úspechu projektov, v ktorých účinkuje, ale nevyhýba sa ani ťažkým a osobným témam.
Autor: Pravda
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗