Zostalo ich len 20, hrozilo im vyhynutie. Jedna z najvzácnejších rýb sveta sa vracia
Ešte vlani zostávalo vo voľnej prírode približne 20 jedincov. Drobnej rybe, ktorá žije na jedinom mieste na Zemi, hrozilo vyhynutie. Dnes však americkí vedci hlásia výrazné zlepšenie. V odľahlej jaskyni uprostred Nevady napočítali 137 rýb. Ich príbeh ukazuje, ako môže zemetrasenie vzdialené tisíce kilometrov ohroziť celý živočíšny druh, ale aj to, čo dokáže cielená ochrana prírody.
Na prvý pohľad nenápadná ryba s modrastým telom, dlhá približne dva až tri centimetre, patrí medzi najvzácnejšie živočíchy planéty. Cyprinodon diabolis, známy ako Devils Hole pupfish, žije vo voľnej prírode iba v jedinej vodou zaplnenej vápencovej jaskyni v americkom štáte Nevada.
Práve odtiaľ teraz prišli povzbudivé správy. Americká Správa národných parkov (NPS) oznámila, že počas sčítania 10. októbra objavili ochranári 137 jedincov. Na jar ich bolo 77 a pri jesennom sčítaní v roku 2025 len 69.
Ešte dramatickejší je rozdiel oproti marcu minulého roka, keď vedci napočítali približne 20 rýb. Ich voľne žijúca populácia sa tak od kritického minima zvýšila takmer sedemnásobne.
Zemetrasenia premenili jaskyňu na práčku
Príbeh tejto ryby je výnimočný predovšetkým prostredím, v ktorom dokáže prežiť. Jaskyňa Devils Hole je súčasťou Národného parku Údolie smrti a nachádza sa uprostred jednej z najsuchších oblastí Severnej Ameriky.
Voda v nej má celoročne teplotu približne 33 stupňov Celzia a obsahuje len málo kyslíka a živín. Ryby sa živia najmä riasami a drobnými bezstavovcami. Pre ich prežitie je mimoriadne dôležitá plytká vápencová plošina s rozlohou približne 20 štvorcových metrov, na ktorej získavajú potravu a rozmnožujú sa.
Zábery zachytávajú vypúšťanie kriticky ohrozených rýb Cyprinodon diabolis zo záchranného chovu do ich jediného prirodzeného biotopu v Nevade. Ide o súčasť mimoriadnej operácie na záchranu jedného z najvzácnejších druhov rýb na svete.
Práve toto miesto zasiahla séria prírodných udalostí. Zemetrasenia v decembri 2024 a februári 2025 vyvolali v jaskyni vlny vysoké až približne 1,8 metra.
Voda sa podľa amerických ochranárov rozvírila podobne ako v práčke. Vlny odplavili riasy aj rybie ikry z plytkej plošiny do hlbších častí jaskyne. Následky boli vážne. Populácia sa na jar 2025 prepadla na približne 20 jedincov a hrozilo, že druh z jediného prirodzeného prostredia úplne zmizne.
Vedci spustili záchrannú operáciu
Ochranári však mali pripravený záložný plán. V zariadení Ash Meadows Fish Conservation Facility v Nevade už niekoľko rokov prevádzkujú špeciálny chov, ktorého úlohou je zachovať druh aj v prípade katastrofy v jeho prirodzenom prostredí.
Po prudkom poklese populácie pristúpili k dovtedy neuskutočnenému opatreniu. Prvýkrát vypustili ryby odchované v zajatí späť do ich pôvodnej jaskyne.
Medzi marcom 2025 a februárom 2026 takto premiestnili celkovo 72 jedincov. Prvú skupinu tvorilo 19 rýb, ktoré odborníci presúvali s mimoriadnou opatrnosťou.
Súčasne zabezpečili dodatočnú potravu, aby ryby dokázali prežiť obdobie, počas ktorého sa prirodzený porast rias obnovoval. Najnovšie výsledky naznačujú, že opatrenia pomohli odvrátiť bezprostredné nebezpečenstvo.
Zaujímavé pritom je, že tieto ryby žijú v priemere iba 10 až 14 mesiacov. Biológovia sa preto domnievajú, že väčšina zo 137 jedincov zaznamenaných pri októbrovom sčítaní sa už narodila a vyrástla priamo v jaskyni.
Nejde teda iba o zvýšenie počtu rýb vďaka vypúšťaniu zo záchranného chovu. Existujú aj povzbudivé náznaky, že sa prirodzená populácia opäť úspešne rozmnožuje.
Ohroziť ich môže aj zemetrasenie na druhom konci sveta
Zlepšenie však neznamená, že je druh zachránený. Jeho prirodzené prostredie zostáva mimoriadne zraniteľné.
Nezvyčajným príkladom je zemetrasenie, ktoré 9. októbra 2026 zasiahlo Panamu, vzdialenú od Devils Hole takmer 5-tisíc kilometrov. Podľa NPS biológovia po tejto udalosti spozorovali u rýb známky stresu. Pri nasledujúcej kontrole však už boli v lepšom stave.
Jaskyňa totiž dokáže reagovať na otrasy z veľmi vzdialených oblastí. Vznikajúce vlny môžu opakovane narušiť krehkú potravinovú základňu rýb.
Vedci preto budú pokračovať v monitorovaní populácie, starostlivosti o prirodzené prostredie aj v záložnom chove. Najnovšie sčítanie predstavuje významný úspech ochranárskeho úsilia. Zároveň pripomína, že pri druhu s jedinou prirodzenou lokalitou môže o jeho budúcnosti rozhodnúť aj jediná katastrofa.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。
阅读原文 ↗