Čínske elektromotory pod nemeckou lupou. Sú naozaj lepšie než európske?

Čína má povesť technologického lídra elektromobility. Európske automobilky sa od nej majú čo učiť, najmä pokiaľ ide o batérie a nabíjanie. Platí to však aj pre elektromotory? Nemeckí vedci rozobrali a porovnali 115 pohonných jednotiek z čínskych, európskych a amerických elektromobilov. Výsledky ukazujú, že technologická priepasť medzi Východom a Západom nemusí byť taká veľká, ako sa zdá.

Nemeckí výskumníci sa pozreli na konštrukciu a vlastnosti čínskych elektromotorov. A hľadali rozdiely v porovnaní s európskymi či americkými.

Ešte pred pár rokmi sa na čínske autá pozeralo s dešpektom. Dnes je situácia opačná. Čínske automobilky chrlia jednu elektrickú novinku za druhou, ich batérie zvládajú čoraz rýchlejšie nabíjanie a niektoré modely ponúkajú parametre, o akých sa európskym konkurentom môže iba snívať. Z niekdajších žiakov sa stali učitelia. Aspoň taký obraz vytvárajú správy o technologickom napredovaní čínskeho automobilového priemyslu. Je však tento náskok skutočne taký jednoznačný? A týka sa všetkých oblastí? Veď elektromobil nie je iba batéria a nabíjací systém. Jeho srdcom je stále elektromotor. A práve na túto oblasť zmapovala nemecká štúdia.

Výskumníci prestížnej technickej univerzity RWTH Aachen podrobili rozsiahlemu porovnaniu 115 elektromotorov z 80 elektrifikovaných áut modelových rokov 2019 až 2025. Zamerali sa na ich konštrukciu, materiály, výkonové parametre aj výrobné technológie. Výsledky publikovali v odbornom časopise Energies. Hoci výskum venoval osobitnú pozornosť čínskym elektromotorom, porovnával ich aj s riešeniami európskych a amerických výrobcov. A ukázalo sa, že napriek rozdielnym prístupom sa základná architektúra moderných elektrických pohonov na jednotlivých trhoch zásadne nelíši.

Rozdiely sú najmä v detailoch

Zo 115 elektromotorov bolo až 95 synchrónnych s permanentnými magnetmi, ktoré dnes v elektromobiloch jednoznačne dominujú. Zvyšných 20 tvorili asynchrónne elektromotory, ktoré sa zaobídu bez permanentných magnetov, no spravidla nedosahujú takú vysokú účinnosť v širokom rozsahu prevádzkových režimov. Zaujímavé je tiež to, že medzi skúmanými čínskymi pohonnými jednotkami sa nenachádzal ani jeden synchrónny elektromotor s elektricky budeným rotorom.

Práve takúto koncepciu pritom využívajú napríklad BMW či Renault, aby sa vyhli závislosti od vzácnych zemín potrebných na výrobu permanentných magnetov. To môže súvisieť aj s odlišnými podmienkami, v akých automobilky pôsobia. Čínski výrobcovia majú vďaka domácemu priemyslu jednoduchší prístup k vzácnym surovinám a magnetom, a preto nemusia hľadať alternatívne riešenia. Aj tento príklad ukazuje, že rozdiely v konštrukcii nemusia byť výsledkom technologického náskoku, ale skôr výsledkom dostupnosti surovín, výrobných nákladov či odlišných priorít.

Čína využíva viac horčíka

Samotné elektromotory sa pritom vyvíjajú závratným tempom. Kým staršie tie staršie dosahovali maximálne otáčky približne od 8 000 do 17 000 za minútu, najnovšie prekračujú hranicu 20 000 a niektoré sa dostávajú až nad 30 000 otáčok. Vyššie otáčky totiž umožňujú dosiahnuť rovnaký výkon pri menších rozmeroch a nižšej hmotnosti motora, hoci kladú vyššie nároky na presnosť, chladenie aj prevodovky. Priemerná špičková výkonová hustota skúmaných synchrónnych elektromotorov s permanentnými magnetmi vzrástla z 1,68 kW/kg v roku 2019 na 2,43 kW/kg pri modeloch z rokov 2024 a 2025. To predstavuje zlepšenie približne o 45 percent. To ale platí ako pre čínske, tak aj európske a americké elektoromotory.

Väčšie regionálne rozdiely sa ukázali pri použitých materiáloch. Niektorí čínski výrobcovia začali pri skriniach elektromotorov experimentovať s horčíkovými zliatinami namiesto tradičného hliníka. Takéto riešenie môže znížiť hmotnosť samotnej skrine približne o 20 až 30 percent, čím ide nadol aj hmotnosť celého elektromotora. V skúmanej vzorke sa pritom horčíkové skrine objavili výhradne pri čínskych konštrukciách. Pokrok nastáva aj v oblasti chladenia. Z trinástich skúmaných motorov modelového roka 2025 využívalo klasické vodné chladenie už len šesť. Aj tu však ide o širší technologický trend, ktorý nemožno pripísať výhradne čínskym výrobcom.

Čína má náskok inde

Výsledky nemeckého výskumu teda nenaznačujú, že by čínske automobilky pri konštrukcii elektromotorov disponovali nejakou zázračnou technológiou, ktorú by európski alebo americkí výrobcovia nezvládli alebo epoznali. Navyše elektromotor je dnes vo všeobecnosti mimoriadne vyspelým komponentom. Jeho účinnosť môže v optimálnych prevádzkových podmienkach presahovať 95 percent, takže priestor na ďalšie dramatické zlepšovanie je relatívne obmedzený. Oveľa väčší potenciál pre zásadné zmeny v používaní elektromobilov majú batérie.

Ich energetická hustota, cena, životnosť či rýchlosť nabíjania totiž priamo ovplyvňujú dojazd, hmotnosť a praktickú využiteľnosť auta. A práve v batériových technológiách a ich výrobe má Čína silné postavenie. Nemecká štúdia preto rozhodne neznamená, že Európa Čínu v elektromobilite dobehla. Ukazuje však, že technologický náskok čínskych automobiliek nie je univerzálny. Európski výrobcovia stále dokážu vyvíjať špičkové elektromotory. Otázkou skôr zostáva, či ich dokážu vyrábať rovnako efektívne, v porovnateľných množstvách a za podobné ceny ako ich čínski konkurenti.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Auto,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅