Nad Arktídou sa stalo niečo, čo meteorológovia 70 rokov nezažili. Čo to znamená pre zimu na Slovensku?

Vo výške približne 30 kilometrov nad severným pólom sa odohráva mimoriadny meteorologický jav, ktorý môže ovplyvniť počasie na celej severnej pologuli. Polárny vír sa po prudkom oslabení obrátil a vietor začal prúdiť opačným smerom, než je v tomto období obvyklé. Takýto skorý zvrat moderné meteorologické záznamy nepoznajú.

Ešte koncom októbra dosahovalo západné prúdenie vo stratosfére nad Arktídou rýchlosť viac ako 20 metrov za sekundu. Už 5. novembra však prakticky zoslablo na nulu. Po krátkom víkendovom zotavení prišiel rozhodujúci zlom – 10. a 11. novembra sa prúdenie obrátilo a začalo smerovať z východu na západ.

Podľa údajov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) dosahovala rýchlosť vetra približne mínus dva až tri metre za sekundu. Záporná hodnota znamená obrátenie jeho smeru. Pre porovnanie, v tomto období roka sa západné prúdenie zvyčajne pohybuje rýchlosťou približne 25 až 30 metrov za sekundu.

Ide o mimoriadne skorú udalosť. Podľa analýzy meteorologického portálu Severe Weather Europe nastalo obrátenie stratosférických vetrov najskôr za takmer 70 rokov moderných pozorovaní.

Polárny vír sa narušil. Čo to znamená?

Polárny vír je rozsiahly systém silných západných vetrov, ktorý počas zimy obklopuje severný pól a pomáha udržiavať veľmi studený vzduch v polárnych oblastiach. Keď zoslabne alebo sa zdeformuje, môže sa zmeniť aj rozloženie atmosférického prúdenia nad Európou, Áziou či Severnou Amerikou.

Súčasný vývoj súvisí s takzvaným náhlym stratosférickým oteplením (SSW). Pri tomto jave môžu teploty vysoko nad Arktídou v priebehu niekoľkých dní prudko vzrásť, čo naruší cirkuláciu polárneho víru a v niektorých prípadoch obráti smer vetra.

Neznamená to však, že sa vír nevyhnutne rozpadol na dve samostatné časti. Aktuálne údaje poukazujú predovšetkým na jeho výrazné oslabenie, posunutie a deformáciu.

Podľa špecializovaného portálu polarvortex.earth, ktorý využíva aj údaje Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), by mal byť okolo 16. novembra mimoriadne pretiahnutý. Jeho dĺžka by mohla byť takmer dvojnásobná oproti šírke.

Modely zároveň naznačujú pomerne rýchle zotavenie. Západné prúdenie by sa malo v druhej polovici novembra obnoviť a postupne zosilnieť. To však nevylučuje neskoršie dôsledky narušenia.

Video

Rast globálnych teplôt a úbytok ľadu z údajov NASA

Autor: Reuters

Kľúčový môže byť 22. november

Najväčšou otázkou zostáva, či sa zmeny zo stratosféry prenesú aj do troposféry, teda najnižšej vrstvy atmosféry, v ktorej vzniká naše každodenné počasie.

Britská meteorologická služba Met Office vysvetľuje, že účinky náhleho stratosférického oteplenia sa môžu prejaviť s oneskorením približne dvoch až šiestich týždňov.

Ak sa narušenie prenesie nižšie, môže oslabiť západné prúdenie nad Atlantikom a podporiť vznik blokujúcich tlakových výší. Tie dokážu presmerovať studený arktický vzduch do miernych zemepisných šírok vrátane Európy.

Meteorológ Andrej Flis zo Severe Weather Europe upozorňuje, že prvé výraznejšie prepojenie stratosféry s nižšími vrstvami atmosféry by sa mohlo objaviť približne 22. novembra.

Flis skúmal tisíce simulovaných zím a vybral 21 prípadov s podobne skorým narušením polárneho víru, silným javom El Niño a porovnateľnými podmienkami v tropickej stratosfére. Výsledky naznačujú, že približne 15 až 30 dní po udalosti môže v časti Európy vzrásť pravdepodobnosť chladnejšieho počasia.

Čo čaká Slovensko? V hre je ochladenie aj sneh

Pre Slovensko sú zaujímavé najmä výsledky klimatických simulácií, ktoré pri podobných situáciách naznačujú zvýšenú pravdepodobnosť podpriemerných teplôt a priaznivejších podmienok na sneženie v strednej a juhovýchodnej Európe.

To však ešte neznamená, že sa na prelome novembra a decembra nevyhnutne dočkáme výrazných mrazov či snehovej nádielky.

Aktuálne meteorologické modely totiž neposkytujú jednotný obraz. Niektoré naznačujú ochladenie v západnej a strednej Európe, iné podobný vývoj nepotvrdzujú. Rozhodovať bude najmä poloha tlakových útvarov nad Atlantikom a severnou Európou.

Dôležitá je aj skutočnosť, že k narušeniu polárneho víru došlo mimoriadne skoro. Arktické oblasti preto ešte nemusia disponovať takými zásobami studeného vzduchu ako uprostred zimy.

Odborníci zároveň pripomínajú, že oslabenie polárneho víru nemusí automaticky znamenať ochladenie na celom kontinente. V niektorých oblastiach sa po podobných udalostiach v minulosti dokonca oteplilo.

Do hry vstupuje aj silné El Niño

Vývoj navyše komplikuje mimoriadne silná epizóda klimatického javu El Niño, pri ktorom dochádza k otepľovaniu povrchových vôd v tropickej časti Tichého oceánu.

Hoci sa odohráva tisíce kilometrov od Európy, dokáže ovplyvňovať atmosférické prúdenie na celej planéte. Podľa britského Met Office môže El Niño zosilňovať atmosférické vlny prenikajúce do stratosféry, a tým prispievať k oslabovaniu polárneho víru.

Účinky oboch javov sa tak môžu prekrývať, prípadne vzájomne zosilňovať. Ich výsledný vplyv na európsku zimu však zostáva neistý.

Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) upozorňuje, že po náhlom stratosférickom oteplení síce rastie pravdepodobnosť vpádov studeného vzduchu do niektorých oblastí severnej pologule, no intenzita a geografický rozsah ochladenia sa medzi jednotlivými udalosťami výrazne líšia.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅