Keď korupcia plodí chudobu
Na jeseň roku 1639 stál puritánsky obchodník Robert Keyne pred súdom britskej kolónie Massachussets.
Bol obžalovaný za „zvrátené praktiky ochudobňovania klientov a uprednostnenia vlastného zisku pred záujmami spoločnosti“. Ako trest mu bola vymeraná obrovská pokuta vo výške 200 libier.
Ako zachytáva vtedajší guvernér kolónie vo svojich pamätiach: „Obvinený so slzami v očiach priznáva svoje chamtivé a skazené srdce.“ Toľko príbeh z knihy Capitalism: A Global History harvardského historika Svena Beckerta.
Kapitalizmus mal v rôznych vývojových fázach podstatne inú podobu, akú za prirodzenú považujeme dnes. Bezohľadná maximalizácia zisku bola napokon po väčšinu modernej ľudskej histórie považovaná za morálny hriech.
Ešte zhruba pred polstoročím mal kapitalizmus aké-také spoločenské, morálne rámcovanie, limity dobrých mravov, spoločenských cností, ku ktorým patrila férovosť či zodpovednosť voči celku. Najmä po strate konkurenčného modelu v roku 1989 sa ale tieto cnosti stávali čoraz viac deklaratórnymi. Chamtivosť sa stala „salonfähig“.
Video
Boháčom kapitalizmus praje, ľavica musí zabrať, hovorí politológ Tomáš Profant
Sociálne rozdiely medzi ľuďmi sa nezmenšujú, bohatí sú stále bohatší a chudobní chudobnejší.
Dovedený do dôsledkov politického režimu tento model v ostatný utorok v USA narazil na stenu. Okrem nepopulárnej vojny s Iránom a praktík imigračnej polície ICE to bola práve rovnica spojených nádob: skorumpovanosti politického systému a pokročilej oligarchizácie ako príčin krízy životných nákladov, zasahujúcej hlboko do stredu americkej spoločnosti, ktorá zmietla republikánsku väčšinu v Kongrese.
A to takou silou, že sa americkým komentátorom na jej opis minuli úderné metafory. Opravu systému, ktorý na posun pár percent nerozhodnutých voličov skonzumuje 12 miliárd sponzorských dolárov, si dnes pýta väčšina voličov.
K diskreditácii systému úspešne prispieva aj technologická oligarchia krajiny a jej nebetyčná neschopnosť zohľadňovať vo svojich víziách potreby širšej komunity. Raketový prepad jej reputácie nie je prekvapivý.
Prístup technologických gigantov, zhmotnený medzičasom v nenávidených datacentrách, totiž silne pripomína neslávnu metódu európskej kolonizácie: vydrancovať do dôsledkov zdroje územia (voda, energia, priestor), eliminovať odpor (napríklad odbory) a o profit sa deliť najmenej, ako je nutné. Tento prístup doposiaľ nebol odskúšaný na ľuďoch, ktorí disponujú volebným právom, preto nás čakajú napäté časy.
To, že je biznis model umelej inteligencie postavený na masovej krádeži intelektuálneho vlastníctva ľudstva, nikoho veľmi nevyrušuje. Čím ďalej, tým viac ľudí však začína tušiť, že v ekonomike, ktorá potrebuje čoraz menej ľudskej pracovnej sily, v ktorej HDP závisí čoraz viac od výkonu neurónových sietí a nie od ľudí a daňové príjmy od dohôd vlád s úzkou skupinou vlastníkov robotov a AI, významne klesá vplyv pospolitého ľudu na politiku aj jeho vyjednávacia pozícia na trhu práce.
A súčasne klesá potreba investícií do ľudí. Varovným príkladom sú krajiny, ktorých prosperita nie je postavená na potrebe masy kvalifikovanej pracovnej sily, ale na nerastných zdrojoch.
Systémový prevrat v USA od ostatných kongresových volieb nečakajme. Politický talent, ktorý bol odporom voči politicko-ekonomickému modelu krajiny ostatný utorok vyslaný do najvyšších politických pozícií, však istý posun vpred predsa len sľubuje.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗