Putin chce dostať Fínsko z NATO. Na stole je vraj nečakaná výmena, ktorá by zmenila bezpečnosť Európy
Rusko údajne požaduje, aby Fínsko vystúpilo z NATO a aby aliancia obmedzila svoju vojenskú prítomnosť v pobaltských štátoch. Výmenou by Moskva mohla stiahnuť svojich vojakov zo separatistického Podnesterska v Moldavsku a odstrániť jadrové zbrane z Bieloruska. O možných ruských návrhoch v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine informoval nemecký denník Bild. Kremeľ však tieto tvrdenia kategoricky odmietol.
Ruský prezident Vladimir Putin.
Podľa informácií denníka Bild sa v neoficiálnych rokovacích kruhoch diskutovalo o možnosti širšej bezpečnostnej dohody medzi Ruskom a Západom. Moskva mala údajne naznačiť ochotu stiahnuť svoje jednotky z Podnesterska a jadrové zbrane rozmiestnené v Bielorusku pod podmienkou, že Fínsko opustí Severoatlantickú alianciu. Ďalšou požiadavkou malo byť, aby NATO neumiestňovalo vojenské základne v pobaltských krajinách.
Nie je však potvrdené, že by takéto návrhy skutočne schválilo ruské vedenie alebo ich oficiálne predložilo počas mierových rokovaní.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok poprel, že by Moskva v rámci rokovaní o mierovom urovnaní vojny na Ukrajine požadovala vystúpenie Fínska či ktoréhokoľvek iného štátu z NATO.
„Nie, o tom určite nebola reč,“ odpovedal na otázku novinárov, či Rusko skutočne predložilo podobné podmienky. Informoval o tom ukrajinský portál Glavkom.
Informácie denníka Bild tak zostávajú nepotvrdené a Kremeľ ich výslovne popiera.
Video
Putin nechal odpáliť raketu schopnú niesť jadrové hlavice. Bulava zasiahla cieľ neďaleko hraníc NATO
Zdroj: MO RF
Rutte: Rusko nebude rozhodovať o NATO
Otázka budúceho bezpečnostného usporiadania Európy sa dostala do popredia aj po najnovších rokovaniach amerických vyslancov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtkovom rozhovore pre agentúru AFP na summite európskych lídrov v írskom Dubline priznal, že zatiaľ nedokáže posúdiť, či americko-ruské rokovania priblížili ukončenie vojny na Ukrajine.
„Je veľmi ťažké to povedať. Viem však, že všetky zúčastnené strany, predovšetkým Steve Witkoff a Jared Kushner, ale aj Európania a Ukrajina, pracujú deň čo deň na ukončení tejto vojny,“ povedal Rutte.
Obsah prebiehajúcich rokovaní odmietol bližšie komentovať. Opakovane však zdôraznil, že Spojené štáty, európski spojenci a Ukrajina zastávajú spoločný postoj.
Šéf NATO sa zároveň vyjadril k úvahám o prehodnotení bezpečnostného usporiadania Európy, ktoré sa objavili v súvislosti s americko-ruskými rokovaniami. Jednoznačne odmietol predstavu, že by Moskva mohla získať právo zasahovať do vnútorných záležitostí aliancie.
„O tom sa nediskutuje,“ vyhlásil Rutte na otázku, či by Rusko mohlo získať slovo pri rozhodovaní NATO.
Pripomenul pritom, že aliancia už pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 odmietla požiadavky Moskvy na stiahnutie aliančných síl z východnej Európy a zastavenie prijímania nových členov.
Tieto požiadavky označil za neakceptovateľné. „To bolo vždy konzistentným postojom aliancie,“ zdôraznil.
Video
Sila dronov aj ťažkej techniky: NATO na Slovensku ukázalo vojnu budúcnosti
Zdroj: NATO
Rokovania s Moskvou nevylučuje, hranice kompromisu musia určiť spojenci
Napriek odmietavému postoju k ruskému zasahovaniu do rozhodovania NATO Rutte nevylúčil širšie rozhovory s Moskvou o európskej bezpečnosti.
Podľa neho nie je nič nezvyčajné na tom, ak západné krajiny diskutujú s Ruskom o bezpečnostných otázkach. Pripomenul, že podobné rokovania sa viedli aj so Sovietskym zväzom počas studenej vojny.
Konkrétna podoba prípadných dohôd však podľa generálneho tajomníka zostáva predmetom diskusií. Za rozhodujúce považuje, aby sa Spojené štáty, európski spojenci a Ukrajina spoločne dohodli na hraniciach možného kompromisu.
„Pre mňa je opäť veľmi dôležité, aby sa Európania, Ukrajina a USA dohodli na tom, čo je prijateľné a čo nie,“ povedal Rutte.
Jeho vyjadrenia tak naznačujú, že prípadné rokovania s Ruskom o širšom bezpečnostnom usporiadaní Európy nemajú znamenať ústup od doterajších zásad aliancie.
Otázka členstva Fínska v NATO je pritom úzko spätá s dôsledkami ruskej agresie proti Ukrajine. Severská krajina vstúpila do Severoatlantickej aliancie v apríli 2023 po desaťročiach vojenskej neangažovanosti. Jej rozhodnutie bolo reakciou na rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022.
内容来自 Pravda - Svet,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗