Kotlebovi bývalí spojenci opäť v hre o moc. Uhrík má 13 percent, Taraba vyzbieral podpisy
Spájala ich kandidátka Mariana Kotlebu, dnes majú vlastné politické ciele a môžu ovplyvniť rozloženie síl na Slovensku. Milan Uhrík so svojou Republikou dosahuje v prieskumoch aj viac ako 13 percent a Tomáš Taraba po odchode z vlády buduje vlastnú stranu.
Video
Išla by Republika do koalície so Smerom? Uhrík odpovedá
Vzišli z Kotebovej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Milan Uhrík už má "zavedené" hnutie, ale bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba začína zase odznova. Zatiaľ čo jeden sa usadil v europarlamente, druhý skúša politický reštart.
Mimoparlamentná Republika Milana Uhríka sa však už dlho drží medzi tromi najsilnejšími politickými subjektmi. Podľa volebného modelu agentúry NMS, ktorý zverejnili 11. novembra, by získala 13 percent hlasov. Pred ňou skončili len Progresívne Slovensko s 19,2 percenta a Smer so 17,9 percenta. Ak by tieto výsledky zodpovedali skutočným voľbám, Republika by obsadila 24 kresiel v Národnej rade SR.
Hoci ide o silný výsledok, Uhríkovci majú aj dôvod na zamyslenie. V októbri im NMS namerala 14,2 percenta, v septembri dokonca 15,6 percenta. Podpora Republiky podľa tejto agentúry už druhý mesiac po sebe klesá. Aj napriek tomu je výrazne nad päťpercentnou hranicou, ktorá jej v predchádzajúcich parlamentných voľbách unikla.
Taraba ovláda parlament
Po tom, čo Tarabu parlament koncom septembra odvolal z ministerskej funkcie, oznámil 13. októbra vznik nového politického projektu Taraba – Rozvoj Slovenska. Strana zatiaľ zbiera podpisy potrebné na registráciu. Prvé čísla naznačujú, že Tarabovo meno má medzi voličmi určitý potenciál. Podľa októbrového prieskumu Ipsosu by ju určite volilo 2,9 percenta respondentov, ďalších 4,6 percenta ju považovalo za jednu z hlavných možností. Agentúra však upozornila, že tieto výsledky nepredstavujú klasické volebné preferencie.
Do Tarabovho projektu už vstúpili ďalší politici. Pridal sa k nemu poslanec Peter Slyško, ktorý sa do parlamentu dostal za Hlas, aj Roman Malatinec, bývalý podpredseda Huliakovej Strany vidieka. Práve Malatincov odchod začiatkom novembra zasiahol do už aj tak krehkých parlamentných pomerov. Vládna koalícia totiž stratila istotu 76 poslancov.
A Taraba môže získať ďalšieho spojenca. Minister Samuel Migaľ 6. novembra pripustil, že s bývalým šéfom envirorezortu vedie rozhovory a v budúcnosti si vie predstaviť spoluprácu. Zároveň však zdôraznil, že o spájaní do jednej strany zatiaľ nejde.
Kľučkovanie medzi stranami
Obaja - aj Taraba aj Uhrík začínali v Ľudovej strane Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Uhrík patril k najbližšiemu vedeniu strany a pôsobil ako jej podpredseda. Taraba prišiel ku Kotlebovi ako predseda vlastného politického subjektu Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorý s ĽSNS uzavrel predvolebnú dohodu. Táto Tarabova strana potom prijala názov ŽIVOT – národná strana.
V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval Taraba zo siedmeho miesta Kotlebovej kandidátky. Spolu s ním sa do parlamentu dostali aj Štefan a Filip Kuffovci. Trojica však nebola členmi ĽSNS, ale pôsobila vo vlastnej strane KDŽP.
Pôvodne, v roku 2000 prevzal Marian Kotleba Stranu priateľov vína, potom to bola Ľudová strana sociálnej solidarity. Predtým pôsobil v strane Slovenská pospolitosť – Národná strana, zaregistrovanej v januári 2005 a rozpustenej Najvyšším súdom SR 1. marca 2006. ĽSNS pod terajším názvom pôsobí od februára 2010.
Ak sa vám nepáči
Spojenectvo Tarabu a ĽSNS vydržalo len niekoľko mesiacov. Už 27. mája 2020 Taraba oznámil odchod z poslaneckého klubu ĽSNS. Dôvodom bol konflikt s Milanom Mazurekom, ktorý kritizoval Tarabovu spoluprácu s politikmi Smeru. Tarabovi sa nepáčilo, že práve Mazurek chce určovať, s kým sa jeho skupina môže politicky spájať.
Pred voľbami Taraba aj oznámil, že už nie je predsedom strany Život – Národná strana. Na kandidátke SNS pôsobil ako nezávislý kandidát. SNS ho po voľbách nominovala na post ministra životného prostredia po tom, ako prezidentka Zuzana Čaputová odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka. V marci Taraba oznámil zámer podať prihlášku do SNS. Zároveň povedal, že nie je členom žiadnej strany. Andrej Danko ho však odmietol.
Europarlamentná Republika
Oveľa vážnejší otras prišiel v ĽSNS a to začiatkom roka 2021. Kotleba sa dostal do konfliktu s vlastnými straníckymi funkcionármi po zmene stanov, ktoré posilnili jeho právomoci ako predsedu. Milan Uhrík, dovtedajší podpredseda ĽSNS otvorene kritizoval Kotlebu a spolu s Milanom Mazurekom a Ondrejom Ďuricom oznámil odchod z vedenia Kotlebovcov. Od júla 2019 bol Uhrík ako europoslanec zvolený na kandidátke ĽSNS, dnes je úspešným lídrom Republiky.
Republika vznikla v marci 2021. Uhrík tvrdil, že Republika nemá byť kópiou ĽSNS. Uhrík však nezakladal novú stranu, ale od bývalého poslanca Petra Marčeka prevzal existujúci subjekt Hlas ľudu, ktorý premenoval na Republiku.
ĽSNS potom postupne stratila svoju niekdajšiu pozíciu v parlamente, zatiaľ čo Republika sa začala byť pre voličov zaujímavá. Ale voľbách do NR SR v septembri 2023 Uhríkovci tesne neuspeli. Získali len 4,75 percenta hlasov. O rok neskôr si líder Uhrík znovu a jeho verný Mazurek po prvý raz zabezpečili mandát vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Extrémistické kauzy ĽSNS
Minulosť Kotlebovej ĽSNS sprevádzali trestné kauzy, z ktorých dve sa skončili právoplatnými odsudzujúcimi rozsudkami jej predstaviteľov.
Marian Kotleba bol odsúdený v apríli 2022 za prejav sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Prípad sa týkal odovzdávania šekov na 1 488 eur, teda sumy spájanej s neonacistickou symbolikou. Najvyšší súd mu uložil šesťmesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Kotleba následne prišiel o poslanecký mandát.
Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený v septembri 2019 za rasistické výroky o Rómoch v Rádiu Frontinus. Najvyšší súd mu uložil peňažný trest 10-tisíc eur, ktorý zaplatil. Aj on pre odsúdenie stratil mandát poslanca Národnej rady SR. Dnes je podpredsedom Republiky a poslancom Európskeho parlamentu.
Najnovším je prípad bývalého kandidáta Kotlebovej ĽSNS, ktorého Špecializovaný trestný súd 9. novembra 2026 neprávoplatne uznal za vinného z extrémistických trestných činov. Uložil mu 12-mesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Grňo bol už v roku 2020 odsúdený na peňažný trest 5 tisíc eur za verejné použitie gardistického pozdravu v budove Najvyššieho súdu SR.
Kotlebov nevydarený návrat
Bývalý banskobystrický župan Marian Kotleba v rokoch 2013 až 2017, sa v októbri 2026 opäť uchádzal o túto funkciu. Proti Kotlebovi kandidoval za Republiku Miroslav Suja. Suja získal necelých 15 percent hlasov, kým Kotleba niečo nad 9 percent. S veľkým náskokom zvíťazil úradujúci župan Ondrej Lunter, ktorý získal necelých 65 percent.
Z pôvodných spojencov sa stali priami politickí konkurenti. Kotleba naďalej vedie ĽSNS, no jej celoštátna podpora je v porovnaní s Republikou mimoriadne nízka. Novembrový model NMS jej nameral približne 1,1 percenta.
Nepriatelia opäť kamarátmi ?
Pred parlamentnými voľbami v roku 2027 sa pozornosť sústreďuje nielen na súboj Progresívneho Slovenska so Smerom, ale aj na subjekty, ktoré môžu ovplyvniť skladanie budúcej vlády.
Ak teraz Tarabovci budú chcieť spolupracovať, napríklad v koalícii, so stranou Republika bude to aj s Milanom Mazurekom, s ktorým Taraba prišiel pred šiestimi rokmi do konfliktu.
Anton Grňo, opakovaný kandidát Kotlebovej ĽSNS, ktorého Špecializovaný trestný súd 9. novembra 2026 neprávoplatne uznal za vinného z extrémistických trestných činov.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗