Kto zastaví krvácanie slovenských železníc?

Občania, ktorí ešte platia plnú sumu za cestu vlakom, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu. Asi tak by bolo možné komentovať aktuálny stav železničnej osobnej dopravy. Železnica zažíva už dlhé roky obdobie paradoxov. Pod rúškom marketingových krás sa skrýva stroj, ktorý melie z posledného.

Na jednej strane máme finančne poddimenzovanú železničnú infraštruktúru, nespokojných nákladných dopravcov, frustrovaných železničiarov. Tí sa vo štvrtok 12. novembra zišli na protestnom zhromaždení v Bratislave. Hnev je oprávnený. Ľudia z prevádzky sa už nedokážu pozerať na dlhoročný úpadok a nízke finančné ohodnotenie. To často neodráža náročnosť a kvalifikáciu, čo na ľudí s najvyššou mierou zodpovednosti pôsobí demotivačne.

Neudržateľne nízke ceny lístkov

Na strane druhej je tu polovičné cestovné z dôvodu drahších pohonných hmôt a vlaky „zadarmo“ pre dôchodcov a študentov, ku ktorým sa po novom pridali profesionálni vojaci a ich rodinní príslušníci. A to pri zrušených pokladniciach, vlakoch bez sprievodcov (vlakvedúcich) a narastajúcej vyťaženosti rušňovodičov. Chápem, že prosociálne opatrenia zabezpečia politikom viac budúcich voličov ako nepopulárne kroky. Tento stav sa nabaľuje a raz ho niekto bude musieť riešiť. Dotyčný sa nie vlastnou vinou dostane do veľmi nezávideniahodnej situácie „zlého antisociálneho“ politika.

Video

Jozef Straka - rušňovodič

Zdroj: Ivan Majerský tv

Poslednú úpravu cien cestovného v druhej vozňovej triede však zaznamenal dopravca ZSSK ešte v roku 2011. Modelový príklad cesty z Trnavy do Bratislavy nám ukazuje, že cena cestovného v roku 2026 (2,70 eura pred zavedením 50 % zľavy) je len o 15 centov vyššia než v roku 2011. Tento nárast však nastal v dôsledku navýšenia DPH na 23 %. Ak štát viac ako desaťročie nezvyšoval regulované cestovné podľa inflácie, reálne príjmy do „železničnej kasy“ postupne klesajú.

Na jeden kilometer trate máme v priemere takmer dvakrát viac zamestnancov než v susednom Česku. Tento stav je následkom pomalého tempa modernizácie a zastaranej formy riadenia.

Štát výpadok príjmov kompenzuje z verejných zdrojov a zároveň financuje vlaky zadarmo či polovičné cestovné ako reakciu na drahšie pohonné hmoty. Naše železnice sa tak dostávajú do situácie, keď má byť cestovné čo najnižšie, počet cestujúcich čo najvyšší a služby čoraz kvalitnejšie. Otázky rozsiahlej modernizácie, starostlivosti o zamestnancov a najmä korunná otázka - kto to všetko v čase konsolidácie zaplatí? - ostávajú bokom.

Celková kapitola dopravy a bývania dostala v rozpočte na rok 2027 výrazný finančný impulz: celkovo vzrastie medziročne o 568 miliónov eur. Z každého nového eura, ktoré pridal štát do oblasti dopravy, však poputuje do železničnej infraštruktúry len 7 centov. Zvyšných 93 centov zhltne cestná infraštruktúra.

Kde získať peniaze a kde šetriť

Keďže ŽSR zamestnávajú takmer 13 000 ľudí, vyše polovicu rozpočtu odčerpávajú náklady na zamestnancov. Na problém upozornil aj Útvar hodnoty za peniaze. ŽSR majú podľa neho nadbytočné stovky administratívnych zamestnancov. Na jeden kilometer trate máme v priemere takmer dvakrát viac zamestnancov než v susednom Česku. Tento stav je následkom pomalého tempa modernizácie a zastaranej formy riadenia. Masívna modernizácia by znamenala prepúšťanie, a tak sa zdá, že zmena stavu momentálnej agónie sa akosi nikomu nežiada.

Kumulatívna inflácia medzi rokmi 2011 a 2025 dosiahla vyše 55 %. Ak by sa cestovné valorizovalo podľa inflácie, spomínaná cena cestovného z Trnavy do Bratislavy by dnes stála zhruba štyri eurá. Postupné navyšovanie sumy rok po roku by pre cestujúcich nebolo až také citeľné. Ak by sa však nová vláda rozhodla ceny skokovo zvýšiť a pridať k tomu redukciu zliav a vlakov „zadarmo“, rovnalo by sa to politickej samovražde. A tej by rozhodne kritikou pomohli predstavitelia politických strán, ktorí sú za súčasný stav zodpovední. Zodpovednosť za tento stav nemožno pripisovať len súčasnej vláde. Problémy sa prehlbovali aj počas predchádzajúcich volebných období. Pokiaľ však bude na Slovensku vládnuť bezbrehé naháňanie politických bodov a mocenské škriepky, situácia sa nezlepší v žiadnom odvetví spoločnosti.

Sú opatrenia vlakov „zadarmo“ pre vybrané skupiny obyvateľstva či polovičné cestovné pre drahšie pohonné hmoty udržateľným opatrením? V čase konsolidácie by štát nemal dotovať dochádzanie mládeže na diskotéku. Gro financií musí smerovať najmä do bezpečnosti a modernizácie a na druhú koľaj nemožno presúvať ani potreby zamestnancov.

Najvýraznejšie problémy sa už dlhší čas prejavujú v spoločnostiach ŽSR, ZSSK a Cargo, no aj súkromný Leo Express len tak-tak unikol štrajku. Prvé tri spomenuté sú zriaďované štátom. Presadzovať jednostranné návrhy sa zdá byť jednoduchšie než vecná a odborná diskusia. Rezort dopravy takúto formu „riešenia“ predviedol opakovane. O súboj argumentov nemá záujem ani v prostredí verejnoprávneho Slovenského rozhlasu, kde jeho zástupcovia niekoľkokrát odmietli možnosť živej diskusie s odborníkmi. Naposledy sa tak udialo 23. októbra v diskusnej relácii Z prvej ruky o stave železníc na Slovensku.

Slovenské železnice dnes potrebujú predovšetkým zodpovedné riadenie a investície na správne miesta, nie ďalšie politické darčeky. O tom, kam investovať, by mali rozhodovať odborníci, nie politickí nominanti. Železnica, ktorá krváca, nesmie byť donekonečna dojnou kravou lacných politických bodov, ale fungujúcou dopravnou tepnou Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅