Drevo jej mohlo zarobiť milióny, ona ho nechala tak. Neuveriteľný príbeh grófky, ktorá zachránila klenot Slovenska

Vihorlatský prales patrí medzi najvzácnejšie prírodné územia Slovenska. Jeho dnešná podoba však nie je len výsledkom prírodných procesov.

Významnú úlohu v jeho zachovaní zohrala aj jedna z najbohatších žien svojej doby, Američanka Gladys Moore Vanderbiltová, grófka Széchenyiová. Pred viac ako storočím totiž kúpila rozsiahle lesné pozemky pod Vihorlatom a napriek možnostiam ich komerčného využitia sa rozhodla zachovať ich prírodný charakter, informovala lesoochranárska iniciatíva My sme les.

Vanderbiltová pochádzala z mimoriadne bohatej americkej rodiny. Bola dcérou priemyselníka a železničného magnáta Cornelia Vanderbilta II. Jej majetok by v dnešných cenách dosahoval takmer miliardu dolárov. Namiesto investície do ďalších luxusných nehnuteľností ju však očarila príroda na východe Slovenska. Kúpila približne 3 000 hektárov územia v doline potoka Okna a svoje letné sídlo si zriadila v Remetských Hámroch.

Rozhodnutie zachovať rozsiahle lesy bolo o to pozoruhodnejšie, že ich mohla pomerne jednoducho speňažiť. Jedľovo-bukové porasty predstavovali významný zdroj dreva a pozemky sa dali využiť aj na ďalšiu výstavbu. Do oblasti pritom už v tom čase viedla železnica, ktorá smerovala až k Morskému oku. Grófka sa napriek tomu rozhodla lesy nevyťažiť.

Jej vzťah k miestnej prírode dokumentujú aj listy, v ktorých opisovala radosť z pobytu v lesoch pri Remetských Hámroch či kúpanie v miestnom potoku. Pod Vihorlat dokonca nechala priviezť bizóny, príbuzné európskych zubrov. Zvieratá však neprežili druhú svetovú vojnu. Ich niekdajšiu prítomnosť dnes pripomína už len názov Zvernica, ktorý zostal zachovaný v miestnom geografickom názvosloví.

Vybudovala ozdravovňu

Významný bol aj zdravotný rozmer jej pobytov v tejto oblasti. Na brehu Morského oka sa liečila jej najmladšia dcéra Ferdinandine, ktorá mala problémy s dýchacími cestami. Pobyt v prostredí starých lesov jej prospieval a grófku inšpiroval k tomu, aby v obci nechala vybudovať ozdravovňu pre deti. Budova dnes síce chátra, no lesy, ktoré ju obklopovali, pretrvali.

Video

Haluzická tiesňava v obci Haluzice pripomína dažďový prales, roklina pred storočím ohrozovala dedinu

Zdroj: Pravda

Vihorlatský prales sa napokon dočkal aj medzinárodného uznania. Pred takmer dvoma desaťročiami sa stal súčasťou lokality zapísanej do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Príbeh grófky Vanderbiltovej tak dodnes pripomína, že hodnota lesa nemusí spočívať iba v dreve či v cene pozemkov, ale aj v jeho prírodnom bohatstve.

Na tento odkaz dnes nadväzujú aj niektoré firmy a podnikatelia, ktorí začínajú vnímať lesy ako priestor s oveľa širším využitím. Namiesto toho, aby v nich videli iba zdroj surovín, objavujú ich potenciál pri práci s ľuďmi. Manažéri čoraz častejšie presúvajú pracovné stretnutia z kancelárií do prírody. Lesné prechádzky využívajú na hľadanie nových nápadov, riešenie zložitých problémov či prijímanie dôležitých rozhodnutí. Nejde pritom iba o klasické teambuildingy, ale aj o spontánne pracovné stretnutia v prírodnom prostredí.

内容来自 Pravda - Všetky regióny,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅