Rumunsko chce viac amerických vojakov, Bukurešť je pripravená platiť za posilnenie prítomnosti USA
Rumunsko sa podľa vzoru Poľska snaží presvedčiť USA, aby zvýšili počet svojich vojakov na jeho území. Bukurešť je ochotná prevziať časť nákladov na ich pobyt. Dôvodom sú rastúce obavy z Ruska, opakované narúšanie rumunského vzdušného priestoru a zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Čiernom mori.
Rumunsko chce posilniť americkú vojenskú prítomnosť na svojom území a je pripravené podieľať sa na jej financovaní. Prezident Nicușor Dan v rozhovore pre denník Financial Times uviedol, že Bukurešť už Washingtonu predložila konkrétny návrh týkajúci sa počtu amerických vojakov aj rozdelenia nákladov na ich pobyt. Krajina pritom počíta nielen so zachovaním súčasného kontingentu, ale aj s jeho rozšírením. „Chceme viac amerických vojakov a výkonnejšie úderné kapacity,“ zdôraznil rumunský prezident. Podľa údajov jeho kancelárie sa v súčasnosti v Rumunsku nachádza 1 172 príslušníkov ozbrojených síl USA. V minulosti ich bolo približne 1 700. Bukurešť by chcela tento počet opätovne zvýšiť, pričom jej návrh prichádza v čase, keď administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa naznačuje možnosť obmedzenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe.
Poľsko ako vzor pre Bukurešť
Rumunsko sa pri presadzovaní svojho zámeru inšpiruje Poľskom, ktoré dlhodobo patrí k najhlasnejším zástancom posilňovania americkej vojenskej prítomnosti na východnom krídle NATO. Varšava už skôr ponúkla, že na vlastné náklady vybuduje a bude udržiavať stálu americkú vojenskú základňu, neoficiálne označovanú ako Fort Trump. Zároveň navrhla platiť Spojeným štátom 15 000 dolárov ročne za každého amerického vojaka rozmiestneného na plánovanej základni. Podobný model zvažuje aj Bukurešť. Podľa Financial Times je pripravená ponúknuť finančnú účasť porovnateľnú s poľským návrhom, konkrétne sumy však zatiaľ nezverejnila. Rumunský prezident svoj zámer prediskutoval aj s námestníkom amerického ministra obrany Elbridgeom Colbym, ktorý nedávno navštívil Poľsko a Rumunsko v rámci hodnotenia bezpečnostnej situácie na východnom krídle NATO. Dan zároveň zdôraznil, že zahraničnopolitický kurz Rumunska je veľmi podobný poľskému prístupu k Moskve. Obe krajiny považujú Rusko za zásadnú bezpečnostnú hrozbu a podporujú pokračovanie pomoci Ukrajine. Podľa rumunského prezidenta sa Kremeľ snaží meniť postoje európskych štátov, ktoré Kyjev podporujú, pričom dôsledky vojny sa čoraz výraznejšie prejavujú aj v bezpečnosti krajín susediacich s Ukrajinou.
Obavy z Ruska a napätie v Čiernom mori
Jedným z hlavných dôvodov rumunskej iniciatívy je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v oblasti Čierneho mora. Rumunsko opakovane upozorňovalo na narúšanie svojho vzdušného priestoru ruskými bezpilotnými lietadlami, pričom niektoré drony dopadli aj na jeho územie. Ďalším zdrojom obáv sú útoky na obchodné lode v čiernomorskom regióne. „Uvedomujeme si hrozbu zo strany Ruska a chápeme, ako vojna na Ukrajine ovplyvňuje našu bezpečnosť,“ uviedol Dan. Bukurešť preto plánuje ďalej posilňovať obranu a bezpečnostné kapacity v Čiernom mori. Prezident však zároveň zdôraznil, že Rumunsko nechce prispieť k eskalácii napätia v regióne. Podľa Dana je krajina vďaka pomoci spojencov v súčasnosti výrazne lepšie pripravená čeliť hrozbám zo strany bezpilotných lietadiel. Ďalším krokom má byť posilnenie ochrany čiernomorského priestoru. Rumunsko pritom postupne zvyšuje svoje obranné výdavky, jeho možnosti však obmedzuje vysoký rozpočtový deficit. Prezident preto pripustil, že Bukurešť sa zatiaľ nemôže priblížiť k úrovni poľských vojenských výdavkov, ktoré dosahujú približne päť percent hrubého domáceho produktu.
Americké základne majú strategický význam
Americká vojenská prítomnosť v Rumunsku má význam nielen pre bezpečnosť samotnej krajiny, ale aj pre širšie strategické záujmy Spojených štátov v Európe a čiernomorskom regióne. Kľúčovú úlohu zohráva letecká základňa Mihaila Kogălniceanua neďaleko pobrežia Čierneho mora, ako aj zariadenie protiraketovej obrany v Deveselu na juhu krajiny, neďaleko bulharských hraníc. Nicușor Dan poukázal na to, že Rumunsko poskytuje americkým silám prístup k svojej vojenskej infraštruktúre. Ako príklad uviedol aj tohtoročnú americkú vojenskú operáciu proti Iránu, počas ktorej Bukurešť umožnila Spojeným štátom využívať svoje zariadenia, zatiaľ čo niektoré ďalšie členské štáty Európskej únie takýto súhlas neposkytli. Bývalý veliteľ rumunského námorníctva Sandu-Valentin Mateiu však upozornil, že súčasný americký kontingent zabezpečuje predovšetkým fungovanie existujúcich vojenských základní a zariadení. Zatiaľ preto nie je jasné, či je Washington ochotný vyhovieť rumunskej požiadavke a vyslať do krajiny aj plnohodnotné bojové jednotky. Práve postoj americkej administratívy bude pre ďalší vývoj rozhodujúci. Rumunsko je pripravené investovať do posilnenia americkej prítomnosti, no konečné rozhodnutie o počte vojakov a charaktere ich nasadenia zostáva v rukách Washingtonu. Pre Bukurešť by prípadná dohoda znamenala nielen výraznejšie bezpečnostné záruky, ale aj posilnenie strategického postavenia krajiny na východnom krídle NATO.
Americké vojská v Európe na ústupe: Transatlantické spory menia bezpečnostnú mapu starého kontinentu
Rastúce transatlantické napätie a prebiehajúca americko-izraelská vojna proti Iránu podnietili Spojené štáty k prehodnoteniu svojej vojenskej prítomnosti v Európe, čo signalizuje zásadnú zmenu v bezpečnostnej architektúre kontinentu. Pentagón začiatkom mája oznámil plán stiahnuť v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov päťtisíc vojakov z Nemecka, čím sa celkový stav amerických síl v Európe vráti na úroveň spred ruskej invázie na Ukrajinu. Tomuto kroku predchádzala ostrá roztržka medzi prezidentom Donaldom Trumpom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý vyhlásil, že Spojené štáty sú vo vojne s Iránom ponižované. Dlhoročné spojenectvo navyše naštrbili aj ambície Washingtonu získať Grónsko a neochota európskych partnerov zapojiť sa do americkej vojenskej kampane na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.
Americké jednotky pritom pôsobia na európskom kontinente nepretržite už od konca druhej svetovej vojny. Kým na vrchole studenej vojny koncom päťdesiatych rokov slúžilo v Európe približne 475 000 amerických vojakov ako hrádza proti Sovietskemu zväzu, po roku 1991 ich počet klesol na desaťtisíce. Podľa Veliteľstva ozbrojených síl USA pre Európu (EUCOM) so sídlom v nemeckom Stuttgarte bolo k aprílu 2025 na kontinente dislokovaných zhruba osemdesiattisíc príslušníkov armády, letectva a námorníctva, pričom počas vojny na Ukrajine sa tento stav v závislosti od rotácií a cvičení pohyboval medzi 75 000 a 105 000 vojakmi. Tieto sily využívajú sieť viac ako štyridsiatich základní siahajúcich od Gibraltárskeho prielivu až po turecko-ruskú hranicu, pričom hlavné ťažisko sa nachádza v Nemecku, Taliansku, Poľsku a Spojenom kráľovstve.
Úlohy amerického kontingentu v Európe sú mimoriadne rozmanité a zahŕňajú predsunutú obranu, logistickú podporu aj výcvik spojeneckých a ukrajinských jednotiek. Z vojenského hľadiska sa prítomnosť USA delí na štyri základné zložky. Prvú tvoria trvalo pridelené sily na stálych základniach, ktoré dopĺňajú dlhodobé rotačné jednotky nasadzované najmä v rámci mnohonárodných bojových skupín Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO (EFP) v Pobaltí a Poľsku a deväťmesačných rotácií operácie Atlantic Resolve na východnom krídle Aliancie. Významnú úlohu zohráva aj Štátny partnerský program Národnej gardy, ktorý prostredníctvom dvadsiatich deviatich partnerstiev pomáha reformovať ozbrojené sily európskych krajín, ako aj dočasné regionálne cvičenia. Osobitnou kapitolou je správa jadrového arzenálu v rámci programu zdieľania jadrových zbraní NATO, pričom Spojené štáty dnes v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku udržiavajú približne sto taktických gravitačných bômb B61, ktoré nemožno použiť bez výslovného súhlasu Washingtonu.
Druhá administratíva Donalda Trumpa však tento zaužívaný poriadok začala systematicky meniť v duchu Národnej bezpečnostnej stratégie z roku 2025, ktorá vyzvala na prehodnotenie európskej prítomnosti a ukončenie rozširovania NATO. Už v októbri 2025 sa Pentagón rozhodol nenahradiť približne sedemsto vojakov v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku a neskôr okrem sťahovania jednotiek z Nemecka zrušil aj plán na rozmiestnenie raketového delostrelectva v Európe. Prezident Trump navyše pohrozil odchodom vojakov z Talianska a Španielska po tom, čo tieto krajiny odmietli sprístupniť svoje základne americkým lietadlám útočiacim na Irán, a symbolicky prekreslil aj veliteľskú mapu, keď Grónsko presunul z pôsobnosti európskeho veliteľstva pod Severné veliteľstvo USA.
Tempo týchto škrtov zatiaľ brzdí americký Kongres, ktorý v zákone o obrane na rok 2026 zakázal znížiť počet vojakov v Európe pod 76 000 na viac ako štyridsaťpäť dní bez konzultácie s NATO a zákonom ochránil financovanie Pobaltskej bezpečnostnej iniciatívy. Prípadné ďalšie drastické sťahovanie amerických síl by si totiž vyžiadalo mimoriadne nákladné a zdĺhavé rozpletanie desaťročí vojenskej integrácie. Hoci európske štáty v reakcii na tlak Washingtonu prisľúbili na samite v Haagu zvýšiť do roku 2035 obranné výdavky na päť percent HDP a krajiny ako Poľsko masívne investujú do infraštruktúry pre americké jednotky, odborníci varujú pred vážnymi dôsledkami. Oslabovanie americkej prítomnosti a spochybňovanie sily takzvaného amerického jadrového dáždnika totiž podkopáva dôveryhodnosť článku 5 o kolektívnej obrane a vytvára bezpečnostnú medzeru, ktorú by mohlo ľahko využiť Rusko.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗