Drony vracajú vojnu do ruského vnútrozemia. Ukrajinská jednotka zasahuje ciele až 3 200 km od hraníc
Ruská armáda v noci na piatok 13. novembra a v ranných hodinách pokračovala v útokoch na ukrajinské mestá. Pod paľbou sa ocitli Odesa, Rivne, Vinnycia aj Kyjev. Údery si vyžiadali ľudské obete a viacerých zranených vrátane detí.
Ukrajina za posledné roky výrazne posunula svoje schopnosti viesť ďalekonosné útoky na vojenské a strategické objekty hlboko na území Ruskej federácie. To, čo sa na začiatku ruskej invázie zdalo takmer nemožné, sa postupne stalo jednou z významných súčastí ukrajinskej obrannej stratégie. Bezpilotné lietadlá domácej výroby dnes dokážu prekonať vzdialenosti niekoľkých tisíc kilometrov, prenikať cez ruskú protivzdušnú obranu a zasahovať ciele, ktoré Moskva považovala za bezpečné. Podľa veliteľa jednej z utajených jednotiek Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU), vystupujúceho pod volacím znakom „Vektor“, sa najväčší zaznamenaný zásah jeho jednotky uskutočnil vo vzdialenosti až 3 200 kilometrov. V rozhovore pre agentúru Ukrinform veliteľ priblížil počiatok ukrajinských ďalekonosných úderov, technologický vývoj bezpilotných lietadiel, spôsob fungovania jeho jednotky aj schopnosti ruských protivníkov. Z bezpečnostných dôvodov však zostáva množstvo informácií o konkrétnych operáciách utajených. Samotná jednotka nemá verejne používaný názov a identifikuje sa výlučne číslom vojenského útvaru. Jej príslušníci sa podľa „Vektora“ nepovažujú za mediálnu značku, ale za profesionálnych vojakov, ktorých hlavnými hodnotami sú disciplína, systematickosť a výsledky.
Od prvých dronov k útokom tisíce kilometrov za frontom
Začiatky ukrajinských deep strike operácií siahajú podľa veliteľa do konca októbra pred štyrmi rokmi. Práve vtedy jeho jednotka v rámci HUR uskutočnila prvé vypustenia ukrajinských bezpilotných lietadiel „Ljutyj“ na vzdialenosť presahujúcu tisíc kilometrov. Išlo o zásadný prelom, keďže dovtedy sa ukrajinské útoky týmto spôsobom realizovali približne na vzdialenosť 500 až 600 kilometrov. Neskôr sa do výzbroje pridali ďalšie typy dronov, medzi nimi „Bober“, FP a „Morok“. Ich schopnosti sa postupne rozširovali o presnejšie navigačné systémy, optické navádzanie a prvky umelej inteligencie. Kým na začiatku bolo náročné predstaviť si útok na cieľ vzdialený tisíc kilometrov, dnes ukrajinské bezpilotné lietadlá dokážu zasiahnuť objekty aj vo vzdialenosti troch až tri a pol tisíca kilometrov. „Vektor“ zdôrazňuje, že úspešná operácia nie je iba otázkou samotného dronu. Mimoriadne dôležité sú príprava, plánovanie, analýza trás, vyhodnocovanie nepriateľskej protivzdušnej obrany a systémov rádioelektronického boja. Jednotka preto od začiatku zohrávala významnú úlohu nielen pri realizácii útokov, ale aj pri testovaní nových technológií a overovaní ich funkčnosti v reálnych bojových podmienkach.
Elitný tím odborníkov a utajené operácie
Jednotku tvoria predovšetkým skúsení dôstojníci s dlhoročnou bojovou praxou. Medzi jej príslušníkmi sú odborníci na spojovacie systémy, spravodajstvo, elektronický boj, letectvo aj námornú pechotu. Niektorí sa podieľali na budovaní moderných ukrajinských komunikačných a informačných systémov, iní získavali skúsenosti počas operácií za nepriateľskými líniami. Podľa veliteľa je nevyhnutné dôkladne poznať fungovanie ruských systémov protivzdušnej obrany a elektronického boja, ak ich chce Ukrajina úspešne obchádzať. Dôležitou požiadavkou je aj fyzická a psychická odolnosť. Príslušníci často pôsobia samostatne, ďaleko od hlavných síl, a musia byť schopní fungovať v náročných podmienkach niekoľko dní či týždňov. Každý člen tímu má svoju špecializáciu a zodpovedá za konkrétnu oblasť operácií. Ženy v súčasnosti nepôsobia priamo na bojových pozíciách, no jednotka eviduje kandidátky so znalosťami umelej inteligencie a rádioelektronického boja.
GUR zároveň úzko spolupracuje s ďalšími ukrajinskými zložkami, predovšetkým s jednotkou Alfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny a Silami bezpilotných systémov. Rozdelenie úloh závisí od charakteru konkrétnej operácie. GUR sa podľa „Vektora“ zameriava predovšetkým na mimoriadne náročné a silno militarizované ciele, pri ktorých sa nachádza vojenský personál alebo moderná technika. Veliteľ zároveň upozorňuje, že verejnosť sa o mnohých úspešných operáciách nikdy nedozvie. Ruská strana totiž utajuje zásahy, pri ktorých prichádza o drahé lietadlá, raketové systémy, vojenské vybavenie či vysokopostavených dôstojníkov.
Ruská protivzdušná obrana nedokáže ochrániť celé územie
Rusko sa snaží ukrajinské ďalekonosné útoky zastavovať kombináciou protivzdušných systémov, elektronického boja a technických ochranných opatrení. Na ochranu strategických objektov nasadzuje systémy Pancir, Buk a Tor, ako aj mobilné palebné skupiny vybavené prostriedkami Šilka a Tunguska. Niektoré veľké spoločnosti si dokonca budujú vlastné systémy protivzdušnej obrany. Napriek tomu má Rusko zásadný problém: rozlohu svojho územia. Kým v minulosti sa obrana sústreďovala predovšetkým pozdĺž hraníc, dnes musí Moskva presúvať systémy aj do vzdialených oblastí vrátane Petrohradu, Smolenska, Moskvy či Krasnodaru. Vybudovať dostatočne hustú protivzdušnú obranu na ochranu všetkých strategických objektov je podľa ukrajinského veliteľa prakticky nemožné. „Vektor“ uvádza, že v jeho jednotke dosahuje úspešnosť doletu bezpilotných lietadiel k cieľom až 78 percent. Zatiaľ čo pri prvých operáciách nasadzovali približne desať až dvadsať dronov, dnes už ide o stovky bezpilotných lietadiel. Úspech pritom závisí aj od rozdelenia letov do viacerých vĺn, rôznych časov a trás, čo komplikuje obranu protivníka. Zaujímavým príkladom je priemyselný komplex Alabuga, ktorý patrí medzi významné ruské centrá výroby bezpilotných lietadiel. Ukrajinské jednotky v minulosti úspešne zasiahli jeho sklady, následne však Rusko presunulo časť výrobných kapacít do podzemných priestorov a posilnilo ich ochranu. Veliteľ ho označil za jeden z najdôležitejších ruských priemyselných uzlov.
Vojna sa vracia do každodenného života Rusov
Podľa „Vektora“ majú ukrajinské ďalekonosné útoky okrem vojenských a ekonomických dôsledkov aj výrazný spoločensko-politický vplyv. Ich cieľom nie je iba poškodzovať nepriateľské kapacity, ale aj narúšať pocit bezpečia, na ktorom ruské vedenie dlhodobo buduje svoju propagandu. „Ďalekonosné útoky vrátili vojnu do domovov Rusov a ukázali, čo Rusko prinieslo na Ukrajinu,“ uviedol veliteľ. Podľa jeho slov reakcie na ruských internetových kanáloch naznačujú, že časť obyvateľstva si začína uvedomovať dôsledky politiky vlastného vedenia. Kým predtým mnohí vnímali vojnu ako vzdialenú udalosť, výbuchy v mestách, požiare v priemyselných objektoch a ohrozenie strategickej infraštruktúry menia ich pohľad na konflikt.
Foto:
Fire Point
Dron FP-1 od ukrajinskej firmy Fire Point
Ukrajina chce technologický náskok ešte zväčšiť
Jednou z hlavných úloh jednotky je vývoj, testovanie a rýchle zavádzanie nových technológií do bojovej praxe. Ukrajinské drony vznikajú v domácich výrobných kapacitách a ich konštrukcia sa priebežne prispôsobuje skúsenostiam z reálneho bojiska. Veliteľ tvrdí, že práve v tejto oblasti má Ukrajina v súčasnosti výraznú výhodu, pretože zahraniční výrobcovia nemajú porovnateľné možnosti testovať svoje technológie proti skutočnej protivzdušnej obrane a systémom elektronického boja. Významnú úlohu pri plánovaní zohráva aj umelá inteligencia, ktorú jednotka využíva na analýzu trás a podporu navádzania. Ruská strana síce disponuje rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti raketových technológií a protivzdušnej obrany, no podľa „Vektora“ zaostáva v flexibilite a úrovni plánovania bezpilotných operácií. Ukrajinské tímy dokážu operovať z improvizovaných miest, pričom štartovacie pozície často menia. Ruské jednotky sú podľa neho vo väčšej miere odkázané na vopred pripravené priestory.
Veliteľ predpokladá, že vzdialenosť jeden až jeden a pol tisíca kilometrov čoskoro prestane byť považovaná za skutočný deep strike, pretože nezabezpečených cieľov v tejto vzdialenosti bude čoraz menej. Ukrajina sa zároveň pripravuje na ďalší technologický posun vrátane rozvoja vlastných balistických rakiet. Príbeh utajenej jednotky HUR tak podľa jeho slov odráža širšiu premenu ukrajinských vojenských schopností. Krajina, ktorá na začiatku invázie nemala dostatok vlastných rakiet ani lietadiel a musela sa spoliehať na zahraničnú pomoc, si postupne vybudovala vlastné kapacity na zásahy hlboko v nepriateľskom tyle. A práve schopnosť rýchlo inovovať, prispôsobovať sa a využívať technologické riešenia v reálnych podmienkach môže byť jednou z rozhodujúcich výhod Ukrajiny v pokračujúcej vojne.
Plamene nad Volgogradom: Ukrajinské drony opäť zasiahli kľúčovú rafinériu a prehĺbili ruskú palivovú krízu
V noci na piatok 13. novembra sa Volgogradská oblasť Ruskej federácie stala terčom ďalšieho masívneho útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel. Obyvatelia mesta hlásili početné nočné výbuchy a intenzívnu paľbu mobilných skupín protivzdušnej obrany. Gubernátor regiónu Andrej Bočarov síce tradične informoval iba o lokálnych vznieteniach v južnej priemyselnej zóne a na priľahlom území v dôsledku pádu trosiek, pričom zdôraznil, že nedošlo k zraneniam ani k poškodeniu obytných budov, no zábery očitých svedkov a analýzy z otvorených zdrojov (OSINT) priniesli oveľa konkrétnejší obraz. Monitorovacie kanály Astra a Exilenova+ potvrdili, že v areáli Volgogradskej ropnej rafinérie patriacej spoločnosti Lukoil vypukol rozsiahly požiar, ktorý závod údajne prinútil opäť pozastaviť prevádzku.
Pre ruskú vojnovú ekonomiku a zásobovanie južných regiónov krajiny predstavuje tento podnik kritickú infraštruktúru. Závod OOO „LUKOIL-Volgogradneftepererabotka“ patrí do prvej desiatky najväčších rafinérií v Rusku a s ročnou kapacitou spracovania približne 14 miliónov ton ropy zabezpečuje zhruba päť percent celoruskej produkcie. Okrem benzínu a motorovej nafty vyrába aj letecké palivo, mazut, ropný koks, bitúmen a základové oleje. Volgogradská rafinéria pritom nehorí prvýkrát a už v minulosti sa opakovane stala cieľom ukrajinských diaľkových dronov. Po útokoch z konca mája a konca júla utrpel závod značné škody a ďalší zásah z 2. októbra poškodil technologické zariadenia natoľko, že podnik musel úplne zastaviť spracovanie ropnej suroviny. Opakované vyradenie tohto komplexu z prevádzky preto výrazne komplikuje logistiku pohonných hmôt na celom juhu Ruska.
V Odese si útok vyžiadal jednu obeť
V piatok ráno zaútočili ruské jednotky na Odesu, kde v dôsledku útoku zahynula jedna žena a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia. Dvaja zo zranených sú vo vážnom stave. Informoval o tom šéf Odeskej oblastnej vojenskej správy Oleh Kiper, na ktorého sa odvoláva portál Glavkom. Pri útoku boli poškodené súkromné obytné domy a osobné automobily. Na mieste zasahujú záchranári a ďalšie príslušné zložky, ktoré pracujú na odstraňovaní následkov ruského úderu.
Foto:
Odeská oblastná vojenská administratíva
Odesa po ruskom útoku 13. novembra 2026
V meste Rivne zasiahol dron obytný dom, medzi zranenými sú deti
Ďalší vážny útok zaznamenali v meste Rivne, kde ruský bezpilotný lietajúci prostriedok zasiahol viacposchodovú obytnú budovu. V dvoch bytoch následne vypukol požiar a zranenia utrpelo šesť ľudí vrátane dvoch detí. Informoval o tom náčelník Rivnenskej oblastnej vojenskej správy Oleksandr Kovaľ. Pôvodné informácie hovorili o piatich zranených, neskôr však úrady počet aktualizovali na šesť. Záchranné zložky požiar zlikvidovali a z poškodenej budovy evakuovali 42 obyvateľov. Všetky zásahové práce na mieste boli ukončené. Vedenie mesta zároveň pripravuje dočasné ubytovanie pre ľudí, ktorých domovy útok poškodil. Opravárenské práce vrátane osádzania nových okien sa mali začať už v piatok ráno.
Foto:
Rivnenská štátna služba pre mimoriadne situácie
Rivne po ruskom útoku 13.novembra 2026
Popri obytných štvrtiach a civilných objektoch ruské jednotky zaútočili aj na energetickú infraštruktúru v Rivnenskej oblasti. Poškodený bol obytný sektor a viacposchodová budova v oblastnom centre. V dôsledku útokov zostala časť obcí bez dodávok elektrickej energie a zranenia utrpelo viacero ľudí. Piatkové útoky tak opäť zasiahli civilnú infraštruktúru vo viacerých častiach Ukrajiny. Zasiahnuté boli obytné budovy aj zariadenia určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom záchranné a príslušné zložky pokračovali v odstraňovaní následkov útokov.
Vo Vinnycii utrpeli zranenia dve ženy, poškodená je aj materská škola
Ruské útoky zasiahli aj Vinnyciu, na ktorú nepriateľské jednotky zaútočili počas noci. Zranenia utrpeli dve ženy, ktoré previezli do nemocníc, kde im poskytujú potrebnú zdravotnú starostlivosť. Informoval o tom primátor mesta Serhij Morhunov. V dôsledku útoku vypukol požiar v obytnom dome. Tlaková vlna zároveň poškodila ďalšie súkromné domy, bytové budovy a miestnu materskú školu. Na zasiahnutých miestach zasahujú záchranné zložky, ktoré zabezpečujú následky útoku.
Foto:
Štátna služba pre mimoriadne situácie vo Vinnycii
Vinnycia po ruskom útoku 13. novembra 2026
Ruský úder zasiahol aj nemocnicu v Kyjeve
Terčom nočného ruského útoku sa stalo aj hlavné mesto Kyjev. V Ševčenkivskom rajóne vypukol požiar v zdravotníckom zariadení, pričom na druhom poschodí došlo k čiastočnému zrúteniu konštrukcie. Podľa Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS) utrpel zranenia jeden človek. Personál nemocnice stihol evakuovať 30 osôb do bezpečia, ďalších sedem ľudí zachránili hasiči a záchranári. Požiar sa podarilo zlikvidovať.
Foto:
Kyjevská štátna služba pre mimoriadne situácie
Kyjev po ruskom útoku 13. novembra 2026
Počas uplynulého dňa, 12. novembra 2026, bolo zaznamenaných 175 bojových stretov medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi. Najväčší počet bol zaznamenaný na Kosťantynivskom a Pokrovskom smere. Ako uvádza Ukrinform, informuje o tom tlačová služba Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Telegram. Rusi uskutočnili jeden raketový a 67 leteckých útokov, pričom zhodili 232 riadených leteckých bômb. Okrem toho nasadili 6 842 samovražedných dronov a uskutočnili 2 227 delostreleckých ostreľovaní obcí a pozícií ukrajinských jednotiek. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 618 920 (včera o 2 590) vojakov.
Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 80 bezpilotných lietadiel, ktorými ruská armáda útočila na Ukrajinu od večera 12. novembra. Informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Telegram, uvádza agentúra Ukrinform. Podľa údajov armády nepriateľ v noci na 13. novembra zaútočil 117 dronmi typu Shahed (z toho 63 prúdových), Gerbera a imitačnými dronmi typu Parodija zo smerov: Orjol, Kursk, Millerovo, Šatalovo, Primorsko-Achtarsk v Ruskej federácii a Hvardijske na dočasne okupovanom území Autonómnej republiky Krym. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Zásahy prostriedkov vzdušného napadnutia protivníka boli zaznamenané v 24 lokalitách a pád zostrelených dronov (trosiek) v 10 lokalitách.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗