Poznal Lennona, Yoko Ono aj Warhola, Simpsonovcom dodal čipku. Má výstavu na Bratislavskom hrade
Poznal Johna Lennona a Yoko Ono, pohyboval sa v spoločnosti Andyho Warhola a Keitha Haringa. Jeho život pripomína príbeh z prostredia newyorskej umeleckej elity. Výtvarník Sam Havadtoy má nezameniteľný rukopis – na diela prenáša čipku, bežne spájanú s intimitou, ženskosťou a domácim prostredím.
Z kreslených Simpsonovcov vytvoril Havadtoy originálne výtvarné dielo.
Jeho výstava Večná jar teraz pozýva návštevníkov do tohto osobitého sveta na Bratislavskom hrade.
Sam Havadtoy, vlastným menom Sámuel Havadtőy, sa narodil v roku 1952 v Londýne do maďarskej rodiny. Keď mal štyri roky, rodina sa presťahovala do Maďarska. Jeho detstvo a dospievanie poznačili pomery vo východnom bloku. V roku 1971 emigroval cez Juhosláviu a o rok neskôr sa usadil v New Yorku.
Foto:
Pavol Urbánek
Sam Havadtoy osobne prišiel na vernisáž na Bratislavskom hrade.
Do mesta, ktoré v 70. a 80. rokoch pulzovalo novými umeleckými smermi, neprišiel ako maliar, ale ako interiérový dizajnér. Pracoval s nábytkom, starožitnosťami a zariaďovaním priestorov. Práve táto profesia mu otvorila dvere do spoločnosti, ku ktorej by sa inak dostával len ťažko.
V New Yorku sa dostal do kontaktu s osobnosťami, ktoré menili podobu súčasnej kultúry. Patril medzi ne Andy Warhol, Keith Haring, George Condo či Donald Baechler. Ich tvorba a newyorská umelecká scéna ovplyvnili aj jeho vlastné smerovanie. Od interiérového dizajnu sa postupne presúval k výtvarnej tvorbe.
Maľovať začal už v 70. rokoch, svoj charakteristický výtvarný jazyk však rozvíjal predovšetkým v 80. rokoch. V jeho dielach sa začali stretávať vplyvy amerického pop-artu so stredoeurópskou skúsenosťou, spomienkami na detstvo a osobnými príbehmi.
Stretnutie s Lennonom a Yoko Ono
Jedno z najznámejších stretnutí jeho života sa odohralo v roku 1978. John Lennon a Yoko Ono si vtedy v newyorskom obchode s nábytkom a starožitnosťami všimli vo výklade dvojicu egyptských kresiel. Havadtoy tam pracoval a práve ich nákup sa stal začiatkom spolupráce.
Foto:
Pavol Urbánek
Takto Havadtoy stvárnil Johna Lennona.
Neskôr pre slávny pár navrhoval interiéry viacerých rezidencií vrátane apartmánu v budove Dakota a vidieckych domov. Profesionálny kontakt postupne prerástol do priateľstva a Havadtoy sa stal súčasťou ich súkromného sveta. Po Lennonovej tragickej smrti v decembri 1980 bol dôležitou oporou Yoko Ono aj jej malému synovi Seanovi. Pomáhal vytvárať rodinné zázemie v čase, keď sa rodina vyrovnávala s náhlou stratou.
Zo Seana Ono Lennona vyrástol hudobník, skladateľ a producent. V roku 2024 získal Oscara ako producent krátkeho animovaného filmu WAR IS OVER! Inspired by the Music of John & Yoko, ktorý vytvoril spolu s režisérom Davom Mullinsom. Film nadväzuje na protivojnový odkaz jeho rodičov a inšpiruje sa ich piesňou Happy Xmas (War Is Over).
Foto:
Pavol Urbánek
V Havadtoyovom svete sa stretáva pop-artová obraznosť, tradičné stredoeurópske motívy a osobné spomienky.
Z dizajnéra umelcom
Yoko Ono mala významný vplyv aj na umelecké vnímanie Sama Havadtoya. Zoznamovala ho s moderným umením a privádzala ho do múzeí, kde mu približovala diela Pabla Picassa či Marcela Duchampa. Aj vďaka týmto stretnutiam si postupne formoval vlastný vzťah k umeniu.
V newyorskom umeleckom prostredí sa dostal do kontaktu s Andym Warholom, Keithom Haringom a ďalšími výraznými osobnosťami vtedajšej scény. Warholova sieťotlač sa neskôr stala jedným z umeleckých odkazov, ku ktorým sa Havadtoy vo svojej tvorbe vracal. Postupne tak prekračoval hranice interiérového dizajnu a rozvíjal vlastný výtvarný jazyk.
Foto:
Pavol Urbánek
Káčerovi Donaldovi čipka pristane.
Čipka ako podpis
Najvýraznejším prvkom Havadtoyovej tvorby je čipka. Materiál, ktorý si väčšina ľudí spája s obrusmi, záclonami, svadobnými šatami či rodinnými spomienkami, prenáša do sveta súčasného umenia. Na prvý pohľad môže pôsobiť dekoratívne a nežne, v jeho dielach však získava oveľa komplikovanejší význam.
Čipka je pre neho akousi druhou vrstvou obrazu. Niečo odhaľuje, ale zároveň zakrýva. Pripomína závoj, cez ktorý sa pozeráme na minulosť, spomienky a emócie. Môže evokovať ženskú skúsenosť, krehkosť, intimitu či smútok, ale aj aristokratický luxus a tradíciu ručnej práce.
Havadtoy pracuje s maľbou, sieťotlačou, kolážou aj kombinovanými technikami. Obrazy vrství, dopĺňa farbou a prekrýva čipkou. Výsledkom nie je obyčajná reprodukcia ani klasická maľba. Jednotlivé vrstvy sa prelínajú a vytvárajú dojem, akoby sa obraz vynáral spod jemnej textilnej clony.
Foto:
Pavol Urbánek
Jedno z diel Sama Havadtoya na výstave Večná jar na Bratislavskom hrade.
V jeho obrazoch sa ukrýva aj menej viditeľná vrstva príbehu. Na plátno najprv jemným štetcom zapisuje vlastné myšlienky, spomienky a osobné zážitky. Tie postupne skracuje na niekoľko slov či viet – akoby z nich chcel vydestilovať samotnú podstatu prežitého. Potom ich prekryje farbou a starou čipkou, ktorú často dopĺňa ďalšími vrstvami náteru. Text sa tak stáva pre oko nečitateľným, jeho stopa však zostáva pod povrchom diela.
Tento postup má pre umelca aj terapeutický rozmer. To, čo potreboval vysloviť a dostať zo seba, symbolicky ukryje pod povrch obrazu. Čipka sa mení na jemný závoj medzi tým, čo chceme ukázať, a tým, čo si ponechávame v súkromí. Divák síce nedokáže prečítať pôvodné slová, môže však tušiť ich prítomnosť. Práve v napätí medzi odhalením a utajením spočíva jedna z najpôsobivejších čŕt Havadtoyovej tvorby.
Čipka pritom nie je iba vzorom, ktorý má obraz skrášliť. Mení jeho povrch, štruktúru aj spôsob, akým ho vnímame. Zaujímavý je tiež jej osobný a historický rozmer. Ručne vyrábaná čipka bola po stáročia súčasťou domáceho sveta žien. Spájala sa s trpezlivosťou, opakovaním, každodennou prácou a rodinnou tradíciou. Havadtoy tento materiál vytrháva z pôvodného prostredia a dáva mu nový význam. Spája ho s ikonami popkultúry, osobnými spomienkami a moderným výtvarným jazykom. Jeho diela tak pôsobia vo viacerých rovinách. Sú farebné, hravé a na prvý pohľad prístupné, no pod povrchom sa skrývajú témy pamäti, identity, straty a plynutia času.
Spolupráca s Keithom Haringom
Jedným z najpozoruhodnejších príbehov v živote Sama Havadtoya je jeho spolupráca s americkým umelcom Keithom Haringom. V roku 1989 mu pomáhal zariaďovať byt na Manhattane. Keď dal v obývačke prekryť starý tehlový krb čerstvou omietkou, navrhol Haringovi, aby do ešte vlhkého povrchu kreslil. Umelca nový materiál nadchol – omietka sa preňho stala akýmsi trojrozmerným plátnom.
Havadtoy neskôr prišiel s myšlienkou preniesť tento spôsob tvorby aj na oltárne panely. Navrhol ich podobu a Haring do pripravených plôch vytváral svoje motívy. Z ich spolupráce napokon vznikol triptych The Life of Christ (Život Krista), jedno z Haringových posledných veľkých diel, dokončené krátko pred jeho smrťou v roku 1990.
Foto:
Pavol Urbánek
Výstava Večná jar Sama Havadtoya trvá na Bratislavskom hrade až do 23. decembra 2026.
Dvere k Picassovcom
Výstava Sam Havadtoy: Večná jar (Eternal Spring) vznikla špeciálne pre Slovenské národné múzeum – Historické múzeum na Bratislavskom hrade. Verejnosti ju sprístupnili 30. októbra 2026 a potrvá do 23. decembra 2026. Návštevníci ju nájdu na treťom poschodí múzea. Kurátorkou výstavy je Melinda Kun Kelemen.
Výber diel približuje Havadtoyov osobitý svet, v ktorom sa stretáva pop-artová obraznosť, tradičné stredoeurópske motívy a osobné spomienky. Popri maľbách sú vystavené aj sochy a práce na papieri. Pozornosť pútajú najmä sochárske objekty, v ktorých umelec pretvára známe kultúrne ikony a obľúbené kreslené postavičky na originálne výtvarné diela. Návštevníci tak môžu na výstave stretnúť aj rodinku Simpsonovcov, Káčera Donalda či Ružového pantera.
Na výstave nechýba ani autorov autoportrét, v ktorom sa vracia k vlastnej detskej podobe. Vidíme na ňom chlapca sediaceho pred prázdnym zošitom. Jeho postava a otvorený zošit môžu pôsobiť ako obraz začiatku životného príbehu – príbehu, ktorý sa ešte len začína písať. Zároveň ide o intímne stretnutie umelca s vlastným detstvom a spomienkami, ku ktorým sa vo svojej tvorbe opakovane vracia.
Za vznikom Havadtoyovej série Dvere sa skrýva príbeh, ktorý vedie až k rodine Picassovcov. Keď ho Keith Haring pozval do domu Clauda Picassa, syna slávneho maliara, zaujali ho tam staré dvere pokryté maľbami rôznych umelcov. Jedny z nich vytvoril Pablo Picasso. Pôvodne si ich objednal zberateľ, ktorý za ne napokon nezaplatil, a tak sa dostali do Claudovho domu. Haring namaľoval ďalšie a postupne sa k nemu pridávali aj iní umelci. Táto neobyčajná tradícia sa stala inšpiráciou pre Havadtoyov vlastný cyklus.
Umelec vytvoril štrnásť diel zo starých dverí, ktoré získal pri vypratávaní bytov v Budapešti. Každé z nich symbolizuje jednu životnú etapu – otvorenie či zatvorenie dôležitej kapitoly. Dvere však preňho majú aj hlboko osobný význam. Keď mal deväť rokov, spolu s bratmi odišiel od otca a začali žiť u matky v skromných podmienkach. V malom priestore nebolo dosť miesta na postele, a tak spávali na dvoch tmavozelených dverách položených na tehlách. Predmet, ktorý pre iných predstavuje iba súčasť interiéru, sa tak v jeho tvorbe mení na symbol detstva, úniku, pamäti a odvahy vykročiť ďalej.
V Bratislave vystavuje tri diela z tohto cyklu s nápismi „Regret nothing“ (Nič neľutuj), „Never complain“ (Nikdy sa nesťažuj) a „Never explain“ (Nikdy nič nevysvetľuj). Prvé z nich má umiestnené vo svojej spálni, aby ho mal každý deň na očiach, ako prezradila kurátorka výstavy Melinda Kun Kelemen.
Názov Večná jar možno vnímať ako odkaz na obnovu, nádej a schopnosť začínať znova. V kontexte Havadtoyovej tvorby však nejde o jednoduchý optimizmus. Jeho umenie často pracuje s kontrastmi medzi krásou a smútkom, viditeľným a skrytým, minulosťou a prítomnosťou. Aj jemná čipka môže v jeho podaní niesť príbeh bolesti, straty či spomienok, ktoré nechceme alebo nedokážeme vysloviť priamo.
Bratislavská výstava tak nie je iba prehliadkou diel umelca, ktorého život sa prelínal s menami ako John Lennon, Yoko Ono či Andy Warhol. Ponúka pohľad na autora, ktorý dokázal premeniť vlastné skúsenosti a spomienky na osobitý výtvarný jazyk. A práve v tom spočíva jeho príťažlivosť. Za dekoratívnou vrstvou čipky sa totiž často ukrýva ďalší príbeh – a je na návštevníkovi, aby ho objavil.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗