Chudobná krajina, no špičkové zbrane: Kde KĽDR berie peniaze a materiály na atómový arzenál?
Väčšina analytikov aj bežných pozorovateľov naráža pri Severnej Kórei na zdanlivý paradox: Ako môže krajina, ktorej obyvateľstvo trpí nedostatkom potravín, bez fungujúcej trhovej ekonomiky a pod ťarchou 11 najprísnejších rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, financovať vývoj najdrahších a najzložitejších zbraňových systémov planéty?
Odpoveď na túto otázku priniesla rozsiahla analýza v relácii Maroša Košíka Defense News.
Video
DEFENCE NEWS: Likvidácia Kim Čong-una by spustila jadrový útok. KĽDR dokáže zasiahnuť aj Európu
Maroš Košík hovoril s analytikom Globseku a expertom na jadrovú problematiku Tomášom Naďom.
Expert na jadrovú bezpečnosť Tomáš Naď upozorňuje, že v verejnosti vládne mýtus, podľa ktorého musíte byť na vybudovanie atómovej zbrane bohatým štátom typu USA či Veľkej Británie. História však ukazuje opak – už Čína v 60. rokoch alebo India a Pakistan v 90. rokoch vyvinuli jadrové zbrane napriek tomu, že išlo o rozvojové a chudobné ekonomiky. V prípade KĽDR hrá kľúčovú úlohu absolútna totalitná kontrola nad štátom.
Severokórejský režim dokáže nekompromisne odsávať akúkoľvek pridanú hodnotu, ktorú ekonomika vyprodukuje, a nasmerovať ju do vojenského sektora. Na rozdiel od demokratických vlád Kim Čong-un nemusí skladať účty voličom ani riešiť životnú úroveň občanov. Ak sa režim rozhodne, že jadrové odstrašenie je najvyššou prioritou pre jeho prežitie, ostatné potreby spoločnosti idú úplne bokom.
Okrem vnútorného prerozdelenia zdrojov sa Pchjongjang v histórii opieral o nelegálne (ilicitné) siete a pašovanie. Významnú úlohu zohral napríklad pakistanský jadrový vedec Abdul Kadir Chán, ktorý vytvoril medzinárodnú sieť na obchodovanie s technológiami obohacovania uránu a dizajnovými podkladmi. KĽDR zároveň využívala námornú prepravu cez sprostredkovateľské firmy a prediktívne obchádzala sankcie.
„V ľuďoch vládne predstava, že na jadrovú zbraň musíte byť bohatou krajinou. Krajina nemusí byť bohatá, aby zrealizovala jadrový program. Severná Kórea si to kompenzuje tým, že je to extrémne riadená krajina. Je úplne jedno, koľko to stojí a akú cenu za to zaplatí bežné obyvateľstvo – režim si to určil ako najvyššiu prioritu. V demokratických spoločnostiach niečo také robiť neviete, ale v Pchjongjangu to funguje s obrovskou dynamikou,“ objasnil Tomáš Naď v relácii Defense News.
Ďalším mrazivým faktom je rozpad kontrolných mechanizmov. Do roku 2024 fungoval pod hlavičkou OSN panel expertov, ktorý dohliadal na plnenie sankcií. Keď však prišiel čas na obnovenie jeho mandátu, Ruská federácia návrh vetovala.
KĽDR tak dnes získala obrovský priestor na obchádzanie obmedzení a tajný transfer technológií bez priameho dohľadu medzinárodného spoločenstva.
Maroš Košík sa témam obrany, bezpečnosti a geopolitiky venuje dlhodobo profesionálne aj osobne. Už od mladosti sa zaujíma o históriu, najmä vojenské dejiny a medzinárodné vzťahy, čo sa postupne premietlo aj do jeho novinárskej práce.
Systematicky sa venuje bezpečnostným otázkam, ozbrojeným silám, zbraňovým systémom, mierovým misiám a širšiemu geopolitickému kontextu. Ako redaktor sa osobne zúčastnil aj viacerých zahraničných misií po boku vojakov, okrem iného v Afganistane, Iraku, na Balkáne či na Cypre. V oblasti kolektívnej bezpečnosti považuje NATO za kľúčový pilier demokratického a slobodného sveta.
Práve kombinácia dlhodobého záujmu, odbornej novinárskej praxe a osobnej skúsenosti z terénu tvorí základ jeho moderátorského prístupu v relácii Defence News.
Pozrite si všetky vydania relácie Defence news.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗