Muž po operácii mozgu vidí ľudí s mačacími očami. Jeho prípad odhaľuje zvláštnu schopnosť mozgu
Dvadsaťosemročnému mužovi sa oči vlastnej mačky objavujú v tvárach iných ľudí. Zriedkavá porucha, ktorá sa prejavila po operácii mozgu, vedcom pomáha pochopiť, ako sa zrakové spomienky môžu miešať s tým, čo práve vidíme.
Vizualizácie Karlových spomienok: v tvári svojej mačky videl oči známej ženy, oči svojej mačky zas vidí v ľudskej tvári, niekedy aj s mačacími pruhmi.
Keď sa ráno pozrie na svoju mačku, jej oči ho môžu sprevádzať celé hodiny. Objavujú sa totiž v tvárach ľudí, ktorých následne stretáva. Prípad 28-ročného Američana ukazuje, ako nezvyčajne sa môže v mozgu prelínať aktuálny zrakový vnem so spomienkami.
Muž označovaný ako Karl začal tieto zmeny pozorovať pred dvoma rokmi po operácii mozgu. Lekári mu pre arteriovenóznu malformáciu, teda abnormálne prepojenie tepien a žíl, odstránili časť pravého spánkového laloka. Táto oblasť sa významne podieľa aj na spracovaní ľudských tvárí. Jeho prípad opísal tím vedený Bradom Duchainom z Dartmouth College v odbornom časopise Cortex.
Karlova sivá pruhovaná mačka Luna býva prvou tvárou, ktorú po prebudení uvidí. V niektoré dni sa potom jej mandľovité oči, rozšírené zrenice či dokonca pruhy objavujú na tvárach ľudí. Nezáleží pritom na tom, či sa s nimi stretne osobne, alebo ich vidí na obrazovke.
Funguje to aj opačne. Ak ráno najprv uvidí človeka, jeho oči môže následne vnímať v tvárach ďalších ľudí alebo dokonca vlastnej mačky. Prenesené črty pritom nepôsobia ako cudzí obrázok položený na tvár. Prirodzene do nej zapadajú a prispôsobujú sa vzdialenosti aj uhlu pohľadu. Epizódy môžu trvať niekoľko hodín, niekedy celý deň.
Foto:
Duchaine a kol., „Cortex“, 2026 / Dartmouth College
Vizualizácie Karlových spomienok: v tvári svojej mačky videl oči známej ženy, pričom vnímal aj obraz svojej mačky v ľudskej tvári. Ide o obrázky vytvorené pomocou umelej inteligencie, na ktorých spolupracovali Brad Duchaine a Karl. Obrázok vľavo vznikol v nástroji ChatGPT 5.5 (OpenAI) na základe Karlových slovných opisov. Obrázok vpravo bol vytvorený v tom istom nástroji (ChatGPT 5.5) na základe náčrtu, ktorý nakreslil sám Karl. Oba obrázky boli následne upravované na základe Karlovej spätnej väzby – pričom niektoré zmeny vykonal priamo Karl pomocou nástroja Kimi K3 (Moonshot AI) – až kým výsledok nezodpovedal jeho vizuálnym zážitkom.
Vedci tento jav označujú ako formu palinopsie. Ide o poruchu, pri ktorej predchádzajúci zrakový vnem pretrváva alebo sa opätovne objavuje, hoci sa človek už pozerá na niečo iné. V Karlovom prípade vedie k takzvanej prozopometamorfopsii, teda skreslenému vnímaniu tvárí. Postihnutí môžu vidieť zmenený tvar, polohu, farbu či povrch jednotlivých čŕt.
Pre výskumníkov je dôležité, že Karl rozpoznáva, komu prenesené črty patria. Jeho skúsenosť podporuje predstavu, že mozog dokáže vyvolať jednotlivé prvky tvárí zo zrakovej pamäti a začleniť ich do aktuálneho vnímania. Presný mechanizmus však zostáva nejasný.
Vedci pripravili aj vizualizácie pomocou umelej inteligencie. Vychádzali z náčrtov a opisov, pričom výsledné obrázky opakovane upravovali podľa Karlových pripomienok. Nejde o priamy záznam jeho videnia, ale o rekonštrukciu toho, ako si svoje zážitky pamätá.
Podobný prípad opísali lekári už v roku 1986. Žena po mozgovej príhode sa v autobuse pozrela na pudla a následne vnímala jeho tvár namiesto tvárí ostatných cestujúcich. Karlova skúsenosť sa odlišuje tým, že sa prenášajú iba jednotlivé črty, nie celá tvár.
Duchainovo laboratórium už kontaktovalo viac ako 250 ľudí so skresleným vnímaním tvárí. Niektorí podľa výskumníka dostali nesprávne psychiatrické vysvetlenie svojich ťažkostí a časť z nich dokonca užívala antipsychotiká. Výskumníci plánujú s Karlom ďalej spolupracovať a podrobnejšie skúmať jeho nezvyčajné vnímanie.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗