Slováci musia ukázať svoje príjmy, úspory, nehnuteľnosti aj ďalší majetok. Štát ide zisťovať, ako na tom ste
Koľko si domácnosti dokážu odložiť, čo vlastnia, koľko dlhujú a ako by zvládli nečakaný výdavok. Aj na tieto otázky odpovedá pravidelné Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS).
Video
Moje peniaze: Ako byť finančne pripravený na vojnu a veľkú krízu? 3 kroky pre prežitie a pokojný spánok
O tom, ako sa finančne a chladnokrvne pripraviť na najhoršie scenáre bez toho, aby sme podliehali panike, sme v relácii Moje peniaze hovorili s ekonómom Pavlom Škriniarom.
Zisťovanie sa opakovane v niekoľkoročných intervaloch uskutočňuje v krajinách eurozóny a ďalších európskych štátoch pod koordináciou Európskej centrálnej banky (ECB). Na Slovensku ho realizujú Národná banka Slovenska (NBS) a Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Ako vo štvrtok ďalej informovala NBS, aktuálne sa na Slovensku uskutočňuje už šiesta vlna HFCS, predchádzajúce boli v rokoch 2010, 2014, 2017, 2021 a 2023. Do aktuálnej vlny bolo náhodne vybraných viac ako 4160 domácností v 322 mestách a obciach Slovenska. Terénny zber údajov bude trvať do apríla 2027, o výsledkoch bude NBS informovať v priebehu roka 2028.
„Ak chceme rozumieť tomu, ako sa slovenským domácnostiam skutočne darí, nestačí poznať priemernú mzdu alebo vedieť, o koľko narástli ceny. Potrebujeme vedieť aj to, aké majú domácnosti rezervy, majetok a dlhy a ako by zvládli nečakaný výdavok či výpadok príjmu. Práve takéto údaje nám HFCS prináša. Čím viac vybraných domácností sa zapojí, tým presnejší obraz o finančnej situácii ľudí na Slovensku získame,“ zhodnotil výkonný riaditeľ úseku výskumu, štatistiky a ekonomického vzdelávania NBS Reiner Martin.
Centrálna banka poukázala na to, že otázky sú podrobnejšie ako pri bežných prieskumoch. Zisťujú sa napríklad príjmy, úspory a investície, nehnuteľnosti a ďalší majetok, pôžičky a hypotéky, či bežná spotreba domácnosti. Dotazník sa pýta na domácnosť ako celok, ale aj na príjmy, zamestnanie alebo budúce dôchodkové nároky jej jednotlivých členov.
„Odpovede sa spracúvajú anonymne. Z výsledkov nebude možné zistiť, koľko peňazí, úspor, dlhov alebo majetku uviedla konkrétna domácnosť, ani kto v nej žije. Údaje sú chránené ako citlivé údaje a môžu sa použiť výhradne na štatistické a výskumné účely,“ zdôraznila NBS. Vybrané domácnosti dostanú od ŠÚ SR pozývací list so žiadosťou o spoluprácu. Nájdu v ňom aj kontakt na opytovateľa a príslušné krajské pracovisko úradu, kde si možno overiť, že ide o oficiálne zisťovanie.Domácnosť za účasť v ňom nezíska individuálne finančné poradenstvo ani osobné vyhodnotenie svojich financií, upozornila centrálna banka. Jej odpovede však pomôžu vytvoriť presnejší obraz o tom, ako sa žije domácnostiam v podobnej situácii. „Keď odpovie mladá rodina s hypotékou, domácnosť dôchodcov, nájomníci alebo ľudia bez finančnej rezervy, v údajoch bude lepšie vidieť aj potreby skupiny, ktorú reprezentujú,“ vysvetlila NBS. Vybraní ľudia pritom majú zákonnú povinnosť poskytnúť požadované informácie.
„Štatistický úrad SR poskytuje pre realizáciu zisťovania dlhoročné skúsenosti z oblasti metodiky a uskutočňovania výberových štatistických zisťovaní a vlastnej siete vyškolených opytovateľov pre terénny zber údajov. Úprimne si vážime čas a ochotu respondentov. Vďaka ich spolupráci sú k dispozícii cenné údaje, ktoré slúžia ako podklad pre analýzy a rozhodovanie na národnej aj európskej úrovni,“ doplnila generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Veronika Krišková.
内容来自 Pravda - Profesia,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗