Poľskí tajní varujú pred radikalizáciou mladých. "Ide o to, kto sa k človeku dostane ako prvý“

Zástupkyňa šéfa ABW plukovníčka Małgorzata Żochowská sa domnieva, že najdôležitejší súboj sa vedie o to, kto sa k mladému človeku dostane ako prvý: niekto, kto mu chce pomôcť, alebo niekto, kto chce využiť jeho osamelosť, hnev či potrebu niekam patriť

Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť varuje, že radikalizácia mladých ľudí nadobúda novú, ťažšie uchopiteľnú podobu. Už nejde len o príklon k jasne definovanej extrémistickej ideológii, ale často o fascináciu násilím ako takým. Impulzom pre túto diskusiu sa stali nedávne tragické udalosti na školách v severnom Mazovsku spred mesiaca a predovšetkým útok v Krakove, kde Michał Oksiński v centre mesta spustil paľbu z dlhej strelnej zbrane na náhodných okoloidúcich. ABW v oboch prípadoch podporuje políciu pri objasňovaní okolností.

V sobotu 7. novembra 2026 krátko pred 15:00 vošiel 24-ročný Michał Oksiński autom na Hlavné námestie - Rynek Główny v centre Krakova a spustil paľbu z dlhej strelnej zbrane na náhodných okoloidúcich. Podľa polície a médií na mieste zastrelil šesť ľudí - štyri ženy a dvoch mužov - a zranil ďalších 15 až 17 osôb. Útočník bol po prestrelke s políciou postrelený a zadržaný. Zomrel v nemocnici v pondelok 9. novembra o 4:30 ráno po najmenej troch operáciách. Podľa vyšetrovania bol Oksiński sústružníkom z mesta Ostrowiec Świętokrzyski, legálne držal dve zbrane a trénoval v streleckom klube. Pred útokom v Krakove podľa polície vo svojom byte zastrelil aj svojich rodičov a mladšiu sestru.

Podľa ministra spravodlivosti Waldemara Żureka analýza obsahu počítača krakovského páchateľa ukázala, že vyhľadával materiály súvisiace s nórskym teroristom Andersom Breivikom a ďalšími páchateľmi masových útokov. V jeho automobile sa našli symboly spájané s pravicovým extrémizmom. Informácie denníka Rzeczpospolita od zdrojov blízkych vyšetrovaniu však tento obraz komplikujú. Symboly, ktoré používal, podľa nich neodkazujú na jednu ucelenú ideológiu. Objavovali sa medzi nimi veľmi rôznorodé motívy, od popkultúry a vojenskej tematiky až po extrémne pravicové aj ľavicové názory. Najpravdepodobnejšie sa preto neriadil jednotným svetonázorom. Čerpal z rôznych radikálnych obsahov, dokonca aj vzájomne protichodných, a vyberal si z nich jednotlivé symboly a heslá zrejme bez hlbšieho pochopenia ich významu. Práve tento eklekticizmus sa dnes stáva typickým.

Na otázku, ako k radikalizácii dochádza, odpovedá v rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita zástupkyňa šéfa ABW plukovníčka Małgorzata Żochowská jednoznačne: neexistuje jeden presne definovaný profil človeka, ktorý je mimoriadne náchylný na radikalizačný obsah. S ňou sme hovorili ešte pred útokom v Krakove o hrozbách spojených s extrémizmom, mechanizmoch radikalizácie a činnosti agentúry. Pripomenula, že okolnosti podobných udalostí vyšetruje v prvom rade polícia. ABW jej poskytuje podporu a zároveň vedie vlastné vyšetrovanie v prípadoch, keď sa objavia prvky súvisiace s radikalizáciou vedúcou k násiliu, brutálnym extrémizmom, prípravou útoku alebo terorizmom. Kľúčovým mechanizmom je podľa nej postupné posúvanie hraníc. Radikalizácia často spočíva v tom, že sa pomaly posúva hranica toho, čo človek považuje za prípustné. To, čo ho spočiatku šokuje, si môže časom osvojiť, neskôr to začne ospravedlňovať a napokon to začne vnímať ako niečo, čo môže sám urobiť. Preto je najdôležitejšie konať skôr, než násilie prestane byť pre človeka abstraktným pojmom a zmení sa na pripravenosť konať.

V rámci ABW funguje už takmer dvadsať rokov Protiteroristické centrum, ktoré monitoruje a analyzuje teroristické hrozby a koordinuje výmenu informácií medzi bezpečnostnými zložkami a inštitúciami zodpovednými za bezpečnosť. Centrum zhromažďuje a porovnáva informácie z rôznych zdrojov, čo umožňuje rýchlo reagovať na signály naznačujúce možné nebezpečenstvo. Ako vysvetľuje Żochowská, agentúra nehľadá jeden podozrivý príspevok. Sleduje celkový obraz: obsah, kontakty, zmeny správania, ale aj to, kto a akým spôsobom vplýval na mladého človeka. Osobitne ju zaujíma okamih, keď sa objavia konkrétne prípravy – keď sa niekto začne zaujímať o určitý cieľ, zisťuje, ako by mohol uskutočniť útok, hľadá potrebné prostriedky a pripravuje plán. Jednotlivý varovný signál ešte nemusí znamenať prípravu útoku. Znepokojujúca je ich kombinácia a stupňovanie – okamih, keď človek prestane o násilí iba hovoriť a začne sa naň pripravovať.

Agentúra vnútornej bezpečnosti (poľsky Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego, skrátene ABW) je hlavná civilná spravodajská a kontrarozviedna služba Poľskej republiky, ktorej úlohou je ochrana ústavného poriadku a vnútornej bezpečnosti štátu. Vznikla v roku 2002 po rozdelení dovtedajšieho Úradu ochrany štátu (UOP) na vnútornú ABW a zahraničnú rozviedku (AW). Jej hlavnou náplňou je boj proti špionáži, terorizmu, radikalizácii, organizovanému zločinu, korupcii na najvyšších miestach a ohrozeniam ekonomickej či energetickej bezpečnosti Poľska. V posledných rokoch zohráva ABW kľúčovú úlohu pri odhaľovaní ruských a bieloruských spravodajských sietí, sabotáží a hybridných hrozieb na území Poľska, ako aj pri ochrane kybernetického priestoru.

Služba je priamo podriadená predsedovi vlády Poľskej republiky, ktorý na jej činnosť dohliada osobne alebo prostredníctvom ministra – koordinátora tajných služieb. Jej príslušníci disponujú nielen spravodajskými, ale aj policajnými a vyšetrovacími právomocami, čo im umožňuje vykonávať zaisťovacie úkony a viesť prípravné konanie v trestných veciach pod dozorom prokuratúry. Súčasťou ABW je aj Protiteroristické centrum, ktoré koordinuje spoluprácu všetkých poľských bezpečnostných zložiek pri prevencii a riešení teroristických incidentov.

Že ide o reálny a rastúci problém, potvrdzuje aj správa o činnosti ABW za roky 2024 a 2025 zverejnená v máji. Agentúra v nej upozornila na znepokojujúci trend rastúceho záujmu o teroristickú propagandu, okrem iného aj o propagandu Islamského štátu, čo môže v extrémnych prípadoch viesť k prípravám útokov, fyzickým napadnutiam alebo pokusom o výrobu výbušných zariadení. V roku 2025 ABW zadržala 17-ročného mladíka podozrivého z prípravy útoku na podporu ISIS a troch 19-ročných mužov z Olsztyna, ktorí plánovali útok okrem iného na jednu zo škôl. V roku 2026 boli zadržaní dvaja 16-roční mladíci napojení na neonacistické a extrémistické prostredie, aktívni napríklad na platformách Telegram a Discord, ktorí sa zaujímali o teroristické útoky a masové vraždy. Autori správy pritom osobitne upozornili na radikalizáciu maloletých a mladých dospelých, ktorá nemusí mať zreteľné ideologické pozadie. Spoločným menovateľom môže byť v takýchto prípadoch fascinácia násilím, masovými vraždami a brutálnym obsahom šíreným na sociálnych sieťach či v uzavretých internetových komunitách.

Práve internet predstavuje jednu z najnáročnejších oblastí pri odhaľovaní hrozieb. Predstava, že mladý človek zadá na internete niečo znepokojujúce a bezpečnostné zložky to okamžite uvidia, nezodpovedá realite. Veľká časť online aktivít mladých ľudí sa odohráva v uzavretých skupinách, komunikačných aplikáciách, na serveroch Discordu alebo v komunitách spojených s počítačovými hrami. Práve tam vznikajú vzťahy, upevňujú sa extrémne názory a šíria sa materiály, ktoré nie sú vo verejnej časti internetu viditeľné. ABW síce analyzuje dostupný internetový obsah a má možnosti zasahovať proti jeho šíreniu, no to neznamená, že má neobmedzený prístup ku každej súkromnej konverzácii, uzavretej skupine alebo šifrovanej aplikácii. Navyše nezverejňuje údaje, ktoré by umožňovali zrekonštruovať rozsah alebo spôsob využívania jednotlivých operatívnych nástrojov.

Podľa Żochowskej pritom problém nie je v tom, že mladí ľudia presunuli značnú časť svojho života na internet. Problém sa začína vtedy, keď sa internet stane jediným miestom, kde sa mladý človek cíti vnímaný, pochopený a prijatý. Uzavretá skupina mu potom môže poskytovať nielen pocit spolupatričnosti, ale zároveň postupne posúvať hranice toho, čo začne považovať za prípustné. Agentúra môže zasahovať aj proti konkrétnemu teroristickému obsahu, napríklad proti materiálom slúžiacim na prípravu útoku, obsahujúcim návody alebo vyzývajúcim na takýto čin. Často však vzniká problém už skôr, bezpečnostné zložky sa najprv musia dozvedieť, že takýto obsah vôbec existuje. Ako hovorí Żochowská, je jednoduchšie zatvoriť nebezpečnú webovú stránku, ktorú vidí každý, než odstrániť materiál, ktorý si medzi sebou vymieňa niekoľko ľudí v uzavretej skupine, o ktorej existencii nikto okrem nich nevie. Obsah možno z internetu odstrániť, oveľa ťažšie je odstrániť vplyv, ktorý už stihol mať na človeka.

Preto neexistuje ani jednoduchý súbor vlastností, na základe ktorého by bolo možné vopred identifikovať človeka predstavujúceho hrozbu. Nie každý osamelý tínedžer predstavuje hrozbu, nie každý záujem o násilie znamená prípravu útoku a nie každé kontroverzné vyjadrenie je dôkazom radikalizácie. Znepokojujúca je predovšetkým zmena správania a jeho stupňovanie. Agentúra upozorňuje najmä na situácie, keď sa začnú prelínať tri faktory: náchylnosť mladého človeka na radikálny obsah, vplyv jeho okolia a vznik reálnej možnosti konať. Zraniteľnosť môže mať mnoho príčin, od osobnej krízy, izolácie, frustrácie, pocitu odmietnutia až po silnú potrebu niekam patriť či získať uznanie. Sama osebe ešte neznamená hrozbu. Riziko rastie vtedy, keď sa objaví prostredie, skupina alebo človek, ktorý tieto okolnosti zneužíva, ponúka jednoduché odpovede na zložité otázky, privyká mladého človeka na násilie a podnecuje ho k činom. Najnebezpečnejší okamih nastáva vtedy, keď násilie prestane byť predmetom fascinácie a začne sa vnímať ako reálna možnosť. V prípadoch, ktorými sa ABW zaoberala, už zaznamenala cestu od fascinácie masovými vraždami a kontaktov s extrémistickým prostredím až ku konkrétnym prípravám na násilné činy.

Internet pritom nezohráva úlohu iba v samotnom procese radikalizácie. Dokáže aj mimoriadne rýchlo znásobiť pocit ohrozenia. Stalo sa tak počas takzvaného krvavého piatka, ktorý nasledoval po predchádzajúcich tragických udalostiach na školách, keď sa lavínovo šírili informácie o údajne pripravovaných ďalších útokoch. ABW vtedy preverovala, či šírenie nemohlo byť podnecované zo zahraničia, takýto scenár sa však nepotvrdil. Zafungoval predovšetkým mechanizmus spoločenskej paniky, keď sa skutočný strach spojil s neoverenými informáciami a obmedzenou dôverou v oficiálne vyhlásenia. Podobný jav bolo možné pozorovať aj po útoku v Krakove, keď sa ešte pred objasnením základných okolností začali na internete objavovať nepravdivé informácie a vopred pripravené interpretácie. V čase, keď sme obklopení dezinformáciami, býva prvou obeťou paniky dôvera. Bez dôvery prehráva aj najpravdivejšia informácia so špekuláciami alebo konšpiračným obsahom. Dôvera v štát v takejto situácii nie je otázkou politických názorov, je základom bezpečnosti.

Popri operatívnej a analytickej činnosti preto ABW realizuje aj preventívne aktivity. Do konca septembra 2026 uskutočnila 748 prezenčných školení, okrem iného pre učiteľov. Od roku 2022 ich zorganizovala celkovo 2 688 a zúčastnilo sa na nich viac ako 106 600 ľudí. V rovnakom období využilo jej e-learningové vzdelávanie takmer 1,22 milióna účastníkov. V roku 2026 venovala agentúra vo svojich preventívnych aktivitách väčší priestor aj problematike radikalizácie mladých, zorganizovala konferenciu za účasti odborníkov, policajtov, akademikov a organizácií venujúcich sa bezpečnosti mládeže. Po tragických udalostiach na školách pripravila v spolupráci s poľským Národným výskumným ústavom NASK a ministerstvom digitalizácie aj školenia pre niekoľko stoviek riaditeľov stredných škôl. Vedie aj kampaň „4U! – Dávaj pozor, Uteč, Ukry sa, Zmar útok“ (Uważaj, Uciekaj, Ukryj się, Udaremnij atak), ktorá vysvetľuje, ako sa zachovať v situácii bezprostredného ohrozenia, a projekt „Bráň sa na internete“, realizovaný s ministerstvom digitalizácie a NASK, ktorý sa venuje manipulácii, online radikalizácii, kritickému mysleniu a odolnosti voči nebezpečnému obsahu.

Ako zdôrazňuje plukovníčka Żochowská, štát a bezpečnostné zložky majú svoje nástroje, nemôžu však nahradiť rodinu a školu. Práve rodič, učiteľ alebo spolužiak si najčastejšie ako prvý všimne, že sa s mladým človekom deje niečo znepokojujúce, mení sa jeho správanie, okolie alebo spôsob uvažovania. Včasný rozhovor a reakcia môžu mať väčší význam než neskoršie zásahy inštitúcií. V konečnom dôsledku ide o preteky o čas a dôveru. Ako dodáva zástupkyňa šéfa ABW, najdôležitejší súboj sa vedie o to, kto sa k mladému človeku dostane ako prvý: niekto, kto mu chce pomôcť, alebo niekto, kto chce využiť jeho osamelosť, hnev či potrebu niekam patriť.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅