Vlna bombových hrozieb zasiahla školy v troch európskych krajinách
Stovky škôl v Taliansku, Írsku a vo Veľkej Británii dostali anonymné správy o údajne nastražených výbušninách. V Taliansku museli preventívne evakuovať najmenej 300 škôl. Rovnaký podpis, ktorý sa objavil v e-mailoch, sa už predtým spájal s vyhrážkami adresovanými európskym médiám a letiskám.
Európske bezpečnostné zložky riešia novú vlnu bombových poplachov, ktorá 11. novembra zasiahla vzdelávacie zariadenia v Taliansku, Írsku a vo viacerých častiach Veľkej Británie. Školám boli hromadne doručované elektronické správy upozorňujúce na údajne nastražené výbušniny. Hoci sa predbežnými kontrolami nepodarilo potvrdiť konkrétne nebezpečenstvo, v niektorých oblastiach úrady pristúpili k preventívnym evakuáciám a prerušeniu vyučovania. Najrozsiahlejšie následky zaznamenali v Taliansku, kde sa poplach týkal tisícov vzdelávacích inštitúcií. Podľa talianskej agentúry Ansa a informácií agentúry Reuters dostalo podobné e-maily približne 6 300 škôl po celej krajine. V najmenej 300 zariadeniach následne prerušili vyučovanie a evakuovali žiakov i zamestnancov. Správy obsahovali tvrdenie, že v školských budovách sa nachádza výkonné diaľkovo ovládané výbušné zariadenie. Pri prvotných bezpečnostných kontrolách sa nenašli dôkazy o skutočne nastražených bombách. Osobitnú pozornosť vzbudil podpis na výhražných správach. Ich autor sa predstavoval ako „Michail Andropov, vodca Vilájatu Mizoginistan“, pričom názov údajného zoskupenia nemá podľa dostupných informácií overiteľné zázemie. Rovnaké meno sa už v predchádzajúcich dňoch objavilo v komunikácii namierenej proti európskym médiám a leteckej doprave. Zatiaľ však nie je potvrdené, či za všetkými incidentmi stojí jeden človek alebo organizovaná skupina, prípadne či ide o zámerné používanie cudzieho mena na vyvolanie zmätku.
Talianske hrozby sa netýkali iba škôl. V jednej zo správ sa uvádzalo aj údajné nastraženie výbušného zariadenia v automobile premiérky Giorgie Meloniovej. Predsedníčka talianskej vlády uviedla, že podľa predbežných kontrol neexistuje dôvod predpokladať bezprostredné nebezpečenstvo. Na sociálnej sieti Facebook zároveň označila školské poplachy za súčasť stratégie zameranej na vyvolávanie strachu a nepokoja. V reakcii na udalosti zvolala bezpečnostné rokovanie v sídle vlády Palazzo Chigi, na ktorom sa mali zúčastniť vicepremiéri Matteo Salvini a Antonio Tajani, minister obrany Guido Crosetto, ako aj predstavitelia spravodajských služieb a Národnej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť. Minister školstva Giuseppe Valditara označil masové rozosielanie správ predovšetkým za kybernetický útok. Podľa neho samotný rozsah kampane a spôsob, akým boli e-maily distribuované, naznačujú, že reálne riziko výbuchov je veľmi nízke. Zároveň však upozornil, že úrady musia zostať ostražité. Hybridné hrozby totiž môžu využívať práve takéto postupy na narúšanie bežného fungovania štátu a vyvolávanie neistoty medzi obyvateľstvom.
Podobné správy dostali aj školy v Írskej republike, Severnom Írsku a Škótsku. Reakcie miestnych úradov sa v jednotlivých oblastiach líšili, spoločným záverom však bolo, že dostupné informácie nepotvrdzujú skutočné ohrozenie. V Severnom Írsku polícia evidovala viac ako 300 vzdelávacích inštitúcií, ktorým prišla rovnaká alebo veľmi podobná správa. Bezpečnostné zložky ju vyhodnotili ako nízkorizikovú a uviedli, že pravdepodobne pochádza zo zahraničia. Ministerstvo školstva odporúčalo školám neprerušovať vyučovanie, hoci niektoré zariadenia napriek tomu pristúpili k preventívnym evakuáciám. V Škótsku sa hrozby podľa dostupných informácií týkali približne 470 škôl. Polícia ich označila za falošné poplachy a uviedla, že samotný obsah e-mailov nepredstavoval dôvod na plošné evakuácie. V niektorých lokalitách však školy preventívne vyviedli žiakov z budov alebo ich poslali domov. Vyšetrovaním sa zaoberá špecializovaná jednotka zameraná na počítačovú kriminalitu a podvody. V Írskej republike polícia takisto potvrdila, že eviduje hromadné rozosielanie jednotvárnych výhražných správ do škôl. Hrozbu vyhodnotila ako nedôveryhodnú a evakuáciu nepovažovala za potrebnú. Niektoré vzdelávacie zariadenia sa napriek tomu rozhodli prijať vlastné preventívne opatrenia. Podľa informácií írskych médií sa oznámenia týkali stoviek inštitúcií vo viacerých regiónoch krajiny vrátane Dublinu a oblasti Munster.
Meno, ktoré sa objavilo aj pri hrozbách voči médiám a letiskám
Súčasná vlna poplachov nadväzuje na sériu podobných incidentov z predchádzajúcich dní. Začiatkom novembra dostali viaceré európske letiská a letecké spoločnosti elektronické správy upozorňujúce na údajné bomby v lietadlách. Hlásenia sa objavili 3., 5. a 6. novembra a v niektorých prípadoch vyvolali bezpečnostné opatrenia, preverovanie letov či narušenie leteckej dopravy. Za časťou týchto hrozieb sa podľa dostupných informácií mal prihlásiť rovnaký odosielateľ, ktorý používal meno Michail Andropov. Dňa 6. novembra sa podobné výhražné správy dostali aj do redakcií médií. Medzi adresátmi bola írska verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť RTÉ a bulharská televízia Nova TV. Správy označené ako „Posolstvo Západu“ vykresľovali hrozby ako začiatok série útokov na dopravnú infraštruktúru v Európe. Následne sa objavili informácie o ďalších e-mailoch adresovaných školám a médiám. Podľa niektorých správ dostali výhražné oznámenia aj redakcie BBC, Sky News, Reuters či The Guardian.
Súvislosť medzi jednotlivými udalosťami je predmetom preverovania. Rovnaký pseudonym alebo podobný obsah správ môžu naznačovať koordinovanú kampaň, samy osebe však nedokazujú spoločného organizátora. Vyšetrovatelia musia zistiť, odkiaľ boli e-maily odoslané, aká infraštruktúra bola pri ich distribúcii použitá a či existujú preukázateľné väzby medzi jednotlivými prípadmi. Pozornosť vzbudili aj niektoré ďalšie podpisy. Časť správ rozoslaných v Taliansku 5. novembra bola podpísaná názvom „Stato Maschile“, teda Mužský štát. Ide o ruskú ultrapravicovú organizáciu spájanú s Vladislavom Pozdňakovom, ktorá sa vyznačuje radikálnymi mizogýnnymi a nacionalistickými postojmi. Pozdňakov však účasť na rozosielaní hrozieb poprel. Ani tento podpis preto zatiaľ nemožno považovať za dôkaz zodpovednosti konkrétnej organizácie.
Hybridná hrozba alebo vlna napodobňovania?
Niektorí predstavitelia a bezpečnostní experti už skôr vyslovili podozrenie, že opakované incidenty môžu byť súčasťou širšej kampane zameranej na destabilizáciu európskych krajín. V tejto súvislosti sa spomína najmä Rusko, ale ako možný aktér sa uvádza aj Irán. Zatiaľ však nie sú k dispozícii verejne potvrdené dôkazy, ktoré by umožňovali pripísať aktuálnu vlnu bombových hrozieb konkrétnemu štátu. Samotné opakovanie podobných útokov ani používanie ruského mena takúto zodpovednosť nedokazuje. Pri posudzovaní udalostí treba zároveň počítať s možnosťou, že jednotlivé incidenty nemajú jednotné riadenie. Časť z nich môžu spôsobovať jednotlivci, ktorí sa snažia vyvolať paniku, získať pozornosť alebo napodobňujú predchádzajúce útoky. Taliansky minister obrany Guido Crosetto upozornil, že popri možných aktivitách cudzích mocností treba brať do úvahy aj konanie ľudí, ktorí vyhľadávajú publicitu alebo sa snažia vyvolať chaos.
Aj bez skutočných výbušnín však môžu mať takéto hrozby závažné následky. Školy musia prerušiť vyučovanie, polícia a pyrotechnické jednotky vykonávajú kontroly, rodičia sa obávajú o bezpečnosť detí a verejné inštitúcie presúvajú svoje kapacity na preverovanie anonymných oznámení. Útočníkovi pritom na vyvolanie rozsiahlej reakcie môže stačiť niekoľko minút a obyčajný e-mail. Náklady na jeho odoslanie sú zanedbateľné v porovnaní s časom, personálom a finančnými prostriedkami, ktoré musia úrady vynaložiť na preverenie hrozby. Práve v tom spočíva jedna z hlavných charakteristík podobných hybridných operácií: ich cieľom nemusí byť fyzické ničenie, ale narušenie dôvery, vyvolanie neistoty a ochromenie bežného fungovania spoločnosti. Školy sú pritom mimoriadne citlivým cieľom, pretože prítomnosť detí si vyžaduje okamžitú reakciu a preventívne opatrenia. Aj nedôveryhodná správa tak môže vyvolať rozsiahly bezpečnostný zásah.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗