Číňania zaplavujú Európu hybridmi. Brusel totiž od budúceho roka dramaticky obmedzí ich dovoz
Čínsky vývoz plug-in hybridov medziročne vzrástol o 172 %. Automobilky sa snažia využiť posledné mesiace pred plánovaným zavedením obchodných kvót.
Čínske automobilky prudko zvyšujú vývoz hybridných automobilov do Európy. Jedným z dôvodov sú pripravované obchodné obmedzenia Európskej únie, ktoré majú výrazne znížiť dovoz hybridov a plug-in hybridov vyrobených v Číne. Výrobcovia preto využívajú obdobie pred ich zavedením, aby na európsky trh dostali čo najviac vozidiel a predzásobili sa.
Podľa analýzy spoločnosti Bernstein, ktorú citoval portál Automotive News Europe, vzrástol celosvetový vývoz čínskych plug-in hybridov v treťom štvrťroku 2026 medziročne o 172 percent. Export čisto elektrických automobilov sa zvýšil o 135 percent. Celkovo Čína za tri mesiace vyviezla 2,73 milióna osobných automobilov, čo predstavuje medziročný rast o 72 percent.
Európa sa pritom stala najväčším zahraničným odbytiskom osobných áut vyrobených v Číne. Vývoz na európsky trh v treťom štvrťroku vzrástol o 95 percent. Za prvých deväť mesiacov dosiahol export do EÚ približne 1,83 milióna vozidiel, medziročne o 87 percent viac.
Tieto údaje nezahŕňajú iba čínske automobilové značky. Započítavajú sa do nich všetky osobné vozidlá vyvezené z Číny vrátane modelov vyrábaných zahraničnými spoločnosťami, napríklad Teslou alebo Mini, aj keď druhá z nich veľa vody na trhu nenamúti.
Za zrýchlením exportu stoja najmä obchodné rokovania Bruselu s Pekingom. Obe strany dosiahli 9. októbra predbežnú dohodu o obmedzení dovozu hybridných automobilov. Podľa doterajších informácií by mohla kvóta pre vozidlá vyrobené v Číne predstavovať v prvom roku približne 350-tisíc kusov. V roku 2026 sa pritom očakáva dovoz až 800-tisíc hybridov. Ak sa tieto odhady potvrdia, prvý ročný limit by bol o viac než polovicu nižší.
Kvóta by sa mala následne každoročne zvyšovať o šesť percent. V roku 2030 by tak mohla dosiahnuť približne 417-tisíc vozidiel. Prvé dočasné obmedzenia sa pripravujú už na december 2026. Ich konečná podoba a termín zavedenia však zatiaľ nie sú právne potvrdené.
Dôležité je, že ochranné opatrenia sa v zásade musia vzťahovať aj na dovoz z ďalších krajín. Rozhodujúci pritom nebude pôvod značky, ale miesto výroby automobilu. Hybrid vyrobený čínskou značkou v Európskej únii preto do dovoznej kvóty nespadne.
Práve to zvyšuje význam európskych výrobných závodov. BYD dokončuje prípravy na produkciu osobných automobilov v maďarskom Segedíne. MG, patriace čínskemu koncernu SAIC, pripravuje továreň v španielskej Galícii s plánovaným spustením výroby v roku 2028. V tom istom roku má začať spoločná výroba Fordu a Geely v španielskej Valencii. Tamojší závod má vyrábať okrem automobilov Ford aj dva elektrické modely Geely.
Rozsah čínskej expanzie ukazujú aj európske registrácie. Podľa spoločnosti Dataforce sa v EÚ za prvých deväť mesiacov zaregistrovalo 411 479 klasických hybridov a plug-in hybridov čínskych značiek, medziročne o 191 percent viac.
Samotné plug-in hybridy zaznamenali rast o 218 percent na 232 563 vozidiel. Najpredávanejším modelom tejto kategórie bol BYD Seal U DM-i so 74 109 registráciami.
Čínski exportéri zároveň čelia ďalšej zmene. Peking od 1. apríla 2027 zníži sadzbu vrátenia dane z pridanej hodnoty pri vývoze vozidiel s alternatívnym pohonom z 13 na 9 percent. Tým sa zvýši tlak na ich exportné marže.
Nové európske obmedzenia sa nebudú vzťahovať na čisto elektrické automobily. Tie už od októbra 2024 podliehajú dodatočným antisubvenčným clám, ktoré môžu podľa výrobcu dosiahnuť až 35,3 percenta nad rámec štandardného desaťpercentného dovozného cla.
Pre európsky automobilový priemysel môže mať pripravovaná regulácia dva dôsledky. Obmedzenie dovozu zníži konkurenčný tlak na domácich výrobcov, zároveň však môže urýchliť presun čínskej výroby priamo do Európy. Čínske automobilky sa tak namiesto ústupu z trhu postupne menia na výrobcov, ktorí budú svoje vozidlá montovať priamo na európskom území.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗