Európski vojaci sa pripravujú na Ukrajinu. Tisíce mužov sa dali do pohybu
V Poľsku sa začalo rozsiahle vojenské cvičenie Koalicja 26.2, na ktorom európske armády preverujú pripravenosť na možné vyslanie mnohonárodných síl na Ukrajinu po skončení vojny s Ruskom. Manévre pod vedením Veľkej Británie a Francúzska zahŕňajú tisíce vojakov, bojové lietadlá aj bezpilotné systémy. Prípravy pokračujú napriek tomu, že najnovšie mierové rokovania v Abú Zabí zatiaľ nepriniesli dohodu o prímerí. Moskva zároveň opakovane varuje, že zahraničné jednotky na ukrajinskom území by považovala za legitímne vojenské ciele.
Archívna fotografia z cvičenia francúzskych vojakov.
Cvičenie prebieha od 9. do 22. novembra 2026, pričom jeho hlavná časť sa uskutočňuje na juhovýchode Poľska vo vojenskom výcvikovom priestore Nowa Dęba. Ďalšie aktivity sa konajú vo Francúzsku a Turecku. Ide o prvé veľké spoločné manévre mnohonárodných síl Multinational Force-Ukraine (MNF-U), ktoré vznikli ako vojenská zložka takzvanej Koalície ochotných.
Britské a francúzske ministerstvá obrany uvádzajú účasť približne 2 800 vojakov z 11 krajín. Poľské ministerstvo obrany však do celkového rozsahu cvičenia započítava aj takmer 2 000 ďalších príslušníkov vlastných ozbrojených síl, čím počet účastníkov dosahuje približne 4 800. Americké jednotky sa na manévroch nezúčastňujú.
Video
Drony, vrtuľníky aj sučka Cobra. Španieli ukázali na Lešti, ako vyzerá cvičenie BETA II-26
Zdroj: Pravda
Poľsko preveruje schopnosť rýchlo presúvať spojenecké jednotky
Hlavným cieľom cvičenia nie je vedenie bojových operácií, ale preverenie schopnosti viacerých európskych armád vytvoriť, premiestniť a dlhodobo zásobovať spoločné vojenské zoskupenie.
Kľúčovú úlohu pritom zohráva Poľsko, ktoré zabezpečuje logistickú podporu zahraničných kontingentov. Na tento účel zriadilo Veliteľstvo podpory koaličných síl, zodpovedné za ubytovanie, stravovanie, zásobovanie palivom, zdravotnícku starostlivosť, údržbu techniky a využívanie vojenskej aj civilnej infraštruktúry.
Podľa poľského ministerstva obrany je podstatou manévrov preverenie systému Reception, Staging and Onward Movement (RSOM), teda prijímania, zhromažďovania a následného presunu jednotiek. Zahraniční vojaci prichádzajú do Poľska pozemnou, leteckou a námornou dopravou. Po zhromaždení sa presúvajú po železnici a cestách do výcvikového priestoru Nowa Dęba, kde nacvičujú spoločné operácie.
Súčasťou výcviku je aj koordinácia velenia, zabezpečenie spojenia, opravy vojenskej techniky a ochrana jednotiek pred prípadným napadnutím. Účasť na cvičení potvrdili Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Litva, Holandsko, Poľsko, Španielsko, Švédsko, Turecko a Veľká Británia.
Na 20. novembra poľské ministerstvo obrany naplánovalo oficiálnu ukážku pripravenosti mnohonárodných síl. V priestore Nowa Dęba majú vojaci predviesť presuny, logistické a zdravotnícke zabezpečenie, opravy techniky a spoluprácu národných kontingentov. Program má zahŕňať aj prelet vojenských lietadiel.
Do manévrov sa zapojili stíhačky F-35 aj drony
Najväčší zahraničný kontingent poskytuje Francúzsko, ktoré podľa agentúry AFP vyslalo približne 1 100 vojakov. Veľká Británia nasadila 300 príslušníkov ozbrojených síl vrátane vojakov 7. brigády britskej armády, známej pod prezývkou Desert Rats.
Britské kráľovské letectvo RAF sa zúčastňuje so stíhačkami Eurofighter Typhoon a tankovacím lietadlom Voyager. Ich úlohou je simulovať letecké operácie, ktorými by spojenci mohli po skončení vojny prispieť k bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru a obnoveniu civilnej leteckej dopravy.
Holandské ministerstvo obrany 9. novembra potvrdilo účasť niekoľkých stoviek vojakov a stíhačiek piatej generácie F-35 Lightning II. Najväčšiu časť holandského kontingentu tvoria príslušníci pozemných síl. Haag poskytuje aj podporný personál a štábnych špecialistov.
Dôležitou súčasťou výcviku je tiež využívanie bezpilotných prostriedkov a obrana proti dronom.
Francúzska armáda plánuje nasadiť jednotku vybavenú približne 50 dronmi krátkeho dosahu. Podľa náčelníka štábu francúzskych pozemných síl generála Jacquesa de Montgrosa ide o druhú takúto jednotku po kontingente vyslanom do Rumunska. Na cvičení sa majú preverovať aj prostriedky určené na boj proti bezpilotným lietadlám.
Francúzsky generál Armel Dirou, ktorý sa podieľa na vedení manévrov spoločne s britským generálporučíkom Tomom Batemanom, zdôraznil, že cieľom nie je demonštrácia útočnej sily.
Podľa jeho vyjadrenia sa v Poľsku počíta predovšetkým s ľahšou vojenskou technikou. Ťažké zbraňové systémy vrátane tankov sa na cvičení nemajú zúčastniť. Pozornosť sa sústreďuje na logistiku, spoluprácu jednotlivých armád, prostriedky sebaobrany a schopnosť jednotiek pôsobiť pod spoločným velením.
Turecko pripravuje námornú zložku budúcej misie
Kým pozemná časť cvičenia prebieha najmä v Poľsku, Turecko zabezpečuje z Istanbulu prípravu námornej zložky MNF-U. Ankara pritom nevysiela vlastných vojakov do poľského výcvikového priestoru.
Turecké sily vedú štábne simulačné cvičenie zamerané na plánovanie odmínovacích operácií v Čiernom mori. Ich cieľom by bolo po skončení vojny odstrániť nebezpečenstvo námorných mín a vytvoriť podmienky na bezpečné obnovenie obchodnej plavby do ukrajinských prístavov.
Námorné aktivity sú súčasťou širšieho zámeru obnoviť hospodárske fungovanie Ukrajiny. Podľa britského ministerstva obrany by mnohonárodné sily mali prispieť nielen k posilneniu ukrajinskej armády, ale aj k vytvoreniu bezpečnejších podmienok pre leteckú a námornú dopravu.
Mnohonárodné sily nebudú pod velením NATO
Pripravovaná MNF-U predstavuje vojenskú zložku Koalície ochotných, ktorú iniciovali Veľká Británia a Francúzsko v roku 2025. Podľa britského ministerstva obrany sa k vojenským príspevkom pre tieto sily doteraz zaviazalo 24 krajín.
MNF-U bola formálne ustanovená v januári 2026 na základe deklarácie podpísanej predstaviteľmi Veľkej Británie, Francúzska a Ukrajiny. Francúzske ministerstvo obrany uvádza, že operačnú pripravenosť dosiahla v júli 2026.
Velenie zabezpečuje spoločné francúzsko-britské operačné veliteľstvo v Paríži, ktoré vedie britský generálporučík Tom Bateman. Do konca roka 2026 sa má veliteľstvo presunúť do Veľkej Británie.
„Toto cvičenie ukáže, že mnohonárodné sily pre Ukrajinu predstavujú skutočné, schopné a rýchlo nasaditeľné jednotky, ktoré sú dôkazom vážneho záväzku krajín Koalície ochotných voči dlhodobej stabilite a bezpečnosti Ukrajiny,“ uviedol Bateman vo vyhlásení britského ministerstva obrany.
Budúca misia by sa však zásadne odlišovala od tradičných mierových operácií. Jej úlohou nebude monitorovať prímerie ani pôsobiť ako mierová jednotka pod velením NATO.
Po prípadnom skončení bojov by sa MNF-U sústredila na výcvik ukrajinských vojakov, obnovu bojových schopností armády, dopĺňanie vojenského vybavenia a ďalšie opatrenia, ktoré majú znížiť riziko novej ruskej agresie. Súčasťou jej pôsobenia by podľa plánov mohli byť aj opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry.
Nasadenie na ukrajinskom území je podmienené ukončením bojov, splnením nevyhnutných politických a vojenských podmienok a pozvaním ukrajinskej vlády.
Samotná účasť na cvičení pritom neznamená automatický záväzok vyslať vojakov na Ukrajinu. Výslovne na to upozornilo holandské ministerstvo obrany, podľa ktorého by prípadné nasadenie holandských jednotiek podliehalo samostatnému politickému rozhodnutiu.
Poľsko už oznámilo, že bude po skončení konfliktu zabezpečovať logistickú podporu a presuny jednotiek, vlastných vojakov však na ukrajinské územie vyslať neplánuje.
Rusko odmieta zahraničných vojakov na Ukrajine
Prípravy európskych armád sa stretli s ostrou kritikou Moskvy.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 7. novembra vyhlásila, že prítomnosť zahraničných vojenských kontingentov na Ukrajine je pre Rusko neprijateľná bez ohľadu na formát ich nasadenia.
Zároveň varovala, že Moskva by takéto jednotky považovala za legitímne vojenské ciele. Veľkú Britániu a Francúzsko obvinila zo snahy využiť mnohonárodné sily na pokračovanie konfrontácie s Ruskom.
„Opätovne zdôrazňujeme, že rozmiestnenie zahraničných vojenských kontingentov na Ukrajine je kategoricky neprijateľné, či už pod záštitou takzvanej Koalície ochotných, alebo akéhokoľvek iného zoskupenia,“ uviedla Zacharovová.
Podľa ruskej diplomacie by takéto nasadenie znamenalo ďalšie zapojenie európskych členských štátov NATO do konfliktu.
Rokovania v Abú Zabí priniesli dohodu o výmene zajatcov, nie o prímerí
Vojenské cvičenie sa uskutočňuje v čase obnovených diplomatických rokovaní o ukončení rusko-ukrajinskej vojny.
V Abú Zabí sa 9. a 11. novembra stretli zástupcovia Spojených štátov, Ruska a Ukrajiny. Išlo o prvé rokovania v tomto trojstrannom formáte od februára 2026.
Podľa agentúry Reuters sa delegáciám podarilo dosiahnuť predbežnú dohodu o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov. Zásadný prielom v otázkach územia a podmienok ukončenia vojny však rokovania nepriniesli.
Americký vyjednávač Jared Kushner označil stretnutie za prvý pozitívny krok, zároveň však upozornil na pretrvávajúcu nedôveru medzi stranami. Jedným z hlavných problémov zostáva ruská požiadavka, aby sa Ukrajina vzdala celého Donbasu, ktorú Kyjev odmieta.
Ruský vyjednávač Vladimir Medinskij po rokovaniach uviedol, že medzi Moskvou a Washingtonom existuje zhoda v niektorých otázkach, no v ďalších pretrvávajú rozdiely. Za jednu z hlavných tém označil budúce bezpečnostné usporiadanie Európy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôrazňuje, že budúca dohoda musí obsahovať spoľahlivé bezpečnostné záruky, ktoré zabránia opakovaniu ruskej agresie.
„Mier nemá alternatívu a povojnové bezpečnostné záruky musia byť skutočne železné,“ uviedol Zelenskyj 4. novembra po rozhovore s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.
Koľko vojakov by Európa potrebovala na zabezpečenie Ukrajiny?
Napriek pokračujúcim prípravám zostáva konečná veľkosť mnohonárodných síl neznáma.
Veľká Británia a Francúzsko už podľa Defense News deklarovali pripravenosť poskytnúť na prípadnú budúcu misiu približne po 5 000 vojakov. Rozsah skutočného nasadenia však bude závisieť od jeho úloh, politických rozhodnutí jednotlivých krajín a podmienok prípadnej mierovej dohody.
Londýnsky Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS) v analýze z marca 2025 posudzoval tri možné varianty európskej vojenskej prítomnosti na Ukrajine. Najmenší počítal s približne 10-tisíc vojakmi pozemných síl, stredný s 25-tisíc a najrozsiahlejší so 60-tisíc až 100-tisíc príslušníkmi pozemného vojska.
Podľa IISS by menšie zoskupenie malo obmedzené možnosti viesť bojové operácie vysokej intenzity a jeho odstrašujúci účinok by spočíval predovšetkým v samotnej prítomnosti zahraničných jednotiek. Väčšie sily by dokázali poskytnúť účinnejšiu ochranu, vyžadovali by však výrazne rozsiahlejšie logistické zabezpečenie, pravidelné striedanie personálu a dostatočné spravodajské a letecké kapacity.
Analytici upozornili aj na závislosť Európy od niektorých amerických vojenských schopností, najmä v oblasti strategického spravodajstva, prieskumu a podpory rozsiahlejších operácií.
Na neistotu budúcich bezpečnostných záruk upozornil 10. novembra aj Eric Ciaramella v komentári publikovanom britským think-tankom Royal United Services Institute (RUSI).
Podľa jeho hodnotenia zostáva uskutočnenie povojnovej vojenskej misie neisté vzhľadom na požadované politické a bezpečnostné podmienky vrátane otázky americkej podpory a postoja Ruska.
Ciaramella preto považuje za dôležité, aby západné krajiny poskytli Ukrajine dlhodobú a právne zakotvenú podporu pri budovaní vlastnej obrany. Takýto systém by podľa neho mal zabezpečiť stabilné dodávky zbraní, vojenský výcvik, spravodajskú spoluprácu a rozvoj ukrajinského obranného priemyslu najmenej na desať rokov po skončení vojny.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗