Ruská protivzdušná obrana mohla pri útoku na Usť-Lugu zostreliť tri vlastné vrtuľníky
Podľa portálu The Insider Rusko od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu stratilo v dôsledku podobných incidentov najmenej šesť vrtuľníkov Ka-52. Zrejme išlo o tzv. priateľskú paľbu.
Ruská armáda mohla počas odrážania rozsiahleho ukrajinského útoku bezpilotných lietadiel na Leningradskú oblasť prísť až o tri vlastné vrtuľníky. Podľa viacerých ruských provojnových telegramových kanálov mali pri incidente zahynúť aj tri skúsené posádky, celkovo sedem vojakov. Jednou z možných príčin strát je pritom paľba vlastnej protivzdušnej obrany. O možných stratách informoval najskôr provojnový kanál „Vojenský informátor“ (Vojennyj osvedomiteľ). Podľa predbežných údajov mal byť zničený prieskumno-útočný vrtuľník Ka-52 Aligátor spolu s posádkou a viacúčelový vrtuľník Mi-8. Autor neskôr doplnil, že celkový počet stratených strojov môže dosahovať tri. „O príčinách nie sú žiadne informácie – buď ide o zrážku, alebo o paľbu do vlastných radov. Ak platí to druhé, potom súčinnosť letectva a protivzdušnej obrany zostáva naďalej na veľmi nízkej úrovni,“ uviedol kanál.
Správy o troch stratených vrtuľníkoch priniesol aj telegramový kanál „Vojevoda vysiela“ (Vojevoda veščajet). Podľa jeho tvrdenia zahynuli tri skúsené posádky, spolu sedem príslušníkov ruských ozbrojených síl. Konkrétne typy lietajúcich strojov ani okolnosti ich straty však nespresnil. Ďalší provojnový kanál „Ja a môj priateľ vrtuľník“ (Ja i moj drug vertoľot) zverejnil básne venované padlým letcom a čiernobielu fotografiu vrtuľníkov Mi-8 a Ka-52. Kanál „Na hrane“ (Na predele) zasa publikoval fotografiu Ka-52 s odkazom, že padlých pilotov už nemožno vrátiť. O úmrtí vojenských letcov nepriamo informoval aj známy ruský letecký kanál „Fighterbomber“, ktorý uviedol, že obrana vzdušného priestoru nad Petrohradom a Leningradskou oblasťou vyšla Rusko mimoriadne draho. Príspevok sprevádzal čierny štvorec s dátumom, bez ďalších podrobností. Ukrajinský monitorovací kanál Exilenova+ následne informoval o strate najmenej jedného ruského vrtuľníka Ka-52.
Incident vyvoláva otázky aj vzhľadom na predchádzajúce prípady takzvanej paľby do vlastných radov. Začiatkom októbra ruská protivzdušná obrana omylom zostrelila vlastný vrtuľník Mi-8 vo Voronežskej oblasti. Podľa vtedajších informácií médií a provojnových telegramových kanálov zahynuli traja členovia jeho posádky. Podľa portálu The Insider Rusko od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu stratilo v dôsledku podobných incidentov najmenej šesť vrtuľníkov Ka-52. Vrtuľníky pritom zohrávajú významnú úlohu pri obrane proti diaľkovým bezpilotným lietadlám. Vďaka mobilite dokážu zasahovať aj v smeroch, ktoré sú pre pozemné systémy protivzdušnej obrany ťažšie dostupné. Na ničenie dronov môžu využívať palubné kanóny, guľomety či ďalšie zbraňové systémy. Ich nasadenie však zároveň zvyšuje riziko nebezpečných situácií, najmä ak letectvo a protivzdušná obrana nedokážu dostatočne koordinovať svoju činnosť.
Útok na Leningradskú oblasť v noci na 11. novembra bol podľa agentúry TASS najrozsiahlejším od začiatku roka. Gubernátor regiónu Alexander Drozdenko uviedol, že nad územím oblasti bolo zničených približne 150 bezpilotných lietadiel. V dôsledku útoku začal horieť prístav Usť-Luga, jeden z najväčších ruských prístavov v Baltskom mori. Ruské úrady oficiálne informovali o troch zranených pracovníkoch prístavu. Presný rozsah strát ruskej vojenskej leteckej techniky ani príčina incidentu zatiaľ nie sú známe. Ministerstvo obrany Ruskej federácie správy o možnom zostrelení vlastných vrtuľníkov nekomentovalo. Informácie o troch stratených strojoch a siedmich mŕtvych letcoch preto naďalej vychádzajú predovšetkým z tvrdení ruských provojnových telegramových kanálov a neboli nezávisle potvrdené.
Ukrajinské drony zasiahli ruskú raketovú loď v Baltskom mori. Po útoku horí aj strategický ropný prístav
Ukrajinské bezpilotné lietadlá počas rozsiahleho nočného útoku na Leningradskú oblasť zasiahli okrem strategickej prístavnej a ropnej infraštruktúry aj ruskú malú raketovú loď Naro-Fominsk vo Fínskom zálive. Plavidlo je nosičom striel s plochou dráhou letu Kalibr a Onyx, ktoré ruská armáda využíva na útoky proti Ukrajine. Informáciu najskôr priniesol ruský telegramový kanál "Nahnevaný námorník" (Zloj morjačok), neskôr ju potvrdila Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). Podľa dostupných informácií sa loď v čase útoku nachádzala neďaleko ostrova Gogland, približne 180 kilometrov západne od Petrohradu. Napriek zásahu údajne zostala pojazdná a zamierila smerom ku Kronštadtu. Rozsah poškodenia zatiaľ nie je známy. Ruský telegramový kanál zároveň informoval o mŕtvych a zranených v súvislosti s útokom, ich presný počet však neuviedol. Naro-Fominsk patrí do projektu Bujan-M a je jedenástym plavidlom tejto triedy. Na vodu ju spustili koncom roka 2022. Ide o malé raketové plavidlo vybavené odpaľovacími zariadeniami pre strely Kalibr a Oniks. Rusko tieto zbrane od začiatku rozsiahlej invázie pravidelne používa pri raketových útokoch na ukrajinské mestá, energetickú infraštruktúru a ďalšie strategické ciele.
Zásah strategického ropného uzla a rozsiahle požiare
SBU zároveň potvrdila útok na prístav Usť-Luga, ktorý patrí medzi najdôležitejšie ruské exportné centrá na pobreží Baltského mora. Operáciu v noci na 11. novembra uskutočnila v spolupráci s ďalšími zložkami ukrajinských Obranných síl. Cieľom boli objekty prístavnej, ropnej a dopravnej infraštruktúry v Leningradskej oblasti. Podľa ukrajinskej bezpečnostnej služby zasiahli bezpilotné lietadlá v termináli Novatek-Usť-Luga niekoľko zásobníkov s kapacitou po 30-tisíc ton. V dôsledku zásahov došlo aj k úniku ropných produktov. Ďalšie škody zaznamenali v termináli Usť-Luga Oil, kde bolo poškodených viacero zásobníkov a vypukol rozsiahly požiar. Požiare hlásili aj v termináli akciovej spoločnosti Faktor a na železničnej stanici Lužskaja. Podľa dostupných informácií utrpeli škody najmä zásobníkové parky, prečerpávacie stanice, potrubia a zariadenia určené na prekládku ropy a ropných produktov. Na zasiahnutých miestach pokračovali hasičské a záchranné práce. Ukrajinská bezpečnostná služba uviedla, že súčasťou operácie bolo aj zasiahnutie raketovej lode Naro-Fominsk. Zároveň preveruje informácie o zničení ruských bojových vrtuľníkov, ktoré mali byť zasiahnuté počas pokusu o odrazenie ukrajinského dronového útoku.
Prístav Usť-Luga predstavuje pre ruskú ekonomiku mimoriadne dôležitý strategický bod. Nachádza sa v Leningradskej oblasti na pobreží Baltského mora a patrí medzi najväčšie námorné exportné uzly Ruskej federácie. Prepravuje sa cez neho ropa, ropné produkty, uhlie, hnojivá a ďalšie komodity. Jeho význam spočíva predovšetkým vo vývoze energetických surovín na zahraničné trhy. Rozsah ukrajinského útoku tak naznačuje, že jeho cieľom nebolo iba poškodenie vojenskej techniky, ale aj narušenie ruskej logistickej a energetickej infraštruktúry. Zasiahnutie raketovej lode určenej na odpaľovanie striel Kalibr a poškodenie jedného z hlavných ruských ropných exportných terminálov predstavujú zásah do dvoch dôležitých oblastí ruského vojenského a ekonomického zázemia.
Rusi posielajú pri Orichive nových vojakov do útoku „z pochodu“. Dezorientovaní pešiaci blúdia a stávajú sa ľahkým cieľom ukrajinských dronov
Ruské jednotky na Orichivskom smere v Záporožskej oblasti zintenzívnili útočné operácie a neustále menia svoju taktiku. Do bojov nasadzujú čoraz viac malých pechotných skupín, zvyšujú počet útokov pomocou FPV dronov a intenzívnejšie využívajú riadené letecké bomby. Ukrajinskí obrancovia zároveň upozorňujú na nezvyčajný spôsob nasadzovania ruskej pechoty: nových vojakov posielajú do útokov prakticky okamžite po príchode na front. O aktuálnej situácii informoval v televíznom vysielaní Armija TV Dmytro Pelych, náčelník oddelenia komunikácie 118. samostatnej mechanizovanej brigády. Podľa jeho slov ruské jednotky vykonávajú infiltračné operácie takmer nepretržite a snažia sa postupovať aj počas dňa. Na bojisko pritom prichádzajú nové skupiny vojakov, ktoré podľa ukrajinského dôstojníka nemajú dostatočnú orientáciu v teréne ani prehľad o situácii. „Nepriateľ vykonáva svoje infiltračné akcie prakticky nepretržite. Dokonca aj cez deň sa snažia nejakým spôsobom postúpiť ďalej. Pritom vidíme, že ide o úplne nových ľudí, ktorých posielajú do útokov priamo z pochodu. Preto sú dezorientovaní, nechápu, kam majú ísť, a blúdia. To nám umožňuje ľahšie ich zasahovať našimi dronmi,“ uviedol Pelych.
Orichiv, Ukrajina 10. novembra 2026 podľa DeepState
Rusi zvyšujú počet leteckých útokov
Okrem intenzívnejšieho nasadzovania pechoty zaznamenávajú ukrajinskí vojaci aj zmeny v ruskej taktike vzdušných útokov. Výrazne sa zvýšilo používanie riadených leteckých bômb (KAB), ktorých ruské letectvo podľa Pelycha zhadzuje približne 12 až 30 denne. Tieto zbrane predstavujú vážnu hrozbu pre ukrajinské pozície a obrannú infraštruktúru. Na Orichivskom smere sa zároveň objavili špecializované skupiny ruských operátorov bezpilotných lietadiel, ktoré sa venujú diaľkovému mínovaniu územia pomocou FPV dronov. Ich úlohou je rozmiestňovať výbušné zariadenia na miestach, kadiaľ sa pohybujú ukrajinskí vojaci a zásobovacie jednotky. Spočiatku Rusi používali predovšetkým takzvané „lupienky“, teda malé protipechotné míny. V súčasnosti však podľa ukrajinského dôstojníka nasadzujú aj väčšie výbušné zariadenia, ktoré maskujú ako konáre alebo iné predmety bežne sa vyskytujúce v teréne. Takéto maskovanie výrazne sťažuje ich včasné odhalenie.
Drony Molnija využívajú ako nosiče ďalších bezpilotných lietadiel
Ďalšou zmenou je rastúce využívanie ruských dronov Molnija, ktoré už neslúžia iba na priame útoky. Ruské jednotky ich začali používať aj ako materské nosiče, na ktorých prepravujú po jednom menšom FPV drone. Ten následne vypúšťajú na útoky proti ukrajinským logistickým trasám a zásobovacím jednotkám hlboko v tyle. „Zvýšil sa aj počet dronov Molnija, ktoré nepriateľ využíva tiež ako materské nosiče. Na nich prepravuje po jednom FPV drone na zasahovanie našej logistiky hlboko v tyle,“ vysvetlil Pelych. Vývoj na Orichivskom smere tak podľa ukrajinských obrancov ukazuje, že ruská armáda kombinuje nepretržité infiltračné pokusy malých pechotných skupín s intenzívnejším využívaním letectva a bezpilotných systémov. Popri priamych útokoch sa čoraz viac zameriava aj na narúšanie ukrajinského zásobovania a pohybu jednotiek v zázemí.
Počas minulého dňa, 12. novembra 2026, bolo na frontovej línii zaznamenaných 167 bojových stretov medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi. Oznámili to Ozbrojené sily Ukrajiny. „Včera protivník uskutočnil 84 leteckých úderov, počas ktorých zhodil 238 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 7 137 samovražedných dronov a vykonali 2 371 delostreleckých ostreľovaní obývaných oblastí a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho deväť s použitím salvových raketometov,“ uvádza sa vo vyhlásení. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 616 330 (včera o 2 150) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany v noci na 12. novembra 2026 zneškodnili 89 dronov, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu. Protivník zaútočil balistickými raketami, protilodnými strelami Zirkon a 123 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed (z nich 73 bolo prúdových). Informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. „Zaznamenali sme zásahy nepriateľských prostriedkov vzdušného napadnutia na 17 lokalitách, ako aj dopad zostrelených cieľov (trosiek) na 18 lokalitách. Niekoľko útočných bezpilotných lietadiel je ešte vo vzduchu, bojová činnosť pokračuje!“ uvádza sa v správe.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗