Menopauza ako varovný signál? Zmeny v krvi môžu napovedať, komu hrozí demencia

Čo sa deje v ženskom tele počas menopauzy? Krv odhaľuje zmeny, ktoré môžu súvisieť so starnutím mozgu.

Ilustračné foto.

Menopauza nie je iba koncom reprodukčného obdobia ženy. Ide o rozsiahlu biologickú premenu, ktorá zasahuje celý organizmus a môže ovplyvňovať aj zdravie mozgu v neskoršom veku.

Nový výskum poukázal na zmeny v hladinách 16 molekúl v krvi, ktoré súvisia so starnutím mozgu a rizikom demencie. V budúcnosti by mohli pomôcť pri včasnom odhaľovaní zvýšeného rizika Alzheimerovej choroby.

Video

Ako zvládnuť emócie v menopauze

Výskumný tím z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare (UCSB), Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF) a ďalších medzinárodných pracovísk skúmal, čo sa deje v ženskom organizme počas menopauzy na molekulárnej úrovni.

„Menopauza nie je izolovanou reprodukčnou udalosťou. Je to biologická premena celého tela,“ vysvetlila Emily Jacobsová, profesorka psychologických a mozgových vied na UCSB. Podľa nej sa teraz podarilo zachytiť molekulárny odtlačok tejto premeny v krvi a skúmať, ako súvisí so zdravím mozgu o niekoľko desaťročí neskôr.

Výskumníci pomocou pokročilých proteomických technológií analyzovali tisíce bielkovín v krvi žien pred menopauzou, počas nej aj po jej skončení. Využili údaje z projektu Healthy Aging Study, ktorý sa zameriava na fungovanie mozgu a kognitívne schopnosti ľudí v strednom veku.

Identifikovali skupinu bielkovín, ktorých hladiny sa počas menopauzálneho prechodu menia. Ide okrem iného o molekuly zapojené do zápalových procesov, činnosti nervových buniek a procesov spájaných s Alzheimerovou chorobou.

Osobitnú pozornosť vzbudilo 16 molekúl, ktorých hladiny sa zvyšovali a ktoré sa v predchádzajúcich výskumoch spájali so starnutím mozgu a rizikom demencie.

Zaujímavé je, že tieto zmeny súviseli výraznejšie s tým, v akej fáze menopauzy sa žena nachádzala, než s jej presným vekom. Naznačuje to, že za časťou biologických zmien nemusí byť iba prirodzené starnutie, ale aj samotný menopauzálny prechod.

Zistenia následne potvrdili aj analýzou údajov z britskej databázy UK Biobank, ktorá zahŕňala viac ako 2 800 žien. Aj v nej sa menopauza spájala s molekulárnymi znakmi zrýchleného starnutia vo viacerých orgánových systémoch.

V ďalšej fáze sa tím zameral na to, či tieto biologické zmeny súvisia so zdravím mozgu v staršom veku. Analyzoval údaje zo štyroch nezávislých skupín, ktoré spolu zahŕňali takmer 12-tisíc starších žien.

Výsledky ukázali, že ženy s vyššími hladinami sledovaných rizikových bielkovín mali častejšie horšie výsledky v testoch kognitívnych schopností. V najväčšej skúmanej skupine sa tento molekulárny profil spájal aj s mierne vyšším rizikom rozvoja Alzheimerovej demencie v nasledujúcich 16 rokoch.

Výskumníci však zdôrazňujú, že samotná prítomnosť týchto molekúl neznamená, že žena ochorie na demenciu. Rovnako sa zatiaľ nedá jednoznačne určiť, aký klinický význam majú jednotlivé zmeny bielkovín zachytené už v strednom veku.

Jedným z dlhodobých cieľov výskumu je vyvinúť krvný test, ktorý by dokázal upozorniť na zvýšené riziko demencie ešte pred objavením sa výraznejších príznakov. Fungovať by mohol podobne ako meranie cholesterolu, ktoré pomáha odhadovať riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Lekári by tak mohli včas identifikovať ľudí, ktorým by v strednom veku mohli prospieť preventívne opatrenia a cielenejšia starostlivosť.

„Stredný vek je kľúčovým obdobím pre ženy aj mužov. Práve vtedy môžeme ovplyvniť, či bude mozog v neskoršom živote odolnejší, alebo zraniteľnejší voči demencii. U žien môže byť menopauza mimoriadne dôležitým obdobím na zásah,“ uviedla spoluautorka štúdie Kaitlin Casaletto z UCSF.

Zároveň upozornila, že výsledky neznamenajú, že menopauza spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Väčšina žien týmto ochorením nikdy neochorie a význam jednotlivých molekulárnych zmien zatiaľ nie je dostatočne objasnený.

Na presnejšie pochopenie súvislostí budú potrebné dlhodobé výskumy, ktoré budú sledovať tie isté ženy počas celého menopauzálneho prechodu. Výskumníci chcú zistiť, ako sa v priebehu času menia hormóny, hladiny bielkovín, zdravotné ťažkosti aj fungovanie mozgu.

Tím z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare preto v spolupráci s ďalšími pracoviskami pripravuje projekt Longitudinal Menopause Project. Jeho cieľom bude podrobnejšie preskúmať biologické zmeny spojené s menopauzou a ich dlhodobé dôsledky.

Podľa Emily Jacobsovej ženy strávia približne tretinu života po menopauze, no o biologických mechanizmoch, ktoré spájajú toto obdobie so zdravím mozgu v starobe, sa stále vie pomerne málo.

Nové zistenia tak otvárajú priestor na lepšie pochopenie toho, prečo niektoré ženy starnú kognitívne zdravšie než iné a u koho by mohla včasná prevencia priniesť najväčší úžitok.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅