Mladá Slovenka skúmala riziko Alzheimerovej choroby. Výsledky ukázali, že drahé vyšetrenia nemusia byť kľúčové
Slovenská výskumníčka Martina Billichová sa podieľala na medzinárodnej štúdii zameranej na skoré riziko porúch pamäti. Pomocou AI a štatistických modelov skúmala, ktoré zdravotné údaje prinášajú najpresnejšie predpovede. Jej zistenia naznačujú, že jednoduchšie vyšetrenia môžu mať väčší význam.
Ilustračné foto.
Problémy s pamäťou sa nemusia začať až vo chvíli, keď človek čelí vážnemu ochoreniu. Niektoré zmeny sa objavujú oveľa skôr a ich včasné rozpoznanie môže pomôcť pri ďalšom sledovaní zdravotného stavu. Dokážu však lekári odhadnúť riziko zhoršovania pamäti aj bez nákladných vyšetrení mozgu? Odpoveď hľadala slovenská výskumníčka, ktorá pri analýze využila aj umelú inteligenciu.
Martina Billichová z Fakulty informatiky a informačných technológií STU sa zamerala na poruchu pamäti, ktorá môže predchádzať Alzheimerovej chorobe. Výsledky jej výskumu priniesli prekvapivé zistenie: magnetická rezonancia zlepšila odhad rizika iba približne o jeden percentuálny bod. Väčšinu dôležitých informácií pritom poskytli údaje z bežných zdravotných vyšetrení.
Umelá inteligencia skúmala riziko porúch pamäti
Martina Billichová sa vo výskume zamerala na amnestickú miernu kognitívnu poruchu (aMCI). Tento stav sa prejavuje zhoršením pamäti a v niektorých prípadoch môže predchádzať Alzheimerovej chorobe.
Na výskume spolupracovali aj vedci z britskej Liverpool John Moores University. Tím využil americkú databázu National Alzheimer’s Coordinating Center, ktorá obsahovala údaje o 1 193 účastníkoch. Medián dĺžky ich sledovania presiahol sedem rokov, pričom u 240 ľudí sa počas tohto obdobia objavila skúmaná porucha.
Výskumníci pomocou matematických modelov zisťovali, ako sa riziko mení v čase. Porovnali tradičnú štatistickú metódu s pokročilejšími algoritmami strojového učenia.
Dôležité informácie poskytli aj bežné vyšetrenia
Výsledky naznačili, že väčšie a lepšie zachované oblasti mozgu súvisiace s pamäťou sprevádzalo nižšie riziko vzniku aMCI. Snímky z magnetickej rezonancie však priniesli len malé zlepšenie predpovedí, približne o jeden percentuálny bod.
Pri hodnotení rizika zohrávali významnú úlohu vek, dosiahnuté vzdelanie a výsledky jednoduchých zdravotných testov. Zaujímavé bolo aj porovnanie výpočtových postupov. Jednoduchší štatistický model dosiahol podobnú úspešnosť ako zložitejšie systémy umelej inteligencie.
Zistenia otvárajú priestor na efektívnejšie využívanie zdravotníckych vyšetrení. Lekári by v budúcnosti mohli magnetickú rezonanciu uprednostniť najmä pri pacientoch s nejasnými výsledkami alebo začínajúcimi problémami s pamäťou.
Štúdia vyšla v časopise BMC Medical Informatics and Decision Making. Autori však upozorňujú, že pred praktickým využitím potrebujú výsledky overiť na ďalších nezávislých skupinách pacientov. Výskum zatiaľ nepredstavuje diagnostický test na Alzheimerovu chorobu, ale skúma možnosti skoršieho odhadu rizika poruchy, ktorá jej môže predchádzať.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗