Historické mýty a politické zákulisie: Krym a mýtus o Chruščovovom dare - bolo to z rozmaru či po poháriku vodky?

Keď sa v súčasnosti debatuje o pripojení Krymu k Ukrajine v roku 1954, v verejnom priestore často zaznieva zjednodušený naratív, že sovietsky líder Nikita Chruščov „daroval“ polostrov Kyjevu z rozmaru či po poháriku vodky.

Ako však odznelo v relácii Maroša Košíka Defense News, historická realita bola úplne iná – išlo o chladný kalkul, ekonomickú nutnosť a kolektívne rozhodnutie vtedajšieho politbyra na čele s premiérom Georgijom Malenkovom.

Krym bol po druhej svetovej vojne celkovo zdevastovaný a pre Ruskú federáciu predstavoval obrovskú hospodársku záťaž. Polostrov trpel najmä chronickým nedostatkom sladkej vody a nemal s Ruskou RSFSR žiadne priame pozemné prepojenie. Zásobovanie a obnova tak boli logistickou nočnou morou.

„Je to mýtus, že Chruščov daroval Krym Ukrajine. Naopak, zbavil sa veľkého technického a hospodárskeho problému. Ak by som ten nápad mal niekomu pripísať, je to skôr Georgij Maximilianovič Malenkov, etnický Rus narodený v Orenburgu,“ vysvetľuje v podcaste vojenský publicista a znalec histórie Andrej Žiarovský.

Moskva v marci 1954 rozhodla o administratívnom prevode pod Ukrajinskú SSR, čím na Kyjev preniesla povinnosť investovať do náročnej infraštruktúry – vrátane neskoršej stavby Severokrymského vodného kanála. „V roku 1954 nikto ani nesníval o tom, že sa Sovietsky zväz niekiedy rozpadne. Z ich pohľadu to bola len administratívna rošáda v rámci jedného štátu typu 'škatule, hýbte sa',“ dodáva Žiarovský v Defense News. Krym sa síce neskôr stal prestížnym turistickým centrom ZSSR s rezidenciami pohlavárov a táborom Artek, no jeho pôvodný transfer bol pre Rusko len zbavením sa nepotrebného bremena.

Zložité politické pozadie však Krym sprevádzalo už oveľa skôr. Po páde cárstva a revolúciách v roku 1917 sa tam sily striedali v nevídanom tempe. „Ten Krym má skutočne veľmi zložitú a komplikovanú históriu. Sám som strávil nejakú chvíľu tým, aby som sa do toho vpravil, lebo každé dva-tri mesiace sa tam striedala vláda,“ pripomína Andrej Žiarovský.

Od Tatárskej ľudovej republiky cez prvý príchod boľševikov, bleskovú operáciu ukrajinských síl plukovníka Petra Bolbočana v apríli 1918, nemeckú okupáciu pod generálom Sulkevičom, vládu Karajitov až po protiboľševických generálov Denikina a Vrangela – polostrov si prešiel neustálym chaosem. Definitívnu bodku za týmto obdobím dal až v novembri 1920 maďarský boľševik Béla Kun, ktorý po porážke „bielych“ nastolil krutú sovietsku moc.

Maroš Košík sa témam obrany, bezpečnosti a geopolitiky venuje dlhodobo profesionálne aj osobne. Už od mladosti sa zaujíma o históriu, najmä vojenské dejiny a medzinárodné vzťahy, čo sa postupne premietlo aj do jeho novinárskej práce.

Systematicky sa venuje bezpečnostným otázkam, ozbrojeným silám, zbraňovým systémom, mierovým misiám a širšiemu geopolitickému kontextu. Ako redaktor sa osobne zúčastnil aj viacerých zahraničných misií po boku vojakov, okrem iného v Afganistane, Iraku, na Balkáne či na Cypre. V oblasti kolektívnej bezpečnosti považuje NATO za kľúčový pilier demokratického a slobodného sveta.

Práve kombinácia dlhodobého záujmu, odbornej novinárskej praxe a osobnej skúsenosti z terénu tvorí základ jeho moderátorského prístupu v relácii Defence News.

Pozrite si všetky vydania relácie Defence news.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅