Europoslanec Pekka Toveri: V európskych inštitúciách pôsobia ľudia, ktorí pracujú pre Rusko
Ruské tajné služby sa podľa fínskeho europoslanca a bývalého šéfa vojenskej rozviedky Pekku Toveriho dlhodobo snažia prenikať do európskych inštitúcií a získavať v nich spolupracovníkov. Ich cieľom môžu byť dôverné informácie o podpore Ukrajiny, ale aj ovplyvňovanie rozhodovania Európskej únie.
Ruský špionážny vplyv v európskych inštitúciách nie je podľa europoslanca Pekku Toveriho iba hypotetickou hrozbou. Fínsky generálmajor vo výslužbe, ktorý v minulosti viedol vojenskú spravodajskú službu svojej krajiny, je presvedčený, že v štruktúrach Európskej únie pôsobia ľudia spolupracujúci s Moskvou. Upozorňuje pritom, že ich úlohou nemusí byť len získavanie utajovaných informácií, ale aj ovplyvňovanie politických rozhodnutí. Toveri na problém upozornil spolu s ďalšími europoslancami v liste adresovanom predsedníčke Európskeho parlamentu Roberte Metsolovej. Varovali v ňom pred možnosťou, že proruskí poslanci a ich asistenti odovzdávajú Rusku dôverné informácie, najmä o finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine. Od vedenia parlamentu žiadali prijatie konkrétnych bezpečnostných opatrení. Na odpoveď však podľa Toveriho stále čakajú. V rozhovore pre podcast Deutsche Welle „Brusel vás volá“ uviedol, že európske inštitúcie reagujú na podobné požiadavky pomaly. Za mimoriadne rizikové považuje kontakty niektorých europoslancov s Ruskom, ich opakované cesty do krajiny a prístup k citlivým informáciám. Obáva sa, že údaje, ku ktorým sa takíto politici dostanú, môžu následne putovať do Moskvy.
Pekka Toveri je fínsky politik, poslanec Európskeho parlamentu a generálmajor vo výslužbe, ktorý sa preslávil ako dlhoročný predstaviteľ fínskych ozbrojených síl, vojenský expert a výrazný hlas v otázkach európskej bezpečnosti a obrany proti ruskej hrozbe.
1. Vojenská kariéra a pôsobenie v spravodajských službách - Toveri strávil desaťročia v radoch fínskej armády a dosiahol hodnosť generálmajora. V rokoch 2013 až 2019 stál na čele fínskej vojenskej spravodajskej služby (Puolustusvoimien tiedustelulaitos). Vďaka tomu disponuje hlbokými odbornými znalosťami o taktikách, spôsoboch a metódach prác ruských tajných služieb. Pôsobil aj na rôznych medzinárodných veliteľských a štábnych pozíciách vrátane spolupráce so štruktúrami NATO ešte pred vstupom Fínska do Aliancie.
2. Politická dráha - Po odchode do výslužby vstúpil do politiky. Je členom fínskej konzervatívnej strany Kolektívna koalícia (Kansallinen Kokoomus), ktorá patrí do európskej frakcie Európskej ľudovej strany (EPP). Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa stal poslancom za Fínsko. V europarlamente sa aktívne zameriava na oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti, obrany a boja proti hybridným hrozbám.
3. Postoje a verejné pôsobenie - Toveri patrí medzi najhlasnejších zástancov nekompromisnej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine zo strany Európskej únie a NATO. Pravidelne upozorňuje na to, že európske inštitúcie sú podceňovaným cieľom pre ruské spravodajské služby (SVR, GRU, FSB). Spolu s ďalšími zákonodarcami otvorene poukazuje na riziká spojené s proruskými vplyvmi priamo v štruktúrach EÚ a volá po prísnejších bezpečnostných previerkach a vytvorení účinnejších kontrarozviednych mechanizmov na európskej úrovni. Vďaka svojmu vojenskému pozadiu je často vyhľadávanými medzinárodnými médiami na komentovanie aktuálneho vývoja na fronte a geopolitickej situácie.
Brusel potrebuje vlastnú kontrarozviedku
Podľa bývalého šéfa fínskej vojenskej rozviedky je problém širší než samotný Európsky parlament. Európska únia podľa neho nemá dostatočne vybudovaný systém na ochranu vlastných inštitúcií pred spravodajskými operáciami cudzích mocností. Belgické bezpečnostné zložky, ktoré majú v Bruseli významnú úlohu, podľa Toveriho nemajú dostatok zdrojov ani potrebnú úroveň spolupráce s európskymi inštitúciami, aby dokázali účinne čeliť takýmto hrozbám. Riziko sa pritom netýka výlučne Ruska. Toveri upozorňuje aj na možné operácie Číny či Spojených štátov. Riešením by podľa neho malo byť vytvorenie vlastnej kontrarozviednej organizácie EÚ, ktorá by dokázala systematicky vyhľadávať, odhaľovať a eliminovať zahraničné spravodajské aktivity vo vnútri európskych štruktúr.
Za dôležité považuje aj dôslednejšie rozlišovanie medzi politickými názormi a nezákonnou spoluprácou s cudzou mocnosťou. Podporovať Rusko alebo zastávať proruské postoje je podľa neho v demokratickej spoločnosti otázkou slobody prejavu. Hranica sa však prekračuje vtedy, keď jednotlivec začne vykonávať nezákonné činnosti v prospech vlády, ktorá ohrozuje bezpečnosť iných krajín a snaží sa narušiť jednotu Európskej únie. Jedným z nástrojov, ktoré by mohli pomôcť pri odhaľovaní takéhoto konania, je podľa Toveriho kvalitnejší systém klasifikácie dôverných dokumentov a údajov. Ak by boli pravidlá jasne stanovené a niekto by ich vedome porušil odovzdávaním citlivých informácií neoprávneným osobám, existoval by konkrétny základ na začatie trestného stíhania.
Ruské tajné služby hľadajú slabé miesta aj v európskych inštitúciách
Toveri je presvedčený, že ruské spravodajské služby sa už desaťročia snažia získavať spolupracovníkov v európskych inštitúciách. Podľa neho ide o dlhodobú úlohu ruskej civilnej zahraničnej rozviedky SVR, vojenskej rozviedky GRU aj Federálnej bezpečnostnej služby FSB. Ich záujem sa môže týkať Európskeho parlamentu, Európskej komisie, Európskej rady aj Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Moskva podľa neho využíva dva základné prístupy. Prvým je vyhľadávanie ľudí, ktorí sú ochotní zradiť vlastnú krajinu alebo inštitúciu. Druhým je nasadzovanie spravodajských dôstojníkov s hlbokým krytím, ktorí sa dokážu zamestnať priamo v cieľových organizáciách a dlhodobo tam budovať svoje postavenie. Toveri tvrdí, že o podobných prípadoch už existujú skúsenosti z viacerých európskych krajín. Absencia odhalených špiónov v konkrétnej inštitúcii podľa neho nie je dôkazom toho, že tam nepôsobia. Môže skôr poukazovať na nedostatočnú ostražitosť a slabé úsilie pri ich vyhľadávaní.
Peniaze, vydieranie aj lichotenie. Ako sa získavajú agenti
Proces verbovania sa podľa Toveriho začína dôkladným skúmaním cieľovej organizácie a jej zamestnancov. Spravodajské služby si najskôr zisťujú, kto má prístup k zaujímavým informáciám, a následne hľadajú jeho osobné slabiny či zraniteľné miesta. Jedným z najčastejších nástrojov môžu byť finančné problémy, závislosti alebo iné okolnosti, ktorými sa dá človek vydierať. Využívať sa môže aj takzvaná medová pasca, teda vytvorenie romantického alebo intímneho vzťahu s cieľom získať nad vybranou osobou kontrolu. Nie vždy však musí ísť o vydieranie či peniaze. Zraniteľnosť môže vychádzať aj z pocitu nedocenenia, urazenosti alebo sklamania z vlastného pracovného postavenia. Spravodajský dôstojník môže takémuto človeku ponúknuť uznanie, pochvalu a pocit výnimočnosti. Postupne si tak buduje jeho dôveru a vytvára priestor na získanie spolupráce. Ako príklad uvádza Toveri prípad švédskeho plukovníka zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Muž sa považoval za mimoriadne schopného a túžil po generálskej hodnosti, no nedostával povýšenia, ktoré očakával. GRU využila jeho ambície a tajne mu udelila hodnosť generálmajora. Vďaka tomu si získala jeho priazeň a plukovník bol napokon ochotný odovzdávať informácie v prospech cudzej mocnosti. Podľa Toveriho tak stačilo zasiahnuť jeho ego a túžbu po uznaní, aby bol pripravený zradiť vlastnú krajinu.
Kontrarozviedka (v širšom zmysle aj bezpečnostná služba) je štátna inštitúcia, ktorej hlavnou úlohou je odhaľovať, vyšetrovať, neutralizovať a mariť spravodajskú činnosť cudzích mocností, ako aj iné formy ohrozenia vnútornej bezpečnosti, ústavného zriadenia a suverenity štátu. Zatiaľ čo klasická rozviedka (špionáž) zbiera informácie v zahraničí, kontrarozviedka pôsobí predovšetkým doma s cieľom chrániť štát pred vonkajšími i vnútornými hrozbami.
Kľúčové úlohy kontrarozviedky
Boj proti špionáži (najdôležitejšia úloha): Odhaľovanie agentov a dôstojníkov cudzích spravodajských služieb (napr. FSB, GRU, SVR, CIA, atď.), ktorí pôsobia na území daného štátu pod diplomatickým krytím alebo v utajení.
Ochrana utajovaných skutočností: Kontrola toho, či štátne orgány, ministerstvá či strategické podniky dostatočne chránia citlivé, vojenské a politické tajomstvá pred únikom k nepriateľovi.
Ochrana kritickej infraštruktúry: Zabezpečenie obrany pred sabotážami a kybernetickými útokmi na kľúčové objekty, akými sú energetická sieť, doprava, telekomunikácie či vojenské základne.
Boj proti terorizmu a extrémizmu: V mnohých krajinách (napr. v Spojenom kráľovstve, Nemecku či na Slovensku) patrí do kompetencie kontrarozviedky aj predchádzanie teroristickým útokom a sledovanie radikálnych hnutí.
Preverovanie osôb (bezpečnostné previerky): Kontrola osôb, ktoré majú prístup k štátnym tajomstvám, aby sa zistilo, či nie sú vydierateľné, kompromitované alebo lojálne voči cudzej moci.
Proruskí poslanci a ideologická motivácia
Osobitnú kategóriu predstavujú podľa Toveriho ľudia, ktorí konajú v prospech Ruska z ideologických dôvodov. Môžu byť presvedčení, že ich politické názory a ideológia sú natoľko dôležité, že kvôli nim ospravedlňujú aj nezákonné konanie. V Európskom parlamente podľa neho pôsobia predstavitelia krajnej pravice aj krajnej ľavice, ktorí odmietajú podporu Ukrajiny a presadzujú obnovenie spolupráce s Ruskom. Ich postoje sa pravidelne prejavujú pri hlasovaniach o sankciách proti Moskve či o ďalšej pomoci Kyjevu. Toveri však rozlišuje medzi politickým presadzovaním proruských názorov, ktoré je súčasťou demokratickej diskusie, a nezákonnou spoluprácou so zahraničnou mocnosťou. Odhaduje, že približne dve desiatky europoslancov aktívne podporujú Rusko v rôznych otázkach. Zároveň zdôrazňuje, že ide o menšinu. Pri hlasovaniach o sankciách či posilňovaní pomoci Ukrajine podľa jeho údajov približne 75 až 80 percent poslancov hlasuje v prospech Ukrajiny a proti záujmom Moskvy. Proruskí poslanci preto zatiaľ nemajú dostatočnú silu na presadenie svojich cieľov.
Najnebezpečnejší agent nemusí vyzerať ako špión
Odhalenie ruského agenta pritom podľa Toveriho vôbec nemusí byť jednoduché. Kým niektorí spravodajskí pracovníci konajú neobratne a zanechávajú za sebou ľahko rozpoznateľné stopy, iní dokážu pôsobiť pod hlbokým krytím celé roky bez toho, aby vzbudili podozrenie. Varuje tiež pred tým, že ruské tajné služby dokážu zneužiť aj silné protiruské postoje. Človek, ktorý je presvedčený, že bojuje proti Moskve, sa môže stať terčom operácie, pri ktorej ho agenti oslovia v mene údajnej západnej spravodajskej služby. Ponúknu mu spoluprácu v domnení, že pracuje pre CIA alebo inú západnú inštitúciu, hoci v skutočnosti odovzdáva informácie ruskej strane. Toveri tým upozorňuje, že ruské spravodajské operácie nemožno podceňovať ani zjednodušovať. Skutočnosť, že niekto pôsobí dôveryhodne, zastáva správne deklarované hodnoty alebo sa prezentuje ako odporca Kremľa, ešte automaticky neznamená, že jeho skutočné väzby sú také, ako tvrdí. Práve preto podľa neho Európska únia potrebuje účinnejšiu ochranu svojich inštitúcií. Bez systematického preverovania bezpečnostných rizík, lepšej ochrany dôverných informácií a vlastných kontrarozviednych kapacít zostane Brusel zraniteľný voči aktivitám zahraničných spravodajských služieb.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗