Praje jeseň revolučným náladám?
Pred sedemdesiatimi rokmi vypuklo a bolo potlačené povstanie maďarského ľudu. Októbrové a novembrové ulice zaplavili predovšetkým mladí, ktorí chceli vyjadriť nespokojnosť s praktikami komunistického režimu a podporiť reformné tendencie v strane.
Štvrtého novembra v skorých ranných hodinách sovietske vojská zaútočili na Maďarsko a v budapeštianskych uliciach sa rozpútalo krviprelievanie. Maďari po celý čas verili – túto nádej v nich podporila rétorika Slobodnej Európy – , že Západ sa nebude nečinne pozerať a zasiahne. Nezasiahol. USA na čele s prezidentom Dwightom D. Eisnehowerom pokračovali vo svojej paranoidnej politike: obávali sa, že ak vstúpia do konfliktu, prepukne jadrová vojna. Ostatne, špecialitou USA je neprestajne sa obávať väčšinou nepodloženej hrozby. Západoeurópske krajiny nasledovali príklad Spojených štátov a Maďarsku vyjadrovali len slovnú podporu. Sovietska vojenská sila nakoniec 11. novembra povstanie Maďarov, ktorí už odnikiaľ žiadnu pomoc nemohli očakávať, definitívne potlačila.
Situácia v krajine sa „konsolidovala“: komunistická moc popravila 229 až 300 občanov, uväznila 20-tisíc ľudí a približne 13-tisíc poslala do internačných táborov. Boje si vyžiadali 2 650 mŕtvych a 20-tisíc zranených. Spustila sa mohutná emigračná vlna, dôsledkom ktorej krajinu opustilo približne 170-tisíc až 200-tisíc Maďarov. Sovietske vojská „dočasne“ zostali v krajine a opustili ju až v roku 1991.
Pred sedemdesiatimi rokmi časopis Time vyšiel s obálkou, na ktorej svietila namaľovaná tvár „muža roka“. Stal sa ním neznámy maďarský povstalec. Pikantériou celej veci (západnej žurnalistiky) však je, že nasledujúci rok sa mužom roka stal Nikita Sergejevič Chruščov, prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, človek, ktorý poslal do Maďarska tanky…
Hlasnejšie ako západní politici protestovali umelci takzvaného slobodného sveta. Taliansky spisovateľ Alberto Moravia navrhol, aby ulice, na ktorých sa nachádzajú ambasády Sovietskeho zväzu, boli premenované na Ulicu zmasakrovaných Maďarov. Elvis Presley v šou Eda Sulivana v roku 1957 vyzval Američanov, aby darmi (peniaze, jedlo, odev) podporili Maďarov. Americké dary tvorili vyše tretiny celosvetových príspevkov.
Jeseň vrcholí a európske mestá sú na nohách. Protesty prebiehajú v Paríži, Berlíne, Madride, Tirane, Budapešti… Ľudia nie sú spokojní s čoraz drahším životom a zlými pracovnými i vzdelávacími podmienkami. Nemožno sa im čudovať. Kalich trpkosti sa naplnil. Aj tohtoročné leto bolo horúce, ľudské telá sa nasýtili slnečnej energie (povedal by Georges Bataille) a energia jednoducho musí von. Či ide o spontánny výbuch alebo manipuláciu z Moskvy alebo Washingtonu, zatiaľ nevieme. V každom prípade pri revolúciách vždy hrozí, že sa moci nakoniec chopí nesprávna sila, prípadne šialenec (ako napísal Saul Bellow). Zato je pozoruhodné, že zopár zásadných vzbúr sa odohralo na konci leta (Československo, august 1968) alebo na jeseň (Rusko, november 1917) - pád Berlínskeho múru (NDR, november 1989), nežná revolúcia (Československo, november 1989)...
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗