Počet Nemcov odmietajúcich vojenskú službu prudko rastie. Za desať mesiacov ich pribudlo 17 000
Za prvých desať mesiacov podalo žiadosť o odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia takmer 17 000 ľudí, čo je viac než štvornásobok celoročného počtu z predchádzajúceho roka. K nárastu dochádza v čase, keď Berlín reformuje branný systém a pripravuje Bundeswehr na možné bezpečnostné hrozby.
Od januára do 31. októbra 2026 podali nemeckí občania celkovo 16 869 žiadostí o odmietnutie výkonu vojenskej služby. Vyplýva to z údajov Federálneho úradu pre záležitosti rodiny a občianskej spoločnosti (BAFzA), na ktoré sa v stredu 11. novembra odvolal denník Rheinische Post. Tempo rastu je výrazné. Ešte koncom júna evidoval úrad 5 862 žiadostí, čo znamená, že za nasledujúce štyri mesiace ich počet vzrástol takmer trojnásobne. Len v októbri pribudlo približne 1 900 nových žiadostí. Na porovnanie, za celý rok 2025 požiadalo o odmietnutie vojenskej služby 3 879 ľudí. V roku 2024 ich bolo 2 249 a v roku 2023 iba 1 079. Aktuálne čísla tak predstavujú výrazný nárast záujmu o uplatnenie práva na odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia.
Bezpečnostné obavy aj problémy v armáde
Podľa expertov oslovených denníkom Rheinische Post sú jedným z dôvodov rastúceho počtu žiadostí zhoršujúce sa bezpečnostné pomery v Európe a obavy z možného konfliktu s Ruskom. Časť mladých Nemcov sa podľa tejto interpretácie nechce ocitnúť v situácii, keď by museli nastúpiť na vojenskú službu alebo sa zapojiť do prípadného vojnového konfliktu. Diskusiu o dôveryhodnosti a podmienkach služby v Bundeswehre ovplyvňujú aj problémy priamo v armáde. Rheinische Post pripomína prípady porušovania sexuálnej integrity, v súvislosti s ktorými bolo v minulom roku zaznamenaných približne 460 sťažností. Minister obrany Boris Pistorius v rozhovore pre médiá mediálnej skupiny Funke, zverejnenom 7. novembra, avizoval vydanie novej správy o tejto problematike.
Foto:
Bundeswehr / Mario Bähr
Nemecký minister obrany Boris Pistorius na cvičení Freedom Shield 2026 v Litve
Nemecká vláda zároveň čelí odporu časti mladých ľudí voči plánovaným zmenám branného systému. Nedávne protesty sa sústreďovali najmä na obavy z návratu povinnej vojenskej služby. Pistorius uviedol, že obavám mladých ľudí rozumie. Zároveň však zdôraznil, že cieľom vlády nie je posielať ich do vojny, ale zabezpečiť obranyschopnosť krajiny. „Keď na demonštráciách zaznievajú slová: ‚Nechceme ísť na front a nechceme zomrieť vo vojne‘, môžem odpovedať len jedno: chceme presne to isté,“ vyhlásil minister. Podľa neho Nemecko potrebuje silné ozbrojené sily práve preto, aby dokázalo potenciálnych protivníkov odradiť od útoku.
Nemecko mení systém vojenskej služby
Rastúci počet žiadostí prichádza v čase zásadnej reformy nemeckého branného systému. Nový zákon o modernizácii vojenskej služby (Wehrdienst-Modernisierungsgesetz), ktorý podľa predložených podkladov vstúpil do platnosti 1. januára 2026, má pomôcť vyriešiť nedostatok personálu v Bundeswehre a vytvoriť rozsiahlejšie záložné kapacity. Nemecko sa zatiaľ nevracia k plošnej povinnej vojenskej službe, ktorú pozastavilo v roku 2011. Zavádza však systém evidencie mladých ľudí a preverovania ich potenciálnej spôsobilosti na službu. Ide o model inšpirovaný švédskym systémom, ktorý umožňuje štátu získať prehľad o dostupných ľudských zdrojoch pre prípad zhoršenia bezpečnostnej situácie.
Základom reformy sú povinné dotazníky pre mladých mužov po dovŕšení 18 rokov. Prvé sa týkajú mužov narodených v roku 2008. Dievčatá rovnakého veku dostávajú dotazníky tiež, ich vyplnenie je však dobrovoľné. Rozdiel vyplýva z nemeckej ústavy, ktorá umožňuje ukladať povinnosť vojenskej služby v tomto režime mužom. Dotazníky zisťujú zdravotnú a fyzickú spôsobilosť, vzdelanie, odborné kvalifikácie a predovšetkým ochotu nastúpiť na vojenskú službu. Armáda tak môže identifikovať záujemcov s kvalifikáciou využiteľnou napríklad v zdravotníctve, informačných technológiách či technických odboroch. Súčasťou reformy je aj opätovné zavedenie povinných lekárskych prehliadok pre vybraných mladých mužov. Bundeswehr na ich základe posudzuje zdravotnú spôsobilosť a vytvára databázu potenciálnych brancov a záložníkov. Samotný nástup do služby však zostáva v prvej fáze dobrovoľný.
Foto:
bundeswehr.de
Príslušníci Bundeswehru
Armáda láka nových regrútov vyšším platom aj benefitmi
Nemecká vláda sa snaží zvýšiť záujem o vojenskú službu aj prostredníctvom finančných a sociálnych výhod. Základná dobrovoľná vojenská služba trvá štandardne šesť mesiacov, pričom v závislosti od potrieb armády ju možno predĺžiť až na 23 mesiacov. Dobrovoľníci majú dostávať zvýšený žold, ktorý má presahovať 2 000 eur v čistom mesačne. K tomu sa pridáva bezplatné ubytovanie, strava, zdravotná starostlivosť a možnosť bezplatne cestovať vlakmi Deutsche Bahn v uniforme. Pri dlhšom pôsobení, najmä pri kontraktoch presahujúcich 12 mesiacov, armáda ponúka aj ďalšie výhody. Patrí medzi ne príspevok na získanie vodičského oprávnenia vrátane skupín C a CE, podpora ďalšieho vzdelávania či zvýhodnenia pri následnom vysokoškolskom štúdiu a prijímaní do štátnej správy. Po skončení základnej služby sa absolventi majú zapájať do štruktúr záloh, ktoré zahŕňajú aj jednotky územnej obrany (Heimatschutz). Cieľom je zabezpečiť, aby si získané schopnosti udržiavali aj po odchode z aktívnej služby.
Povinné odvody môžu prísť, ak dobrovoľníci nebudú stačiť
Najcitlivejšou časťou reformy je možnosť aktivovať takzvanú potrebnú brannú povinnosť (Bedarfswehrpflicht). Ak sa Bundeswehru nepodarí získať dostatok dobrovoľníkov na naplnenie plánovaných personálnych stavov, Spolkový snem môže rozhodnúť o zavedení povinných odvodov. Nemecko si stanovilo ambiciózne ciele: zvýšiť počet aktívnych vojakov na približne 203 000 až 260 000 a zároveň vybudovať rozsiahle záložné zložky. Keďže každý rok dosahujú plnoletosť státisíce mladých mužov, armáda by v prípade nedostatku dobrovoľníkov nemusela povolávať celý populačný ročník. Pri aktivácii povinnej služby sa preto počíta s výberom iba potrebného počtu zdravotne spôsobilých mužov, pričom jednou z navrhovaných možností je žrebovanie.
Foto:
bundeswehr.de
Vojaci Bundeswehru
Právo odmietnuť vojenskú službu zostáva zachované
Napriek pripravovaným zmenám zostáva v Nemecku zachované ústavné právo odmietnuť vojenskú službu so zbraňou z dôvodu svedomia. Zaručuje ho článok 4 ods. 3 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko. Práve toto právo môže vysvetľovať aj časť aktuálneho nárastu žiadostí. Mladí ľudia sa totiž môžu snažiť vyjasniť si svoj právny status ešte pred prípadným zavedením povinných odvodov. Samotné podanie žiadosti však neznamená, že Nemecko už povinnú vojenskú službu obnovilo. Reforma tak vytvára dvojitý tlak: štát sa snaží posilniť svoje ozbrojené sily a pripraviť obyvateľstvo na prípadnú krízu, zatiaľ čo časť mladých Nemcov dáva čoraz výraznejšie najavo, že sa na vojenskej službe nechce podieľať. Či sa Bundeswehru podarí získať dostatok dobrovoľníkov bez aktivácie povinných odvodov, ukážu až nasledujúce mesiace.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗