Syn ju vytiahol na prvý beh. Dnes chce riaditeľka školy dokázať, že čas na seba sa dá nájsť

Keď ju šesťročný syn požiadal, aby sa spolu zúčastnili Behu okolo priehrady Turček, ešte sa zotavovala z ochorenia a zadýchala sa aj na schodoch. Napriek tomu sa rozhodla ísť. Dnes je päťdesiatročná Monika jednou z desiatich finalistov projektu Pravda ťa rozbehne. Jej najväčšou výzvou však nie sú kilometre ani rýchlosť. Chce sa naučiť myslieť aj na seba – dokonca aj vtedy, keď má práce nad hlavu.

Šesť a pol kilometra, 373 schodov a jeden odvážny chlapec

Na niektoré životné rozhodnutia sa človek pripravuje mesiace. Iné prídu celkom nečakane. Monike z Turčeka zmenil vzťah k behu jej šesťročný syn.

Jedného dňa jej oznámil, že by si chcel vyskúšať beh okolo priehrady Turček. Trasa meria približne 6,5 kilometra a jej súčasťou je aj výstup po 373 schodoch na priehradný múr. Pre zdravého človeka pekná športová výzva. Pre Moniku to však v tom čase znamenalo oveľa viac.

„Ešte som sa zotavovala po pľúcnych chlamýdiách a mala som problém vyjsť obyčajné schody, nieto ešte absolvovať takúto trasu,“ spomína. Syna však nechcela pustiť samého. A tak išla s ním.

Práve tento deň sa stal začiatkom jej návratu k pravidelnému pohybu. Postupne začala behať častejšie a objavila niečo, čo dnes považuje za jeden z najväčších prínosov športu – možnosť na chvíľu vypnúť hlavu a nechať za sebou každodenné starosti.

Keď sa skončia prázdniny, tréning ide bokom

Šport pritom Monike nikdy nebol cudzí. Od detstva mala rada pohyb, počas štúdia sa aktívne venovala volejbalu. Neskôr ju však problémy s kolenami prinútili ubrať. Kondíciu si udržiavala aj zumbou a v poslednom období objavila kalisteniku, ktorá jej pomáha venovať sa sile a pohyblivosti.

S behom to však bolo ako na hojdačke. Počas letných prázdnin dokázala trénovať pravidelne. Len čo sa začal školský rok, prišli povinnosti, pracovné stretnutia a problémy, ktoré bolo potrebné vyriešiť. Beh sa postupne presúval na koniec zoznamu.

Monika totiž od septembra 2025 vedie Základnú školu na Angyalovej ulici v Kremnici. Ako riaditeľka sa každý deň rozhoduje o veciach, ktoré ovplyvňujú žiakov, učiteľov aj rodičov. Záleží jej na tom, aby škola bola bezpečným a otvoreným miestom, kde sa deti cítia dobre a môžu napredovať.

Okrem vedenia školy sa venuje aj moderným technológiám vo vzdelávaní. Zaujíma ju umelá inteligencia, 3D tlač a možnosti, ako nové nástroje využiť pri učení. Pôsobí tiež ako ambasádorka AI pre školy. Je to práca, ktorá ju napĺňa. No zároveň si vyžaduje veľa energie.

„Väčšinu dňa riešim problémy druhých ľudí. Postupne som si uvedomila, že potrebujem vyhradiť čas aj sama pre seba,“ vysvetľuje. A práve preto sa prihlásila do projektu Pravda ťa rozbehne.

Prvý tréning u Maroša Molnára Foto: Ivan Majerský Prvý tréning u Maroša Molnára

Život je ako trojnožka

Monika má pre rovnováhu v živote jednoduché prirovnanie.

„Život je ako trojnožka – rodina, práca a ja sama. Keď sa jedna podlomí, dve by mali podržať.“

Rodina je pre ňu na prvom mieste a svoju prácu má úprimne rada. Postupne však pochopila, že ak bude dlhodobo zanedbávať samu seba, skôr či neskôr sa to prejaví aj v ostatných oblastiach života.

„Starostlivosť o seba nie je sebectvo, ale zodpovednosť voči sebe, rodine aj práci,“ hovorí.

V minulosti sa často snažila rozhýbať aj ostatných. Organizovala spoločné cvičenia a behy, no skupiny sa postupne rozpadali, pretože ľuďom pribúdali povinnosti. Teraz chce začať predovšetkým od seba.

„Verím, že človek môže byť inšpiráciou pre ostatných len vtedy, keď ide príkladom. Ak motivujem žiakov, kolegov alebo vlastné deti k aktívnemu životu, mala by som to dokázať aj sama.“

Tréning ako stretnutie, ktoré sa neodkladá

Do projektu nevstúpila preto, aby prekonávala rekordy. Chce sa naučiť behať pravidelne počas celého roka – aj vtedy, keď má za sebou náročný deň alebo sa jej kalendár zaplní pracovnými povinnosťami. Pomôcť jej má odborné vedenie trénera Maroša Molnára, silová príprava a tréningový plán, ktorý nebude závisieť iba od momentálnej chuti či voľného času.

„Vedela som, že sama sa často prispôsobím práci, rodine alebo povinnostiam a tréning ide bokom. Motivovalo ma aj to, že budem mať zodpovednosť voči trénerovi a nebudem môcť tréningy tak ľahko odkladať,“ priznáva.

Podľa Maroša Molnára je práve toto častá výzva ľudí, ktorí majú náročné zamestnanie. Nie vždy im chýba motivácia alebo kondícia. Často im chýba priestor, ktorý by si dokázali pravidelne vyhradiť na pohyb.

„Monika už vie, čo jej šport prináša. Nepotrebujeme ju presviedčať, aby začala behať. Potrebujeme nájsť spôsob, ako jej beh zostane v živote aj počas školského roka. Pri ľuďoch s náročnou prácou nie je riešením naplánovať čo najviac tréningov. Dôležité je nastaviť taký režim, ktorý dokážu dlhodobo zvládať. Aj kratší tréning má zmysel, ak sa k nemu pravidelne vracajú,“ vysvetľuje tréner.

Pre Moniku má pritom pohyb aj ďalší rozmer. Po prekonanom ochorení dýchacích ciest si viac uvedomuje, ako sa jej telo cíti. Pri strese alebo chorobe sa jej občas ešte pripomenú mierne problémy s dýchaním. Všíma si, že pri niektorých behoch sa po úvodných minútach cíti lepšie a dýcha pokojnejšie. Aj preto je pre ňu dôležité trénovať primerane aktuálnemu zdravotnému stavu a prípadné pretrvávajúce ťažkosti konzultovať s lekárom.

Najväčšie víťazstvo sa nemeria kilometrami

Monika je zvyknutá hľadať nové riešenia, vzdelávať sa a posúvať veci dopredu. V škole podporuje moderné technológie, otvorenú komunikáciu a osobný rozvoj. Teraz chce rovnaký prístup preniesť aj do vlastného života. Projekt jej podľa jej slov priniesol niečo, čo už dlho potrebovala – priestor, ktorý patrí iba jej.

„Najväčším prínosom pre mňa nie sú kilometre ani výsledky, ale to, že som si opäť našla cestu k sebe samej.“

Jej cieľ je zdanlivo jednoduchý: behať aj v novembri, januári či marci, nielen počas slnečných letných dní. Aby pohyb nebol odmenou za splnené povinnosti, ale prirodzenou súčasťou každého týždňa. A možno práve v tom je Monikin príbeh blízky mnohým ľuďom. Často čakáme, kým sa skončí náročné obdobie, kým bude menej práce alebo viac voľného času. Lenže povinnosti sa zvyčajne nekončia. Monika sa preto rozhodla, že tentoraz nebude čakať na ideálny moment. Miesto pre seba si chce vytvoriť uprostred obyčajného, rušného života.

TIP MAROŠA MOLNÁRA

Ako si nájsť čas na beh, keď máte plný kalendár?

Na pohyb nepotrebujete dokonalé podmienky. Potrebujete mu dať miesto medzi svojimi prioritami.

Mnohí ľudia majú pocit, že tréning má zmysel iba vtedy, keď si naň dokážu vyhradiť celú hodinu. V skutočnosti však môže byť aj kratší pohyb hodnotnou súčasťou dlhodobého režimu.

1. Zapíšte si tréning do kalendára. Rovnako ako pracovné stretnutie či návštevu lekára. Ak má pohyb pevný čas, je menšia pravdepodobnosť, že ho vytlačia iné povinnosti.

2. Pripravte si aj kratšiu verziu. Nestíhate plánovaný beh? Podľa svojich možností si doprajte aspoň 20 až 30 minút ľahkého pohybu. Kratší tréning je často lepšou voľbou než ďalší týždeň bez pohybu.

3. Nechajte si rezervu. Ak máte náročnú prácu a rodinné povinnosti, neplánujte si každý deň naplno. Regenerácia a oddych patria k tréningu rovnako ako samotný beh.

4. Prispôsobte tréning realite, nie naopak. Niekedy sa podarí odbehnúť viac, inokedy menej. Dôležité je vedieť sa k pohybu vrátiť bez výčitiek a bez snahy doháňať všetko naraz.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅