Čo by sa stalo so Zemou, keby na nej nikdy nevznikol život? Nová simulácia priniesla nečakanú odpoveď

Naša planéta možno nepotrebuje život na to, aby si udržala oceány a stabilnú klímu. Nový výskum naznačuje, že podobné podmienky môžu vzniknúť aj na úplne neobývaných svetoch. Zistenie môže zmeniť spôsob, akým vedci interpretujú údaje o vzdialených exoplanétach.

Ilustračné foto.

Život ovplyvňuje podobu našej planéty už miliardy rokov. Rastliny menia zloženie atmosféry, mikroorganizmy zasahujú do chemických procesov a živé organizmy sa podieľajú na kolobehu uhlíka. Znamená to však, že bez nich by Zem postupne stratila podmienky vhodné na život?

Odpoveď prináša nový výskum, ktorý publikoval vedecký časopis The Planetary Science Journal. Vedci vytvorili virtuálnu podobu Zeme, na ktorej sa nikdy neobjavil život, a sledovali jej vývoj počas miliárd rokov. Výsledky naznačujú, že naša planéta by si dokázala udržať tekutú vodu a priaznivú klímu aj bez živých organizmov.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK Ilustračné foto.

Planéta nepotrebuje život na reguláciu teploty

Výskumníci z tímu astrobiologičky Samanthy Gilbert-Janizek z Washingtonskej univerzity skúmali, ako by sa Zem vyvíjala bez biologických procesov. Do počítačového modelu zahrnuli 19 planetárnych vlastností. Zohľadnili napríklad chemické zloženie oceánov, teplotu povrchu či výmenu látok medzi jednotlivými vrstvami planéty.

Simulácia pokryla približne päť miliárd rokov, od obdobia vzniku Zeme až po vzdialenú budúcnosť. Výsledky ukázali, že samotné geologické mechanizmy by dokázali udržiavať teploty vhodné pre tekutú vodu najmenej 4,5 miliardy rokov.

Kľúčovú úlohu zohráva prirodzený kolobeh uhlíka medzi horninami, oceánmi a atmosférou. Zvetrávanie hornín pomáha odstraňovať oxid uhličitý z ovzdušia, zatiaľ čo sopečná činnosť ho opäť uvoľňuje. Tento proces dokáže tlmiť výrazné klimatické výkyvy aj v čase, keď Slnko postupne zvyšuje svoju svietivosť.

Oceány by zostali, atmosféra by vyzerala inak

Hoci by Zem bez života mohla mať podobnú klímu ako dnes, jeden zásadný rozdiel by predsa len existoval. V jej atmosfére by sa nenachádzalo také množstvo kyslíka, aké poznáme v súčasnosti. Bez fotosyntetizujúcich organizmov by totiž chýbal hlavný zdroj jeho produkcie.

Pre astronómov však obývateľnosť planéty automaticky neznamená prítomnosť kyslíka. Dôležitá je najmä možnosť dlhodobej existencie tekutej vody na povrchu.

Výskum tak prináša ďalší argument do diskusie o hypotéze Gaia, ktorá pripisuje životu významnú úlohu pri udržiavaní priaznivých podmienok na Zemi. Nová simulácia jej platnosť nevylučuje. Ukazuje však, že stabilná klíma nemusí nevyhnutne závisieť od biologickej aktivity.

Autori zároveň pripomínajú, že ich model pracuje so zjednodušenými predpokladmi o geológii a atmosfére. Zistenia napriek tomu môžu pomôcť pri skúmaní vzdialených exoplanét. Svet s oceánmi a vhodnými teplotami totiž ešte nemusí byť dôkazom existencie života.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅