Model trhu v EÚ treba zmeniť. Inak elektrina lacnejšia nebude. Viac dodávateľov nerovná sa nižšia cena

Ak by samotný počet dodávateľov zaručoval nízke ceny, elektrina by dnes v Európe patrila medzi najlacnejšie komodity. Skutočnosť je však opačná. Napriek liberalizácii trhu a možnosti vyberať si dodávateľa zápasia európske podniky s vysokými cenami energií. Preto je namieste otázka: je problémom nedostatočný počet dodávateľov alebo samotný model trhu s elektrinou?

Veľká Británia zaviedla v 90. rokoch ako prvá krajina EÚ trh s elektrinou. Výsledkom bol okamžitý nárast koncových cien. EÚ následne prijala smernicu 96/92 o liberalizácii trhu. Cieľom bolo vytvoriť konkurenčné prostredie, ktoré malo priniesť najnižšie možné ceny. Očakávaný výsledok sa však nedostavil.

Video

Fico chce zmenu, ktorá môže ovplyvniť ceny elektriny. Tlačí na EÚ

Premiér Robert Fico upozornil na vysoké ceny energií, emisných povoleniek a pohonných látok, ktoré podľa neho predstavujú významnú záťaž pre európsky priemysel. Témam konkurencieschopnosti Európy sa venoval počas videokonferencie skupiny Priateľov konkurencieschopnosti, na ktorej sa zúčastnilo 19 európskych lídrov.

Zdroj: Facebook

Naopak, ceny energií dosahujú hodnoty, ktoré ohrozujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Situáciu ešte zhoršila ruská invázia na Ukrajinu a obmedzenie dodávok ruského plynu. Európski predstavitelia o vysokých cenách opakovane diskutujú, no zásadné riešenie stále neprichádza.

Je zvýšenie počtu dodávateľov riešením?

Noví dodávatelia budú súťažiť o tých istých zákazníkov a nakupovať elektrinu od rovnakých výrobcov alebo na rovnakých burzách. Samotné rozšírenie počtu obchodníkov nezmení cenu komodity, ktorú nakupujú.

Dodávatelia môžu konkurovať nákupnou stratégiou, riadením cenového rizika, obchodnou maržou, nákladmi na obsluhu zákazníkov, kvalitou služieb a zmluvnými podmienkami. Väčší počet dodávateľov môže zvýšiť tlak na obchodné marže. Nie je však automatickou zárukou zníženia celkovej ceny elektriny.

Správa európskych regulátorov ACER a CEER upozorňuje, že počet dodávateľov nie je dostatočným ukazovateľom fungovania trhu. Dôležité je aj správanie zákazníkov. V roku 2025 požiadalo o zmenu dodávateľa iba 1 % zákazníkov. Na slovenské pomery ide približne o 300-tisíc MWh ročne. Koľko nových dodávateľov môže takýto objem zákazníkov uživiť?

Trh s elektrinou sa zásadne líši od trhu s bežným tovarom. Zákazník uzatvorí zmluvu s dodávateľom, no následne má len obmedzené možnosti kontrolovať jeho nákupnú stratégiu, riadenie cenového rizika či finančnú stabilitu. Nesie pritom dôsledky obchodných rozhodnutí, ktoré nemôže ovplyvniť.

Treba sa pýtať, prečo sú ceny elektriny také vysoké a čo treba zmeniť, aby trh slúžil zákazníkom, nie iba obchodníkom. Viac dodávateľov ešte neznamená lacnejšiu elektrinu.

Združenie dodávateľov žiada zmeny na strane ÚRSO a menšiu ochranu spotrebiteľa. Ja zastávam opačný názor. Zákazník potrebuje výraznejšiu ochranu, pretože po podpise zmluvy nemá možnosť zasiahnuť, ak dodávateľ začne robiť riskantné obchody. Ani bankový sektor, nad ktorým vykonáva dohľad NBS, nie je imúnny voči kolapsom. Ako potom dokážeme zabrániť opakovaniu zlyhania dodávateľov energií?

Prípad Slovakia Energy z roku 2021 ukázal, že zachovanie fyzickej dodávky elektriny ešte neznamená ochranu zákazníka. Po kolapse dodávateľa prešli odberatelia automaticky do režimu dodávky poslednej inštancie. Elektrina tiekla ďalej, ale jej cena sa počas prudkého rastu veľkoobchodných cien výrazne zvýšila. V niektorých prípadoch cena samotnej elektriny vzrástla až desaťnásobne oproti pôvodnej zmluvnej cene. Zákazník teda neprišiel o elektrinu, ale prišiel finančnú predvídateľnosť.

Príčiny vysokých cien elektriny

Koncová cena elektriny pozostáva zo silovej elektriny, regulovaných sieťových poplatkov, daní a ďalších zákonných položiek a obchodnej činnosti dodávateľa. Prenos a distribúciu reguluje ÚRSO. Cenu silovej elektriny ovplyvňuje veľkoobchodný trh a nákupná stratégia dodávateľa.

Priestor na znižovanie ceny silovej elektriny spočíva najmä v efektívnom nákupe, vhodnom časovaní a zaistení nákupov a v primeranej obchodnej marži. Ani nulová marža však nemusí výrazne znížiť celý účet, pretože podstatnú časť tvoria regulované poplatky a zákonné položky.

Súťaž medzi dodávateľmi môže priniesť určité úspory. Nemôže však odstrániť všetky nedostatky trhu. Ak nakupujú elektrinu za ceny vytvorené na tom istom veľkoobchodnom trhu, možnosti znižovania celkovej ceny konkurenciou sú obmedzené. Preto treba skúmať nielen počet dodávateľov, ale aj samotný spôsob tvorby veľkoobchodnej ceny.

Dôležitou súčasťou nákupnej stratégie sú forwardové kontrakty, ktoré umožňujú zabezpečiť cenu elektriny vopred a obmedziť riziko budúceho rastu. Vyžadujú však značný kapitál na finančné zábezpeky. ČEZ, jedna z najväčších energetických spoločností v Európe, dostal od vlády pôžičku tri miliardy eur na krytie zábezpek pri forwardovom obchodovaní.

Podnikanie v energetike vyžaduje kapitál, odborné znalosti a schopnosť riadiť finančné riziká. Počet dodávateľov by preto nemal byť cieľom sám osebe. Regulátor síce nedokáže odstrániť všetky podnikateľské riziká, musí však nastaviť pravidlá, ktoré znížia pravdepodobnosť zlyhania dodávateľa a zmiernia jeho následky pre zákazníkov.

Diskusia o budúcnosti trhu s elektrinou by sa nemala sústreďovať iba na otázku, ako zvýšiť počet dodávateľov. Treba sa pýtať, prečo sú ceny elektriny také vysoké a čo treba zmeniť, aby trh slúžil zákazníkom, nie iba obchodníkom. Viac dodávateľov ešte neznamená lacnejšiu elektrinu. Ak samotný model trhu nedokáže zabezpečiť prijateľné ceny, tak ďalšie rozširovanie počtu dodávateľov nie je riešením.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅