Od civilného sna k atómovej hrozbe: Ako sa Severná Kórea prepísala na mapu jadrových veľmocí?
Keď sa dnes v správach objaví ďalšia správa o severokórejskom raketovom teste, väčšina ľudí to vníma ako nepravidelnú provokáciu zvedavého režimu.
Historická aj geopolitická realita je však oveľa hlbšia – ide o systematický, niekoľko desaťročí trvajúci proces, ktorý prešiel rukami troch generácií diktátorov z rodu Kimovcov. V špeciálnom vydaní relácie Defense News sa moderátor Maroš Košík pozrel na túto zložitú genézu spoločne s analytikom Globseku a expertom na jadrovú problematiku Tomášom Naďom.
Video
DEFENCE NEWS: Likvidácia Kim Čong-una by spustila jadrový útok. KĽDR dokáže zasiahnuť aj Európu
Maroš Košík hovoril s analytikom Globseku a expertom na jadrovú problematiku Tomášom Naďom.
Cesta KĽDR k jadrovej zbrani sa nezačala zo dňa na deň. Už zakladateľ štátu Kim Ir-sen v období studenej vojny položil priemyselnú a vedeckú bázu programu. Tváril sa pritom, že režimu ide výhradne o civilnú energetiku a sebestačnosť. Pchjongjang v roku 1985 dokonca pristúpil k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT), čo mu otvorilo dvere k medzinárodným výhodám a sovietskej technickej pomoci. Pod povrchom však inšpektori postupne odhaľovali nezrovnalosti – napríklad využívanie grafitom moderovaného reaktora, ktorý bol ideálny na separáciu vojenského plutónia.
Zlomový posun nastal za druhej generácie pod vedením Kim Čong-ila. Napriek snahám Clintonovej administratívy v 90. rokoch zmraziť severokórejský pokrok výmenou za ekonomickú pomoc a stavbu bezpečnejších ľahkovodných reaktorov, Pchjongjang dokázal zo všetkých dohôd vyťažiť maximum pre vlastný výskum. V roku 2003 KĽDR z NPT definitívne vystúpila a v roku 2006 uskutočnila svoj prvý historický podzemný jadrový test.
Najvýraznejšiu a najagresívnejšiu pečať však programu vtisol súčasný vodca Kim Čong-un. Hoci mal západ po jeho nástupe určité očakávania, keďže v mladosti študoval vo Švajčiarsku a mal afinitu k západnej kultúre či basketbalu, realita ukázala radikálne vytvrdnutie línie.
„V prípade Severnej Kórey je ťažké povedať, kde presne vznikol ten prvotný impulz a či to bola súčasť kalkulácie od prvopočiatku. Pri lídrovi prvej generácie filozofia vychádzala zo sebestačnosti a vtedy sa zrodila industriálna báza. Pri druhej generácii sa už objavili asertívnejšie tendencie a prišiel rok 2006 a prvý jadrový test. No pri tretej generácii boli všetky historické trendy exponenciálne posilnené. Z dosiaľ uskutočnených šiestich jadrových skúšok až štyri spadajú priamo do obdobia vládnutia Kim Čong-una,“ vysvetlil v podcaste Defense News analytik Tomáš Naď.
Západné mocnosti na čele s USA podľa experta dlho podceňovali akceleračný potenciál Pchjongjangu. Mysleli si, že chudobný režim bez podpory rozpadnutého ZSSR a opatrnej Číny nedokáže spojiť vývoj jadrovej hlavice s pokročilým nosičom. Severná Kórea však postupnými krokmi pretavila svoj experimentálny program na plnohodnotný a nezvratný vojenský arzenál.
Maroš Košík sa témam obrany, bezpečnosti a geopolitiky venuje dlhodobo profesionálne aj osobne. Už od mladosti sa zaujíma o históriu, najmä vojenské dejiny a medzinárodné vzťahy, čo sa postupne premietlo aj do jeho novinárskej práce.
Systematicky sa venuje bezpečnostným otázkam, ozbrojeným silám, zbraňovým systémom, mierovým misiám a širšiemu geopolitickému kontextu. Ako redaktor sa osobne zúčastnil aj viacerých zahraničných misií po boku vojakov, okrem iného v Afganistane, Iraku, na Balkáne či na Cypre. V oblasti kolektívnej bezpečnosti považuje NATO za kľúčový pilier demokratického a slobodného sveta.
Práve kombinácia dlhodobého záujmu, odbornej novinárskej praxe a osobnej skúsenosti z terénu tvorí základ jeho moderátorského prístupu v relácii Defence News.
Pozrite si všetky vydania relácie Defence news.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗