Je čas prehodnotiť tresty za krutosť voči zvieratám

Mimoriadne kruté usmrcovanie zvierat vyvoláva pozornosť verejnosti. Zároveň nastoľuje otázku, či trestné sadzby primerane zodpovedajú závažnosti úmyselného týrania a usmrcovania zvierat.

Trestný zákon postihuje týranie zvieraťa zvlášť krutým a surovým spôsobom či jeho utýranie trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky (napríklad obesenie psa na strome a jeho následné bitie palicou, keď sa ešte hýbal). Rovnaká horná hranica platí pri usmrtení spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu (napríklad zastrelení psa pre vysoký vek). Za týranie viacerých zvierat alebo takéto konanie na mieste prístupnom verejnosti hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Kruté prípady z praxe

Závažnosť násilia ilustrujú prípady zo slovenskej súdnej praxe. V júni 2025 muž priviazal približne ročného psa reťazou ku kolu a opakovane ho bil dreveným predmetom. Keď pes po údere do hlavy stratil vedomie, muž na bezvládne zviera ešte sedemkrát vystrelil zo vzduchovej zbrane do hlavy. Pes prežil len vďaka veterinárnej starostlivosti. Páchateľovi súd uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Video

Mužovi za týranie psa hrozí trest odňatia slobody až do troch rokov

Zdroj: Polícia SR

V roku 2024 majiteľ niekoľko týždňov nezabezpečoval psovi dostatok potravy a vody. Zviera v stave extrémnej podvýživy a celkového vyčerpania napriek veterinárnej starostlivosti uhynulo na zlyhanie orgánov. Majiteľovi súd uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a peňažný trest 1 000 eur. Hoci primeranosť trestov nemožno hodnotiť bez znalosti všetkých okolností, skutky ukazujú závažnosť utrpenia, ktoré môže človek zvieraťu úmyselne spôsobiť.

Zviera je cítiaca bytosť

Trestnoprávna reakcia musí zohľadňovať spoločenský vývoj vo vnímaní zvierat. Zviera nie je iba predmetom majetkových vzťahov, ale živou a cítiacou bytosťou schopnou pociťovať bolesť a strach, spravidla bezbrannou voči násiliu človeka. Občiansky zákonník priznáva živému zvieraťu osobitný význam a hodnotu a článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vychádza z toho, že zvieratá sú cítiace bytosti. Ochranu života človeka a zvieraťa nemožno stotožňovať. Zásadný rozdiel je aj medzi týraním či utýraním človeka a zvieraťa. Pri posudzovaní závažnosti činu však treba prihliadať nielen na následok, ale aj na pohnútku, spôsob vykonania a subjektívny vzťah páchateľa k následku.

Bezbrannosť človeka či zvieraťa môže byť jedným zo spoločných motivačných faktorov úmyselného násilia. Páchateľ môže neschopnosť zvieraťa účinne sa brániť vnímať ako priestor na uplatnenie vlastnej moci a dominancie. Vedomé spôsobovanie bolesti a utrpenia mu môže prinášať pocit prevahy, kontroly či dokonca uspokojenia. Otázkou je, či sadzby dostatočne vyjadrujú spoločenskú závažnosť takéhoto konania.

Kriminologické výskumy poukazujú na súvislosť medzi krutosťou voči zvieratám a násilím voči ľuďom. Neznamená to, že každý páchateľ týrania zvierat sa neskôr dopustí násilia voči človeku. Opakovaná alebo mimoriadna krutosť však môže byť závažným varovným signálom.

Ani podstatne prísnejšie tresty za najzávažnejšie formy krutosti voči zvieratám by nepredstavovali neprimeraný exces v európskom právnom priestore.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje ubližovanie zvieraťu ako prostriedok zastrašovania, ponižovania či psychického týrania blízkej osoby. Násilie voči domácemu zvieraťu tak môže zasahovať aj do psychickej integrity človeka. Pri vyšetrovaní orgány činné v trestnom konaní skúmajú aj pohnútky a psychickú stránku páchateľa.

Ako je to v zahraničí

Prísnejšie tresty uplatňujú aj ďalšie členské štáty EÚ. V Grécku možno za úmyselné usmrtenie alebo závažné mučenie zvieraťa uložiť až desať rokov odňatia slobody. Bulharský Trestný zákonník umožňuje za spôsobenie smrti alebo závažného či trvalého poškodenia zvieraťa obzvlášť krutým alebo trýznivým spôsobom trest až osem rokov, v osobitne závažnom prípade až dvanásť rokov. V belgickom regióne Valónsko možno za úmyselné spôsobovanie utrpenia zvieraťu spojené s vážnym ohrozením jeho života uložiť až desať rokov. Tieto sadzby možno za zákonných podmienok uplatniť aj pri jedinom zvierati.

Hoci sú skutkové podstaty odlišne konštruované, príklady ukazujú, že ani podstatne prísnejšie tresty za najzávažnejšie formy krutosti voči zvieratám by nepredstavovali neprimeraný exces v európskom právnom priestore.

Samotné sprísnenie trestov nezaručí odstránenie násilia. Dôležité je včasné odhaľovanie, dôsledné vyšetrovanie, primerané uplatňovanie právnych nástrojov a spolupráca orgánov činných v trestnom konaní so subjektmi na ochranu zvierat. Zviera totiž samo nedokáže iniciovať trestné konanie ani sa domáhať právnej ochrany. Zákonodarca však musí priebežne posudzovať primeranosť trestných sadzieb. Prípadné zvýšenie ich horných hraníc musí byť koncepčne a systematicky zosúladené s ostatnými ustanoveniami Trestného zákona, aby bola zachovaná vnútorná proporcionalita trestnoprávnych sankcií.

Za potrebné preto považujem otvoriť vecnú odbornú diskusiu o podstatnom zvýšení trestných sadzieb pri najzávažnejších formách krutosti voči zvieratám, pričom jej cieľom by mala byť právna úprava zodpovedajúca povahe a spoločenskej závažnosti uvedených činov.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅