V ostatnom období v podmienkach Slovenskej republiky rezonuje téma páchania deliktov maloletými (trestne nezodpovednými) osobami. Pre poškodeného a jeho blízkych nie je utrpenie menšie len preto, že páchateľ ešte nedosiahol vek trestnej zodpovednosti, ktorá je obmedzená na dosiahnutie 14. roku veku. K diskusii o znížení minimálnej vekovej hranice trestnej zodpovednosti vo vzťahu k najzávažnejším deliktom považujem za potrebné povedať nasledovné fakty.
Súčasná právna úprava v Trestnom zákone je nastavená tak, že ak sa dopustí osoba mladšia ako 14 rokov, ale nie staršia ako 12 rokov, takého činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie (napríklad vraždy), súd jej povinne uloží ochrannú výchovu. V prípade niektorých ďalších činov osôb mladších ako 14 rokov, ktoré by inak boli trestnými činmi, súd môže uložiť (fakultatívne) ochrannú výchovu za podmienky, že je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého.
Pri znižovaní vekovej hranice trestnej zodpovednosti znie otázka nasledovne: čo konkrétne získame tým, že napríklad trinásťročné dieťa bude trestne zodpovedné, oproti tomu, čo vieme dosiahnuť uložením ochrannej výchovy? Argument, že dieťa už vie, že vraždiť sa nesmie, neodpovedá na otázku jeho schopnosti ovládať konanie a posúdiť následky svojho konania. Rovnako závažnosť spáchaného činu sama osebe neznamená vyššiu vyspelosť dieťaťa. Naviac, trestná činnosť maloletých sa často uskutočňuje živelne, pod vplyvom momentálnej situácie, bez toho, aby si uvedomili závažnosť následkov a plne svoju zodpovednosť.