Slováci si utiahnu opasky ešte viac. Po troch balíkoch príde po voľbách ďalší účet na takmer päť miliárd eur
Škrty za takmer päť miliárd eur, koniec energopomoci a menej miest v štáte. Takto podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude vyzerať ozdravenie verejných financií po budúcoročných jesenných parlamentných voľbách.
Ilustračné foto.
Video
Rozpočet rozdelil koalíciu a opozíciu. Kiš hovorí o kapitulácii, Šimko obhajuje sociálne opatrenia
Štátny rozpočet na budúci rok schválili poslanci Národnej rady SR 76 hlasmi. Hlasovanie však opäť otvorilo otázky o stabilite vládnej koalície, keď sa za návrh nepostavili ministri a poslanci, ktorých v diskusii spomínali v súvislosti s Tarabom a Sliškom. Opozícia zároveň avizuje právne kroky proti rozpočtu a kritizuje stav verejných financií.
Zdroj: ta3
Po voľbách príde účet a zaplatia ho domácnosti. Ich spotreba zamrzne, v roku 2028 vzrastie o 0,1 percenta a o rok neskôr vôbec. Regulované ceny plynu pritom v priemere vyskočia o 38 percent.
Vyplýva to z novej makroekonomickej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), nezávislej inštitúcie, ktorá dohliada na stav verejných financií. Čísla po roku 2027 sú jej predpokladom, nie plánom vlády. Fiškálne ciele na toto obdobie zatiaľ nie sú známe.
Slabé roky sa pritom začali už skôr. Ekonomika tento rok vzrastie o 0,8 percenta a druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento. V budúcom roku zrýchli na 1,4 percenta, pomôže jej nábeh výroby v automobilke Volvo aj volebný rozpočet, ktorý pridá k rastu takmer 0,3 percentuálneho bodu. RRZ to považuje za dočasné a po obnovení šetrenia očakáva spomalenie k jednému percentu.
Brzdou nie je len zahraničie, teda konflikty na Blízkom východe a v Červenom mori, obchodná politika USA či expanzia Číny. Rada ukazuje aj na dlhodobo slabnúcu konkurencieschopnosť priemyslu a na fiškálnu politiku. Konsolidáciou sa nazýva znižovanie deficitu, teda rozdielu medzi výdavkami a príjmami štátu. „Posledné tri konsolidačné balíky s negatívnym vplyvom na hospodársky rast neviedli k zásadnejšiemu ozdraveniu verejných financií,“ upozorňuje RRZ v prognóze.
Šetrenie za päť miliárd
Bez ďalšieho šetrenia by deficit do konca dekády prekonal šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh by sa priblížil k 80 percentám HDP. RRZ preto počíta s konsolidáciou od roku 2028, jej cieľ však nastavila miernejšie, než je zvykom. Deficit má v roku 2030 klesnúť na približne 3,8 percenta HDP. Štandardný cieľ, teda stabilizácia dlhu v horizonte štyroch až piatich rokov, by si vyžadoval schodok okolo 2,5 percenta HDP. „Pokiaľ si chceme udržať aký-taký rast HDP, tak aj v dôsledku toho, čo sa robilo v tomto volebnom období, treba ustúpiť zo štandardných cieľov,“ hovorí makroanalytička RRZ a autorka prognózy Zuzana Múčka.
Ani miernejšia cesta nebude bezbolestná. Do roku 2030 má konsolidácia zlepšiť rozpočet o takmer päť miliárd eur, z toho 2,28 miliardy hneď v prvom roku nového volebného obdobia. Ťažisko má byť na výdavkoch, v pomere tri ku jednej voči príjmom. Sprievodným krokom má byť nižšie zaťaženie aktivity, čiže práce a podnikania. Úplne bez vyšších daní sa to však nezaobíde, prognóza ráta aj so zvýšením DPH. „Inej cesty niet, priestor na daniach, najmä z aktivity, sa úplne vyčerpal a musíme sa dotknúť slona v miestnosti, teda sociálnych transferov (nielen 13. dôchodky) a zamestnanosti vo verejnom sektore,“ dodáva Múčka.
Najskôr to pocíti samotný štát. Spotreba verejnej správy v roku 2028 klesne o 3,7 percenta, šetriť sa má na réžii a platoch. Celková zamestnanosť sa v rokoch 2028 až 2030 zníži približne o 0,9 percenta a nezamestnanosť stúpne z 5,7 percenta v roku 2028 na 6,1 percenta o rok neskôr. Reálne mzdy, teda mzdy očistené o infláciu, v roku 2028 vzrastú len o 0,1 percenta.
Plyn a dva scenáre
Najcitlivejšie to ľudia pocítia na účtoch. RRZ očakáva, že energopomoc, teda štátne dotácie cien energií pre domácnosti, vydrží ešte v roku 2027 a o rok neskôr skončí. Plyn tak v roku 2028 v priemere zdražie o 38 percent, elektrina o 4,4 percenta a teplo o 2,7 percenta. Kto platí v roku 2027 za plyn sto eur mesačne, pri rovnakej spotrebe zaplatí 138 eur, teda ročne o 456 eur viac. V ďalších dvoch rokoch má cena plynu klesať, v roku 2030 však bude stále o vyše 12 percent vyššia než v roku 2027. Inflácia v roku 2028 dosiahne 3,7 percenta. „Dogma o nedotknuteľnosti energodotácií tiež padá,“ tvrdí Múčka.
Proti scenáru RRZ stojí vývoj bez zásahu. Ekonomika by v rokoch 2028 až 2030 rástla o 2,1, 1,8 a 2,4 percenta, čiže konsolidácia z jej rastu uberie postupne 1,1, 0,7 a 0,6 percentuálneho bodu. Spotreba domácností by za tri roky stúpla o necelých sedem percent, v scenári RRZ iba o 0,7 percenta. Vyšší rast by však Slovensko zaplatilo spomínaným deficitom nad šesť percent HDP.
Šetrenie má aj druhú stranu. Pokles fixných investícií bude v roku 2028 vďaka nemu miernejší, 0,5 percenta namiesto 1,4 percenta. Pomôcť majú prorastové opatrenia aj nižšie rizikové prirážky, teda dodatočný úrok, ktorý Slovensko platí investorom oproti Nemecku. Dnes je to približne jeden percentuálny bod, do konca dekády má prirážka aj tak stúpnuť nad 1,2 bodu.
Ministerstvo financií vidí budúcnosť lepšie. Rast, s ktorým ráta na roky 2028 až 2030, je o 0,5, 1,0 a 0,3 bodu vyšší než v prognóze RRZ. Rada tento výhľad označuje za optimistický. Opatrnejšie hodnotí najmä priemysel a automobilky. Upozorňuje tiež, že prognóza rezortu plne nezohľadňuje eskaláciu na Blízkom východe, čiastočne pre skorú uzávierku údajov začiatkom septembra.
Ani skromný výhľad rady nie je istý. Rast o 1,8 percenta v roku 2030 sa opiera o skok v čerpaní eurofondov z 3,5 na 5,9 miliardy eur. Rizikom je aj plán Volva postupne vyrábať až 250-tisíc áut ročne. RRZ celkovo vníma prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗