Čína predĺžila obchodné prímerie s USA. Celému Západu však pripomenula, akú silnú páku drží v rukách
Peking predĺžil obchodné prímerie so Spojenými štátmi a na ďalšie dva mesiace odložil rozsiahle obmedzenia vývozu strategických surovín a technológií. Rozhodnutie má upokojiť obchodné vzťahy pred ďalšími rokovaniami Donalda Trumpa so Si Ťin-pchingom. Čína sa však svojich nástrojov nevzdáva.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry kontroluje až 94 percent svetovej výroby kľúčových permanentných magnetov. Úplné uplatnenie pripravovaných obmedzení by mohlo ohroziť priemyselnú výrobu mimo Číny v hodnote biliónov dolárov ročne.
Čína v pondelok 9. novembra oznámila, že predlžuje pozastavenie viacerých vývozných obmedzení strategických surovín a súvisiacich technológií do 10. januára 2027.
Rozhodnutie zverejnili čínske ministerstvo obchodu a colná správa. Týka sa šiestich súborov opatrení prijatých v októbri 2025, ktoré zahŕňajú vybrané vzácne zeminy, zariadenia na ich spracovanie, súvisiace technológie, niektoré materiály využívané pri výrobe batérií a priemyselné supertvrdé materiály.
Video
B-1 zaburácal nad hlavami prezidentov. Hluk bombardéra Trumpa vyviedol z miery
Odvysielané 24. 9. 2026
Zdroj: White House
Pôvodne sa mali obmedzenia začať uplatňovať po 10. novembri. Peking však rozhodol, že zostanú pozastavené ďalšie dva mesiace. Na prvý pohľad ide o ústupok Washingtonu. V skutočnosti však rozhodnutie pripomína jednu z najväčších slabín západného priemyslu.
USA a Európa síce vyrábajú automobily, lietadlá, zbrane či špičkové elektronické zariadenia, no pri viacerých materiáloch potrebných na ich výrobu zostávajú výrazne závislé od Číny.
Čína nemusí vlastniť všetky ložiská. Ovláda dôležitejšiu časť výroby
Vzácne zeminy predstavujú skupinu 17 chemických prvkov využívaných v modernom priemysle.
Niektoré sú nevyhnutné na výrobu mimoriadne výkonných permanentných magnetov, ktoré sa používajú v elektromotoroch, veterných turbínach, robotických zariadeniach, leteckej technike aj obrannom priemysle.
Ich strategický význam spočíva nielen v samotných surovinách, ale predovšetkým v technologicky náročnom spracovaní.
Podľa analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) z roku 2026 mala Čína v roku 2024 približne 60-percentný podiel na celosvetovej ťažbe vzácnych zemín používaných na výrobu magnetov.
Pri ich rafinácii už jej podiel dosahoval 91 percent a pri výrobe spekaných permanentných magnetov až 94 percent. To znamená, že aj krajina s vlastnými ložiskami môže zostať odkázaná na čínske kapacity pri spracovaní surovín alebo výrobe hotových komponentov.
Západné štáty preto nedokážu túto závislosť odstrániť iba otvorením nových baní. Potrebujú vybudovať aj rafinérie, špecializované výrobné zariadenia a vlastné dodávateľské reťazce.
Už raz sa ukázalo, čo dokáže výpadok dodávok
Peking začal výraznejšie obmedzovať vývoz strategických surovín v apríli 2025. Zaviedol povinnosť získavať licencie na export siedmich vybraných vzácnych zemín a súvisiacich produktov.
Dôsledky sa podľa IEA prejavili už v nasledujúcich mesiacoch. Vývoz niektorých surovín a magnetov prudko klesol a automobilky v Spojených štátoch, Európe aj ďalších regiónoch začali zápasiť s ich nedostatkom. Niektorí výrobcovia museli obmedziť využívanie výrobných kapacít alebo dočasne zastaviť časť produkcie.
Video
Šefčovič: Obchodná dohoda s USA zachránila státisíce pracovných miest v Európe
Odvysielané 28. 7. 2025
Zdroj: ta3
Dodávky sa neskôr po udeľovaní licencií postupne obnovili, ale skúsenosť ukázala, ako rýchlo môže obmedzenie relatívne malého množstva materiálu narušiť výrobu oveľa drahších konečných produktov.
V októbri 2025 Čína oznámila ešte rozsiahlejšie kontroly. Počítať mali nielen s ďalšími vzácnymi zeminami, ale aj s vybranými výrobnými technológiami a zariadeniami. Osobitne významný bol návrh rozšíriť licenčné požiadavky aj na niektoré výrobky vyrobené mimo Číny, ak obsahovali čínske vzácne zeminy alebo vznikli s použitím čínskych technológií.
Kontroly by tak v určených prípadoch mohli zasiahnuť aj obchod medzi dvoma zahraničnými spoločnosťami. Práve toto rozšírenie Peking po obchodnej dohode s Washingtonom pozastavil. Pondelkovým rozhodnutím odklad predĺžil.
V hre je výroba za bilióny dolárov
Medzinárodná energetická agentúra vo svojej najnovšej analýze upozornila na mimoriadny rozsah ekonomického rizika.
Ak by Čína v plnej miere uplatnila rozšírené vývozné obmedzenia a vzniklo by závažné narušenie dodávok, mohlo by to podľa modelu agentúry ohroziť nadväzujúcu priemyselnú výrobu mimo Číny v hodnote približne 6,5 bilióna dolárov ročne. Najväčšej expozícii by čelili Spojené štáty a Európa.
Osobitne zraniteľný je automobilový priemysel, po ktorom nasledujú elektronika a ďalšie odvetvia dopravy vrátane letectva. Vážne dôsledky by mohli pocítiť aj zbrojárske spoločnosti a prevádzkovatelia dátových centier.
Nejde o predpoveď, že Západ skutočne príde o 6,5 bilióna dolárov. Údaj vyjadruje hodnotu výroby vystavenej riziku v scenári rozsiahleho narušenia dodávok.
Rozdiel je zásadný: obmedzenie vývozu konkrétnej suroviny automaticky neznamená zastavenie všetkej výroby, ktorá ju využíva. Výrobcovia môžu mať zásoby, alternatívnych dodávateľov alebo možnosť zmeniť technológiu.
Analýza však ukazuje, ako môže relatívne úzka skupina materiálov ovplyvňovať rozsiahlu časť svetového hospodárstva.
Európa je závislá od čínskych magnetov
Zraniteľnosť sa netýka iba Spojených štátov. Európska komisia uvádza, že až 98 percent dopytu Európskej únie po magnetoch zo vzácnych zemín pokrýva dovoz z Číny.
Takéto komponenty využívajú výrobcovia elektromobilov, priemyselných motorov, robotických systémov či veterných elektrární.
Európska únia preto prijala akt o kritických surovinách, ktorým chce do roku 2030 rozšíriť vlastnú ťažbu a spracovanie strategických materiálov a znížiť závislosť od jednotlivých zahraničných dodávateľov.
Samotné prijatie zákona však nedokáže okamžite vytvoriť nové technologické kapacity. Výstavba rafinérií a závodov na výrobu magnetov vyžaduje investície, špecializované zariadenia, odborníkov a čas.
Podľa IEA zostáva práve výroba magnetov jedným z najväčších problémov pri diverzifikácii dodávateľských reťazcov mimo Číny.
Peking predĺžil prímerie, ale nezrušil všetky obmedzenia
Pondelkové rozhodnutie je súčasťou širšieho obchodného uvoľnenia medzi Pekingom a Washingtonom. Čína zároveň predĺžila pozastavenie dodatočných 24-percentných ciel na americký tovar. Desaťpercentná dodatočná colná sadzba však zostáva zachovaná.
Dočasne ponechala pozastavené aj opatrenia voči 16 americkým subjektom zaradeným na zoznam vývozných kontrol a ďalším 11 subjektom zo zoznamu nespoľahlivých zahraničných spoločností.
To neznamená, že všetky dodávky týmto firmám sú automaticky povolené. Pri tovare s možným vojenským aj civilným využitím zostávajú relevantné licenčné pravidlá. Rovnako zostávajú účinné čínske vývozné kontroly siedmich skupín vzácnych zemín zavedené už v apríli 2025.
Peking teda nezrušil celý systém regulácie vývozu. Predĺžil pozastavenie vybraných dodatočných opatrení. Podľa agentúry Reuters sa očakáva, že americký prezident Donald Trump sa koncom novembra stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom počas summitu APEC v čínskom Šen-čene.
Obe krajiny sa pokúšajú dosiahnuť trvalejšiu obchodnú dohodu. Najnovšie predĺženie prímeria im poskytuje ďalší čas na rokovania.
Silná páka, ktorú Západ nevie rýchlo nahradiť
Pondelkové rozhodnutie je pre západné firmy priaznivou správou, pretože znižuje bezprostredné riziko zavedenia ďalších obmedzení. Súčasne však ukazuje, aký význam má pri obchodných rokovaniach kontrola strategických dodávateľských reťazcov.
Čína má vďaka svojej pozícii vo výrobe a spracovaní vzácnych zemín možnosť ovplyvňovať podmienky prístupu k materiálom, ktoré sú nevyhnutné pre celý rad západných priemyselných odvetví.
Video
India verzus Čína: ako súperia najľudnatejšie atómové veľmoci
Odvysielané 19. 3. 2024
Zdroj: TV Pravda
Neznamená to, že by Peking mohol bez vlastných ekonomických nákladov zastaviť celý západný priemysel. Rozsiahle obmedzenia by zasiahli aj čínskych vývozcov a mohli urýchliť investície konkurencie do alternatívnych zdrojov.
Rozhodujúca je však časová nerovnováha: Čína môže pravidlá vývozu zmeniť podstatne rýchlejšie, než dokážu USA a Európa vybudovať nové kapacity na spracovanie surovín a výrobu magnetov.
Najnovšie dvojmesačné predĺženie obchodného prímeria tak odstraňuje jednu bezprostrednú hrozbu, ale nie samotnú závislosť, ktorá ju umožňuje využívať pri vyjednávaní.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗