Žilinka ostro kritizuje novelu o kajúcnikoch. Má vážne pochybnosti o jej ústavnosti, varuje aj pred dôsledkami
Generálny prokurátor Maroš Žilinka ostro kritizuje pripravovanú novelu Trestného poriadku, ktorá má zmeniť pravidlá pre spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Návrh označil za nezrozumiteľný a vyjadril pochybnosti o jeho súlade s ústavou.
Varoval tiež pred negatívnym dosahom na orgány činné v trestnom konaní. Jeho kritika prichádza necelé tri týždne po tom, čo Ústavný súd SR vyhlásil časť predchádzajúcej úpravy kajúcnikov za protiústavnú. Parlament má v rokovaní o novom návrhu pokračovať v utorok.
Video
Gašpar a Šimečka v ta3 o voľbách, Kuffovi, kajúcnikoch aj spolupráci opozície
Odvysielané 25. 10. 2026
Zdroj: ta3
„Trestnoprávnu úpravu ‚kajúcnikov‘, o ktorej rokuje Národná rada SR, považujem za nezrozumiteľnú, prekračujúcu mantinely stanovené Ústavným súdom SR a tým vzbudzujúcu dôvodné pochybnosti o jej ústavnosti,“ uviedol Žilinka v stanovisku zverejnenom na sociálnej sieti.
Generálny prokurátor zároveň upozornil na možné dôsledky prijatia novely pre samotné vyšetrovanie a trestné konania. „Schválenie návrhu v predloženej podobe by malo negatívny dosah na výkon pôsobnosti orgánov aplikačnej praxe,“ vyhlásil. Zdôraznil tiež, že ku každej zmene trestných kódexov je potrebné pristupovať systematicky a s uvážením.
Ústavný súd už jednu zmenu odmietol
Žilinkove výhrady prichádzajú krátko po zásadnom rozhodnutí Ústavného súdu SR. Ten 21. októbra rozhodol, že časť novely Trestného poriadku prijatej v decembri 2025, ktorá obmedzovala použiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcich osôb, je v rozpore s ústavou.
Podľa sporného ustanovenia nemohli byť za určitých okolností použité dôkazy od osoby, ktorá v inom trestnom konaní nevypovedala pravdivo alebo zamlčala podstatné skutočnosti.
Ústavný súd však konštatoval, že takto formulované pravidlo neprimerane zasahovalo do právomoci súdov hodnotiť dôkazy. Zákonná úprava podľa neho dokonca vytvárala situáciu, v ktorej by osoba mohla byť vylúčená z dokazovania aj vo vlastnom trestnom konaní, čím by sa zasiahlo do jej práva na obhajobu.
Účinnosť sporného ustanovenia súd pozastavil už vo februári. Na jeho preskúmanie sa obrátila skupina 51 opozičných poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd. Októbrové rozhodnutie sa však týkalo predchádzajúcej právnej úpravy, nie aktuálne prerokúvaného návrhu. O jeho ústavnosti zatiaľ Ústavný súd nerozhodoval.
Čo chce zmeniť minister Susko?
Novú úpravu pripravilo Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer). Jej cieľom je zmeniť spôsob, akým spolupracujúci obvinení získavajú výhody za pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti.
Video
Boris Susko: Zmeny trestnej politiky vracajú Slovensko zo stredoveku do modernej doby
Odvysielané 9. 2. 2024
Zdroj: TV Pravda
Podľa návrhu by sa od doterajšieho systému, ktorý umožňuje odložiť vznesenie obvinenia alebo prerušiť trestné stíhanie počas prípravného konania, malo prejsť k poskytovaniu výhod predovšetkým v súdnej fáze. Spolupracujúci obvinený by tak mohol získať mimoriadne zníženie trestu alebo upustenie od potrestania.
Novela zároveň počíta s tým, že výpoveď spolupracujúcej osoby nebude môcť sama osebe stačiť na podanie obžaloby alebo uznanie viny. Museli by ju podporovať aj ďalšie dôkazy.
Ďalšou zásadnou zmenou je povinnosť spolupracujúcej osoby v zákonom stanovenej lehote 180 dní úplne a pravdivo vypovedať o vlastnej trestnej činnosti aj o trestnej činnosti ďalších osôb, o ktorej má vedomosť.
Návrh zároveň zavádza pravidlá, podľa ktorých by kajúcnik mohol prísť o získané výhody, ak poruší podmienky spolupráce. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť výpovedí a zabrániť zneužívaniu systému.
Susko v minulosti argumentoval tým, že spolupracujúci obvinení môžu mať motiváciu vypovedať nepravdivo, aby sa vyhli vysokým trestom. Rezort preto presadzuje prísnejšie pravidlá a väčšiu kontrolu súdov.
Spor o vyšetrovanie závažnej kriminality
Práve otázka využívania výpovedí kajúcnikov je jedným z hlavných bodov sporu medzi vládnou koalíciou a kritikmi novely. Spolupracujúci obvinení zohrávajú významnú úlohu najmä pri vyšetrovaní organizovanej kriminality a korupcie.
Často ide o ľudí, ktorí sami pôsobili v zločineckých skupinách a vyšetrovateľom poskytujú informácie o ich vnútornej štruktúre, financovaní alebo konkrétnych trestných činoch.
Video
Kajúcnik Beňa obišiel s podmienkou, chcel ešte menší trest. Súd to odmietol
Odvysielané 1. 6. 2022
Práve ich svedectvá môžu pomôcť odhaliť skutky, pri ktorých je získavanie priamych dôkazov mimoriadne náročné. Zároveň však existuje riziko, že človek očakávajúci nižší trest bude mať záujem prispôsobiť svoju výpoveď vo vlastný prospech. Aj preto musia súdy dôveryhodnosť takýchto svedectiev dôsledne skúmať.
Opozícia upozorňuje, že navrhované obmedzenia môžu sťažiť vyšetrovanie závažnej kriminality.
Poslankyňa Zuzana Števulová z Progresívneho Slovenska namieta, že návrh opäť zasahuje do pravidiel hodnotenia dôkazov spôsobom, ktorý môže byť v rozpore s októbrovým rozhodnutím Ústavného súdu.
Minister spravodlivosti naopak tvrdí, že nový návrh vychádza z existujúcej judikatúry slovenských aj európskych súdov. Pri jeho príprave sa rezort podľa Suska inšpiroval aj právnou úpravou v Českej republike a Taliansku.
O novele nie je zhoda ani v koalícii
Vládny návrh sa nachádza v druhom čítaní. Poslanci o ňom rokovali od stredy 4. novembra, pričom diskusia pokračovala aj v piatok. Parlament sa k rokovaniu vráti v utorok 10. novembra.
Otázne zostáva, či sa vládnej koalícii podarí zabezpečiť dostatočnú podporu pre prijatie novely. Výhrady voči jej presadzovaniu totiž vyjadrila aj časť poslancov okolo ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
Nezaradený poslanec Roman Malatinec začiatkom novembra kritizoval opakované zásahy koalície do trestného práva a vyhlásil, že Slovensko má aj iné problémy, ktorým by sa parlament mal venovať. Koaliční predstavitelia napriek tomu veria, že sa im podarí dosiahnuť dohodu.
Nové vyjadrenie Maroša Žilinku tak pridáva k politickému sporu ďalšiu zásadnú výhradu. Generálny prokurátor nespochybňuje iba zrozumiteľnosť navrhovaných pravidiel, ale upozorňuje aj na ich možné dôsledky pre prácu orgánov, ktoré ich budú musieť uplatňovať.
Parlament preto stojí pred rozhodovaním o ďalšej rozsiahlej zmene trestného procesu v situácii, keď Ústavný súd len nedávno odmietol predchádzajúci pokus zákonodarcu obmedziť použiteľnosť dôkazov od spolupracujúcich osôb.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗