Vyjednávači mieria na rokovania s Rusmi, v Poľsku sa medzitým zhromažďujú tisíce vojakov. Moskva zúri
V Spojených arabských emirátoch sa v utorok začnú dvojdňové rokovania predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, ktorých hlavnou témou budú bezpečnostné záruky a možnosti ukončenia vojny. Do diplomatického procesu chcú priamo vstúpiť aj európske krajiny. Francúzsko už oznámilo svoju účasť a prítomnosť EÚ potvrdila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Moskva však účasť Európanov na samotných trojstranných rokovaniach odmieta. Napätie medzi oboma stranami navyše zvyšuje vojenské cvičenie koalície ochotných, ktoré sa v pondelok začína v Poľsku.
Video
Ukrajina po prestávke opäť udrela. Oblohu nad ruskou rafinériou zahalili stĺpy dymu
Video z 30. októbra 2026.
Zdroj: Exilenova+ / Telegram
Rokovania Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny naplánované na 10. a 11. novembra v Abú Zabí sa majú zamerať predovšetkým na povojnové bezpečnostné usporiadanie a záruky, ktoré by mali zabrániť opätovnému vypuknutiu ozbrojeného konfliktu. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa o konkrétnych návrhoch bude diskutovať za zatvorenými dverami.
Kľúčovou otázkou však zostáva, kto sa na rozhovoroch bude môcť zúčastniť. Hoci Spojené štáty pripravovali stretnutie ako trojstranné rokovanie s predstaviteľmi Moskvy a Kyjeva, európske krajiny čoraz dôraznejšie presadzujú svoju účasť. Argumentujú pritom tým, že pripravovaná dohoda nebude rozhodovať iba o budúcnosti Ukrajiny, ale aj o bezpečnostnom usporiadaní celého európskeho kontinentu.
Bezpečnostné záruky, prímerie aj výmena zajatcov
Hoci sa očakáva, že dominantnou témou bude budúca bezpečnosť Ukrajiny a Ruska, Kyjev chce na rokovaniach otvoriť aj konkrétne opatrenia na zmiernenie vojny.
Zelenskyj už počas návštevy Berlína 3. novembra predstavil štyri priority ukrajinskej strany. Prvou je zastavenie útokov na energetickú a ďalšiu kritickú infraštruktúru. Druhou je obnovenie bezpečnej plavby v Čiernom mori a vývozu obilia. Treťou je rozšírenie výmen vojnových zajatcov, ideálne na princípe „všetkých za všetkých“.
Štvrtou prioritou je príprava stretnutia na najvyššej politickej úrovni, na ktorom by sa zúčastnili lídri Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, pričom Kyjev požaduje aj účasť Európy.
Americká strana signalizovala ochotu diskutovať o bezpečnostných zárukách aj o balíku opatrení na povojnovú obnovu Ukrajiny. Washington chce zároveň hľadať mechanizmy na znižovanie rizika ďalšej eskalácie a vytvorenie dlhodobejšieho bezpečnostného rámca.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu naznačil, že v príprave budúcej bezpečnostnej architektúry nastal určitý pokrok. Zdôraznil však, že žiadna konečná dohoda zatiaľ nebola uzavretá.
Ruská strana trvá na tom, že prípadné bezpečnostné záruky musia byť vzájomné. Moskva požaduje nielen riešenie budúceho postavenia Ukrajiny, ale aj zohľadnenie vlastných bezpečnostných záujmov v Európe.
Medzi Ruskom a Ukrajinou však zostávajú zásadné rozdiely. Moskva naďalej požaduje, aby sa Kyjev vzdal ambície vstúpiť do NATO, prijal obmedzenia svojich ozbrojených síl a stiahol jednotky z oblastí, ktoré Rusko vyhlásilo za anektované, hoci ich celé vojensky nekontroluje.
Ukrajina takéto podmienky odmieta. Presadzuje zastavenie bojov a bezpečnostné garancie, ktoré by v prípade ďalšieho ruského útoku prinútili jej západných partnerov konkrétne konať.
Francúzsko: O budúcnosti Európy sa bez Európanov rozhodovať nebude
Výrazný spor vznikol okolo účasti európskych krajín na rokovaniach.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v nedeľu 8. novembra v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL oznámil, že Francúzsko a ďalší európski partneri budú v Abú Zabí prítomní.
„Európania budú dobre zastúpení a Francúzsko bude v Abú Zabí, aby sa na týchto rozhovoroch zúčastnilo,“ vyhlásil Barrot.
Minister zatiaľ neuviedol, kto bude Paríž konkrétne zastupovať. Zdôraznil však, že európske krajiny dali v posledných týždňoch americkým sprostredkovateľom jasne najavo svoje požiadavky.
Podľa Barrota nemožno pri rokovaniach o budúcnosti európskeho kontinentu ignorovať očakávania a bezpečnostné záujmy samotných Európanov. Francúzsko preto chce zabezpečiť, aby ich hlas v diplomatickom procese zaznel.
Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo americký prezident Donald Trump naznačil možnosť uzavretia rozsiahlej dohody s Ruskom, ktorá by sa podľa neho mohla týkať nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy.
Práve predstava, že by Washington a Moskva mohli rozhodovať o širšom európskom bezpečnostnom usporiadaní bez priamej účasti európskych štátov, vyvoláva v európskych metropolách obavy.
Do Abú Zabí sa chystajú aj zástupcovia EÚ, Nemecka a Británie
Účasť Európskej únie v pondelok potvrdila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Zelenským.
Podľa jej vyhlásenia bude EÚ v Abú Zabí prítomná spoločne so svojimi partnermi. Podporila tiež ukrajinský návrh na čiastočné prímerie týkajúce sa energetickej a potravinovej infraštruktúry, ako aj obnovenie slobodnej plavby v Čiernom mori.
Podľa informácií portálu Euronews majú Európska komisia a Európska rada vyslať spoločný tím vysokopostavených predstaviteľov. Zastupovať ich majú vedúci kabinetu predsedníčky Európskej komisie Björn Seibert a hlavná zahraničnopolitická poradkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costu Anna-Maria Bouraová.
V Abú Zabí majú byť aj bezpečnostní poradcovia Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Prítomnosť európskych predstaviteľov a NATO potvrdil portálu The Kyiv Independent aj vysokopostavený diplomat EÚ.
Zatiaľ však nie je jasné, či sa Európania zúčastnia na priamych rokovaniach s ruskou delegáciou, alebo budú s americkou a ukrajinskou stranou konzultovať oddelene.
Americký vyslanec Kushner už skôr naznačil, že Washington plánuje úzke konzultácie s európskymi partnermi na okraji rokovaní. K širšiemu mnohostrannému formátu by sa podľa neho mohlo pristúpiť v prípade dosiahnutia pokroku.
Kremeľ účasť Európanov odmieta
Ruská strana však zastáva odlišnú pozíciu.
Peskov ešte 3. novembra vyhlásil, že účasť európskych predstaviteľov na rokovaniach nie je možná, pretože Moskva, Kyjev a Washington sa dohodli na trojstrannom formáte.
Tento postoj zopakoval aj v pondelok 9. novembra v reakcii na nové informácie o európskom zastúpení.
Podľa Peskova pôjde o rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou za sprostredkovania Spojených štátov. Európania podľa neho majú vlastné komunikačné kanály s Washingtonom a Kyjevom, prostredníctvom ktorých môžu svoje postoje koordinovať.
Kremeľ zároveň pripúšťa, že pri prípadnom budúcom rokovaní o širšom európskom bezpečnostnom systéme sa európskej účasti nebude možné úplne vyhnúť.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov však už predtým zaujal ešte tvrdší postoj. Podľa neho Moskva európskych predstaviteľov na rokovania nepozýva a ich prípadný príchod do Abú Zabí automaticky neznamená prístup do rokovacej miestnosti.
Rusko kritizuje vojenské cvičenie koalície ochotných v Poľsku
Napätie okolo pripravovaných rozhovorov zvyšuje aj vojenské cvičenie KOALICJA 26.2, ktoré sa v pondelok 9. novembra začína v Poľsku.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová už 7. novembra vyhlásila, že načasovanie manévrov bezprostredne pred rokovaniami v Abú Zabí podľa nej potvrdzuje, že európski predstavitelia nemajú pri rokovacom stole čo robiť.
Zacharovová obvinila Londýn a Paríž zo snahy vytvoriť prostredníctvom budúceho rozmiestnenia mnohonárodných síl na Ukrajine predmostie na ďalšiu konfrontáciu s Ruskom. Zároveň tvrdila, že západné štáty odmietajú zohľadňovať ruské bezpečnostné záujmy.
Poľské ministerstvo obrany však cvičenie vysvetľuje odlišne. Podľa jeho oficiálneho oznámenia má preveriť pripravenosť koalície ochotných na podporu Ukrajiny po prípadnom uzavretí prímeria alebo mierovej dohody.
Manévre potrvajú od 9. do 22. novembra a zapojí sa do nich približne 2 800 vojakov z 11 krajín: Poľska, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Belgicka, Estónska, Španielska, Holandska, Litvy, Švédska a Turecka.
Cvičenie vedú spoločne Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Preverovať sa bude najmä schopnosť prijímať zahraničné jednotky, koordinovať ich presuny, zabezpečovať logistiku a vytvárať podmienky na prípadné budúce pôsobenie medzinárodných síl na podporu Ukrajiny.
Poľsko zohráva úlohu hostiteľskej krajiny a hlavného logistického uzla. Varšava zároveň deklaruje, že sama neplánuje vyslať svojich vojakov na ukrajinské územie v rámci tejto misie.
Plánované Mnohonárodné sily pre Ukrajinu, známe pod skratkou MNF-U, by podľa koaličných plánov pôsobili na žiadosť ukrajinskej vlády po skončení bojov. Ich úlohou by bolo najmä podporovať výcvik a obnovu ukrajinských ozbrojených síl, nie plniť klasickú mierovú misiu monitorujúcu prímerie. Nešlo by ani o operáciu NATO.
Hlavná časť cvičenia sa uskutoční na poľskom území, pričom veliteľské a námorné prvky budú pôsobiť aj vo Francúzsku a Turecku. Na 20. novembra je vo výcvikovom priestore Nowa Dęba naplánovaná ukážka schopností pre pozvaných predstaviteľov a médiá.
Moskvu povedie Medinskij, Ukrajinu Umerov
Ruskú delegáciu bude podľa Kremľa viesť poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij, ktorý zastupoval Moskvu aj počas predchádzajúcich mierových rokovaní. Súčasťou delegácie budú predstavitelia viacerých ruských rezortov vrátane ministerstva zahraničných vecí a bezpečnostných štruktúr.
Putin sa už v piatok 6. novembra stretol so stálymi členmi ruskej Rady bezpečnosti a predstaviteľmi rokovacieho tímu, aby prerokoval prípravu na stretnutie. Na konzultáciách sa podľa agentúry TASS zúčastnili okrem Medinského aj šéf ruskej vojenskej rozviedky Igor Kosťukov, poradca prezidenta Jurij Ušakov či námestníci ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov a Michail Galuzin.
Ukrajinskú delegáciu povedie šéf Služby zahraničnej rozviedky Rustem Umerov. Jej súčasťou bude aj vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov. Jeho účasť potvrdil poradca prezidenta Volodymyra Zelenského pre komunikáciu Dmytro Lytvyn.
Podľa ukrajinských médií by sa do rokovaní mali zapojiť aj ďalší predstavitelia prezidentskej kancelárie, parlamentu, armády a spravodajských služieb.
Spojené štáty budú zastupovať prezidentovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorí sa podieľali na prípravných konzultáciách s Kyjevom, Moskvou aj európskymi spojencami.
Novembrové rozhovory predstavujú obnovenie trojstranného rokovacieho procesu po predchádzajúcom stretnutí vo februári v Ženeve, ktoré neprinieslo zásadný prelom v otázke ukončenia vojny.
Pripravované rozhovory sa uskutočnia v čase, keď sa napriek diplomatickému úsiliu naďalej bojuje na rozsiahlej frontovej línii a Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗