Marco Rubio: Irán predkladá v rokovaniach poburujúce a absurdné požiadavky

Dve rakety na ostrov Kešm, horiaci tanker pri pobreží Ománu a reči o raketách, ktoré doletia za hranicu 2000 kilometrov. Zatiaľ čo Washington hovorí o „drobných“ úderoch, v zákulisí sa pripravuje najväčšia námorná blokáda v dejinách a pozemná pracovná skupina, ktorá má Irán ekonomicky odkrviť.

Spojené štáty v noci na 6. novembra uskutočnili ďalší z obmedzených úderov proti iránskej protivzdušnej obrane na ostrove Kešm v Hormuzskom prielive. Podľa vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa išlo o „drobný“ zásah, pri ktorom bol zničený „malý“ iránsky protilietadlový systém. Samotný útok potvrdila aj tlačová agentúra Tasnim napojená na Zbor islamských revolučných gárd, podľa ktorej na ostrov dopadli dve rakety. Nešlo o ojedinelú akciu. Už 2. novembra zasiahli americké sily ten istý ostrov v rámci série neohlásených, ale systematických úderov, ktoré západným médiám potvrdili americkí predstavitelia a ktoré v posledných týždňoch cielia na kľúčové body iránskej kontroly nad prielivom.

Načasovanie nie je náhodné. Údery prišli uprostred správ, že Biely dom zvažuje prechod od chirurgických zásahov k rozsiahlejšej kampani, a zároveň v čase, keď sa Hormuzský prieliv opäť stáva dejiskom tieňovej vojny proti komerčnej plavbe. V posledných dňoch hlásia námorné zdroje útoky iránskych dronov, protilodných striel s plochou dráhou letu a vlečných mín na obchodné lode. Britské centrum pre operácie námorného obchodu UKMTO pritom od 5. novembra oficiálne neeviduje nové incidenty, zatiaľ čo iránske médiá 6. a 7. novembra tvrdili, že viaceré plavidlá narazili na míny. Analytici to hodnotia ako súčasť informačnej operácie. Cieľom Teheránu nie je len potopiť loď, ale zvýšiť vnímané riziko prechodu bez iránskeho súhlasu a prinútiť lodné spoločnosti, aby uznali iránsku kontrolu nad najdôležitejšou energetickou tepnou sveta. Rovnaký vzorec sa zopakoval 7. novembra, keď námorníctvo IRGC vyhlásilo, že dve plavidlá začali horieť po náraze na míny na „neoprávnených trasách“, pričom UKMTO v rovnaký deň hlásila zásah neznámym projektilom pri lodi opúšťajúcej prieliv a horiaci tanker osem námorných míľ severozápadne od ománskeho Chababu.

Washington na túto stratégiu odpovedá nielen raketami, ale aj ekonomickým škrtením. 7. novembra americké sily znehybnili ropný tanker M/V Huda plaviaci sa pod vlajkou Svätého Krištofa po tom, ako sa pokúsil prelomiť americkú blokádu po návšteve iránskeho prístavu. Ide o súčasť osem mesiacov trvajúcej kampane, ktorá podľa Centrálneho velenia USA už zastavila vývoz iránskej ropy v hodnote približne 25 miliárd dolárov. Teraz sa má blokáda prehĺbiť aj na súši. V sobotu CENTCOM oznámil vytvorenie dvadsaťčlennej Task Force Iron Gate – Pracovnej skupiny Železná brána so sídlom na Floride, zloženej z civilného a vojenského personálu, ktorá má v spolupráci s ministerstvami spravodlivosti, zahraničných vecí, energetiky a financií prerušiť pozemné pašerácke trasy cez susedné krajiny a Kaspické more. Podľa veliteľa CENTCOM-u admirála Brada Coopera má nová štruktúra „ešte viac obmedziť schopnosť Iránu financovať terorizmus, opätovne budovať zbrojovky a dopĺňať zásoby armády“. Prezident Trump to na platforme Truth Social zhrnul vetou, že pracovná skupina „funguje v plnom rozsahu v Islamskej republike Irán“ a že v kombinácii s námornou blokádou sa do krajiny dostáva „len veľmi málo“. Hovorca gárd Hosejn Mohebi reagoval vyhlásením, že pokus o ekonomickú blokádu zlyhá a neprinesie kolaps islamskej republiky.

Diplomatické pozadie týchto krokov zostáva napäté a plné protichodných signálov. Minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu na Floride pred odletom na stretnutie ministrov zahraničných vecí G7 v Paríži označil iránske požiadavky v prebiehajúcich rokovaniach za „neprijateľné, poburujúce a absurdné“. Podľa Rubia existuje viacero krajín, ktoré sa s Teheránom snažia komunikovať, ale k prielomu je ďaleko. Zároveň zdôraznil právo USA na sebaobranu, ak bude existovať jasná a bezprostredná hrozba pre plavbu alebo americké sily v regióne. Irán pritom v septembri navrhol sedemdňový plán na opätovné otvorenie prielivu výmenou za ukončenie vojny na všetkých frontoch, odblokovanie aktív, zrušenie ropných sankcií a ukončenie protiblokády svojich prístavov, neskôr skrátený na dva dni. Podľa mediálnych správ o útoku na Kešm mali byť zničené systémy navigačnej podpory na juhu prielivu a provinčný predstaviteľ pre agentúru Fars tvrdil, že nebola zasiahnutá žiadna životne dôležitá infraštruktúra mimo obytných zón. V pondelok sa má v Oválnej pracovni uskutočniť stretnutie Trumpa s katarským premiérom Muhammadom bin Abdulrahmanom Ál Tháním v rámci katarského sprostredkovania. Politický kontext dotvára aj fakt, že podľa NBC News poradcovia prezidenta odporúčajú konať vojensky ešte pred januárovou prísahou nových členov Kongresu po nedávnych doplňujúcich voľbách, ktoré zmenili rozloženie síl a môžu obmedziť jeho manévrovací priestor.

Kým sa v Hormuze hrá o ropu a námorné právo, Teherán posúva rétoriku do strategickej roviny. Hovorca IRGC generál Hosejn Mohebbi v sobotu vyhlásil, že gardy sa už nebudú držať limitu 2000 kilometrov pre svoje balistické rakety a sú pripravené svoje spôsobilosti „predviesť v praxi“. Vyhlásenie nadväzuje na odkaz pripisovaný najvyššiemu vodcovi Mojtabovi Chomeinimu, že akákoľvek hrozba zo strany USA alebo Izraela sa stretne s odpoveďou „bez geografických obmedzení“. Irán už v marci minulého roku odpálil dve rakety na spoločnú základňu USA a Británie na Diego Garcia, vzdialenú asi 4000 kilometrov, pričom jedna zlyhala a druhú zachytila americká loď. Išlo o jediný potvrdený prípad prekročenia hranice 2000 kilometrov. Analytici pripomínajú, že existujúci arzenál s doletom do 2000 kilometrov už pokrýva časti Grécka a Balkánu, celý Arabský polostrov, Levantu a väčšinu Egypta, no Irán zároveň vyčerpal veľkú časť zásob v predchádzajúcich kolách konfliktu a pri amerických a izraelských náletoch. Vývoj rakiet s výrazne väčším doletom by si podľa nich vyžiadal roky a hrozby ich bezprostredného nasadenia netreba brať doslovne, hoci iránsky vesmírny program dlhodobo obsahuje technológie využiteľné pre medzikontinentálne nosiče.

Druhé ohnisko tlaku na amerických spojencov horí na Arabskom polostrove. Jemenské vládne sily si 6. a 7. novembra upevnili pozície v pohorí Džabal Dahida v centrálnom governoráte Džauf, čo potvrdzujú geolokalizované zábery zo 7. novembra. Postup spojený s likvidáciou mín a improvizovaných výbušných zariadení je vnímaný ako príprava na ofenzívu s cieľom znovu dobyť hlavné mesto governorátu al-Hazm. Súbežne vládne jednotky 7. novembra odrazili pokusy húsíov o opätovné dobytie Wadi Halhalan v Maribe, pričom nálety ničili opevnenia postupujúcich bojovníkov. Boje pokračovali aj 8. novembra v severovýchodnom Lahidži v oblasti al-Majza, kam húsíovia prenikli 3. novembra a približujú sa k pozemnej komunikačnej trase Mokha – Aden, vzdialenej asi 40 kilometrov. Jej prerušením by mohli izolovať vládne sily na pobreží Červeného mora. V rovnakom governoráte pravdepodobne Saudská Arábia bombardovala pozície húsíov na Džabal Munif a Džabal Irf v okrese al-Maqatirah, pričom Džabal Irf, ktorý dominuje nad úsekmi trasy Taiz – Aden, zostáva sporným územím.

Húsíovia na tieto straty odpovedajú stupňovaním útokov na saudskú kritickú infraštruktúru. 6. novembra Rijád zachytil dron a riadenú strelu smerujúcu na hlavné mesto. Hovorca Jahja Sarí 7. novembra vyhlásil, že balistické rakety mierili na zásobníky Aramca, destilačnú vežu na medzinárodnom letisku kráľa Chálida, zariadenia Aramca vo Východnej provincii, plynovú infraštruktúru a tábor Národnej gardy v Nadžrane. 8. novembra nasledovali ďalšie tvrdenia o útokoch na letisko kráľa Chálida, sklady v Rijáde a komplex v Abqaiqu, ktorý už čelil útoku 29. októbra. Saudské velenie spojených síl oznámilo zachytenie najmenej troch rakiet nad provinciou Rijád a jednej nad Východnou provinciou, civilná obrana vydala varovania pre Abqaiq aj Rijád. Zvlášť citlivý bol zásah kancelárskej budovy Aramca vo finančnej štvrti kráľa Abdulláha, ktorá podľa Wall Street Journal zahŕňa aj obytné jednotky a v čase útoku bola prázdna. Rijád potvrdil poškodenie črepinami bez obetí. Húsíovia útok označili za odvetu za saudský zásah v Bani Hašiš, no voľba civilno-obchodného cieľa naznačuje snahu zvýšiť tlak na Saudskú Arábiu, aby ukončila vojenské operácie v Jemene, zrušila kontroly nad prístavmi a letiskami v oblastiach pod kontrolou húsíov a prenechala im kontrolu nad ropnými a plynárenskými zdrojmi krajiny.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅